Orbánove Maďarsko

Viktor Orbán sa počas svojho pôsobenia v politike v Maďarsku stal fenoménom a zároveň tak trochu čiernou ovcou Európskej únie. Ide bezpochyby o rozporuplnú osobnosť, ktorá je pri moci v premiérskej stoličke už piate volebné obdobie, čo je mimochodom spomedzi európsky politikov súčasnosti, najdlhšie. Najzaujímavejším je na Orbánovi práve jeho prerod od pôvodne liberálneho politika, ktorý začínal pred pádom železnej opony na politika s autoritatívnymi črtmi, ktorý zmenil porevolučné Maďarsko, a to aj po ekonomickej stránke. A práve o ňom a ekonomike Maďarska bude toto video.

Viktor Orbán vstúpil do politiky ešte počas socializmu. Aby sme však pochopili súvislosti, musíme sa nakrátko pozrieť do histórie. Maďarsko po druhej svetovej vojne pripadlo do zóny vplyvu Sovietskeho zväzu. Z tejto zóny sa však pokúsilo vymaniť medzi prvými, už v roku 1956. Vznikajúcu revolúciu však krvavo potlačili ruské tanky a zahynulo niekoľko tisícov Maďarov.

Gulášový socializmus

Reakciou na túto neúspešnú revolúciu však bol nástup tzv. gulášového socializmu, ktorého cieľom bolo udržať pokoj v spoločnosti. Maďari si tak mohli užívať voči susedným socializmom relatívne slobodnejší život. Režim tak popustil opraty aj v ekonomike a mohlo sa do nejakej miery podnikať a dokonca fungoval aj guláš riadených cien v kombinácii s trhovými cenami. Vysvetliť všetky ingrediencie tohto gulášu by už ale chcelo ďalšie video.

Maďari si tak užívali relatívne vyššiu životnú úroveň v porovnaní s ostatnými socialistickými krajinami. Určité slobody povolil maďarský režim aj v prípade politického vyjadrovania. Avšak, táto relatívna sloboda bola financovaná zväčša zahraničnými pôžičkami a tlačením peňazí. Režim sa v roku 1989 ekonomicky doslova vyčerpal a Maďari sa ocitli v zložitej situácii.

Predchádzajúce deficity a štátny dlh sa štát pokúsil dostať pod kontrolu vyššou monetárnou expanziou. Medziročná inflácia v Maďarsku v roku 1989 dosiahla 25 %, v roku 1991 sa priblíži k 40 %. Miera štátneho vlastníctva v ekonomike bola síce nižšia ako v iných štátoch socialistického bloku, napriek tomu však dosiahla asi 90 %. To viedlo nielen k obrovskej miere prezamestnanosti ale i neefektivite, ktorá sa odrážala na prepadajúcej sa životnej úrovni širokého obyvateľstva.

Práve počas spomienky na maďarského expremiéra Imreho Nagyho, ktorý sa pokúsil počas komunistickej éry vymaniť Maďarsko spod nátlaku Sovietskeho zväzu preniesol Orbán v júni 1989 pred asi pol miliónovým davom odvážny prejav. Žiadal v ňom napríklad stiahnutie sovietskych vojsk z Maďarska, či demokratické voľby. Aj keď v tom čase už komunistický režim nebol taký rázny ako pred rokmi, stále išlo o prejav odvahy, za ktorý stále mohol Orbán niesť neblahé následky. Risk mu však vyšiel a odštartoval strhujúcu politickú kariéru, ktorá trvá dodnes.

Mladý demokrat

V tom čase bol Orbán predstaviteľom Združenia mladých demokratov, známeho tiež ako FIDESZ. Orbán sám v rokoch 1989 – 1990 študoval na Oxforde. Perličkou je, že na jeho vzdelávanie v tom čase prispievala Sorosova nadácia, voči ktorému neskôr spustil otvorenú vojnu.

Orbán sa v prvých slobodných voľbách v Maďarsku stal poslancom parlamentu. Strana FIDESZ získala necelých 9 % hlasov a skončila v opozícii. Fidesz sa však profilovala ako pomerne reformná, pravicovo liberálno – konzervatívna strana. Trochu nadnesene by sa dal Fidesz prirovnať k vtedajšej SDKÚ, ktorá spájala aj liberálov, či konzervatívcov reformného, proeurópskeho zamerania. V roku 1993 sa predsedom stal Viktor Orbán a v roku 1995 sa názov zmenil na Fidesz – Maďarská občianska strana. Postupne v tomto období začal Viktor Orbán stranu ťahať výraznejšie konzervatívnym smerom. Dokonca začal vyznávať kresťanské hodnoty, ktorých sa drží doteraz a po 11 rokoch od civilného sobáša si to s manželkou zopakoval v kostole a zobrali sa tak druhý krát.

Maďarsku sa paradoxne v prvých porevolučných rokoch nedarilo úplne zle. Aj keď pretrvával problém s infláciou, krajina dokázala spustiť rozsiahly program reštrukturalizácie a privatizácie podnikov. Maďarsko sa stalo magnetom pre príliv zahraničných investícií.

Faktom je, že Maďarsko má dlhodobo problém s fiškálnou disciplínou a inak tomu nebolo ani na začiatku 90. rokov, kedy už niekoľký krát v histórii hrozil krajine bankrot. Nasledoval preto program ozdravného plánu, medzi inými došlo k devalvácii meny, zníženiu platov, či iným reformám. Maďarsko v tomto období spustilo dokonca dôchodkovú reformu, ktorej hlavným motívom bol silný druhý pilier.

Prvý krát vo vláde

Po prvý krát sa Orbánova strana dostala do vlády v roku 1998 a rovno sa stala hlavnou vládnou stranou a spolu s menšími stranami vytvorila pravicovú vládu. Už o rok na to vstúpilo Maďarsko do NATO. Jeho prvá vláda musela bojovať s vysokým zadlžením maďarskej ekonomiky a Orbánovi sa podarilo znížiť štátny dlh zo 61 % HDP na 55 %. Maďarsko dokonca v tomto čase začína uvažovať nielen o integrácii do EÚ ale pohráva sa aj s myšlienkou zavedenia eura. Orbán sa v tomto období snažil aj o konštruktívne vzťahy so Slovenskom, dôkazom čoho bola napríklad symbolická rekonštrukcia mosta Márie Valérie. Spolu s prichádzajúcimi voľbami v roku 2002 Orbánova vláda realizuje niekoľko populistických krokov. Znížila napríklad školné, zvýšila mzdy vo verejnom sektore alebo zaviedla dotácie k hypotékam. Prekvapivo však Fidezs vo voľbách 2002 prehrá a vládu zostavia socialisti. Tí ľuďom sľubujú ešte viac, ako napríklad zvýšenie miezd vo verejnom sektore, zavedenie 13. dôchodku ako i zavedenie 13. platu vo verejnom sektore. Nanešťastie pre maďarskú ekonomiku, tieto sľuby po roku 2002 aj realizujú. Populistická politika oboch hlavných strán začína zabíjať maďarskú ekonomiku a krajina sa prepadá do čoraz hlbších fiškálnych deficitov.

Po voľbách 2006 opäť zostavia vládu socialisti. Krátko na to sa však prevalí škandál premiéra Gyurcsanyho, ktorý na neverejnom mítingu svojich priaznivcov doslova povie, že aby vyhrali voľby „klamali ráno aj večer“. Navyše svojim priaznivcom povie, že evidentne klamali posledný rok a pol až dva, pričom bolo evidentné, že nehovoria pravdu. Nasleduje vlna protestov, často násilných, ktorá vyhovuje práve Orbánovi.

Všeobecné znechutenie z vlády socialistov, prehĺbené škandálom ich lídra prinieslo v roku 2010 obrovskú popularitu práve Orbánovi. Ten získal v parlamente dokonca ústavnú väčšinu. Orbán však v druhom období čelil nepriaznivej ekonomickej situácii, v ktorej sa Maďarsko po finančnej kríze nachádzalo. Nezamestnanosť v Maďarsku atakovala v roku 2010 11 %. Hrubý domáci produkt poklesol v Maďarsku počas roka 2009 o 6,6 %. Problémom Maďarska v tomto období bol tiež zvyšujúci sa deficit a dlh, ktorý dosahoval úrovne 86 % HDP. Situáciu v krajine dokonca sanoval pôžičkou Medzinárodný menový fond. V kampani Orbán síce sľuboval typicky pravicovú politiku zameranú na zníženie daní, podporu miestneho podnikania, avšak praktické kroky jeho vlády boli pomerne sporné. Základnú sadzbu DPH postupne zvýšil až na 27 %, s výnimkou niektorých potravín. Extrémnym bolo najmä zrušenie druhého piliera v Maďarsku.

Prerod orbána

Paradoxne, druhý pilier v Maďarsku bol zavedený oveľa skôr ako na Slovensku a to už v roku 1997. Orbánová zmena spočívala v postupnom obmedzení automatického vstupu do druhého piliera. Následná zmena znamenala, že sporiteľom, ktorí v druhom pilieri zostali zanikli práva na dôchodok od štátu. Pre drvivú väčšinu sporiteľov sa takáto zmena stala absolútne nevýhodnou a presunuli svoje úspory do štátom garantovaného systému. Len asi 3 % sporiteľov ostali naďalej súčasťou druhého piliera a nasporené prostriedky sporiteľov v tomto období do značnej miery odvrátili finančný kolaps Maďarska.

Fenoménom týchto rokov bolo aj oslabovanie kurzu forintu. V tom čase mali státisíce ľudí hypotéky a pôžičky v cudzích menách, prevažne vo frankoch voči ktorým forint oslaboval. Vysoké percento týchto ľudí sa tak dostalo do platobnej neschopnosti, kedy orbán len nahnevane reagoval a verejne tvrdil, že nech si to zaplatia banky.

Orbánová pozornosť sa v tomto období postupne zameria aj na veľké firmy. Aby Orbán naďalej mohol ovplyvňovať ceny energií, štát sa mimoriadne angažuje v energetike. Posilňuje sa postavenie spoločnosti MVM a maďarský štát priamo vlastnícky vstúpi do spoločnosti MOL. V neskoršom období sa vláda akcií MOL-u opäť zbaví Navyše, Orbán obmedzí aj predaj tabakových výrobkov, ktorý je v Maďarsku možný len prostredníctvom štátnej siete Nemzeti Dohánybolt. V neskoršom období napríklad maďarská vláda prijme zákon, prostredníctvom ktorého dokáže čoraz viac šikanovať developerov nákupných centier, či rezidenčných nehnuteľností.

Neskôr analytici hovoria o orbánovi ako o oligarchickom kapitalizme, kedy k biznisu majú prístup len orbánovi blízki ludia, ktorí robia biznis vdaka licenciám a vyhratým verejným obstarávaniam.

Okrem týchto nepopulárnych krokov však Orbán spravil aj niekoľko krokov, ktoré sa dajú nazvať pravicovými. V Maďarsku zaviedol široko ďaleko najnižšiu korporátnu daň a to vo výške 9 %, aj keď na druhej strane je táto daň do značnej miery kompenzovaná vysokou daňou z dividend (15%). Avšak nízka korporátna daň, spoločne s pomerne vysokými dotáciami pre investorov Maďarsku umožňuje naďalej získavať zahraničný kapitál.

Napriek tomu však výsledky prvého volebného obdobia v Maďarsku neviedli k sľubovanému ekonomickému zázraku. Dlh vlády klesal len pozvolna a Maďarsko strácalo kredit a dôveru finančných trhov. Maďarsko sa však dokázalo vrátiť k rastu ekonomiky a aj keď v roku 2012 ekonomika medziročne ešte mierne poklesla, v roku 2014 dosiahol ekonomický rast už viac ako 4 %. Krajina dokonca v roku 2013 predčasne splatila pôžičku MMF.

Možno aj vďaka tomu, či napriek tomu si Orbán udržal popularitu aj do ďalšieho volebného obdobia po roku 2014 a v parlamente opäť dosiahol aj ústavnú väčšinu. Avšak už počas predošlého obdobia sa začali prejavovať u Orbána autoritatívne črty, ktoré priniesli okrem iného novú volebnú legislatívu. Maďarsko totiž nemá čisto proporčný systém ako Slovensko. Pomerne zložitý volebný systém zvýhodňuje väčšie strany. Orbánová strana od roku 2010 ešte realizovala niekoľko krokov aj na podriadenie si kľúčových inštitúcií, ktoré majú byť v demokratickej krajine nezávislé, ako sú napríklad centrálna banka, alebo verejnoprávne médiá, či ústavný súd. Jeho postup v týchto oblastiach by vydal na ďalšie video, summa sumarum, ale výsledkom bolo, že oslabil nezávislosť a slobodu týchto inštitúcii a nastavil ich tak, aby slúžili v jeho prospech a v prospech jeho blízkych ľudí.

Aj keď Orbán na začiatku 90. rokov nepôsobil ako nacionalistický a už vôbec nie konzervatívny politik, tieto vlastnosti naplno postupne odhalil. V roku 2002 napríklad zaujal výrokom, že Benešove dekréty by mali byť zrušené. Avšak v tom čase sa tento výrok vnímal skôr ako exces. Počas druhého volebného obdobia zaujal zákonom o dvojitom občianstve, na ktoré napríklad veľmi rázne reagovala aj vtedajšia vláda R. Fica na Slovensku protizákonom. Vzťahy so Slovenskom boli v týchto rokoch veľmi napäté a aj keď sa dnes slovenský a maďarský premiér tvária ako spojenci, v danom čase to tak nebolo. Slovensko dokonca odoprelo vstup maďarskému prezidentovi na svoje územie. Naplno sa však Orbán prejavil v nacionalistických a konzervatívnych témach po roku 2014.

Začiatok obvinovania Sorosa

Medzi sporné kroky, s dosahom na ekonomiku krajiny však možno zaradiť aj vyhnanie Stredoeurópskej univerzity z Budapešti. Dôvod bol aj v tomto prípade politický a síce univerzitu založil a finančne podporoval práve George Soros. Univerzita patrí medzi prestížne školy a postupne presídlila do Viedne. Ani v na prvý pohľad populistických krokoch sa Orbán nevyhol chybám. V roku 2015 napríklad Orbán, snažiaci sa vždy vyhovieť populistickým tendenciám, súhlasil so zákazom nedeľného nakupovania v Maďarsku. Tento zákaz sa však natoľko neosvedčil a bol natoľko nepopulárny, že už o rok na to vláda tento zákaz zrušila.

Jeho tretie volebné obdobie po roku 2014 navyše výrazne ovplyvnila migračná kríza. Jedna z tranzitných trás viedla cez Maďarsko a Orbánová vláda zareagovala mimoriadne tvrdo, pričom na hranici dokonca postavila plot. Už v tomto čase sa začal Orbán dostávať do sporov s Európskou úniou a začal ju kritizovať a vystupovať proti nej. Charakteristickým pre neho bol aj revizionizmus, kedy v Maďaroch začal vzbudzovať starú trianonskú krivdu, kedy Maďarsko po 1. svetovej vojne prišlo o veľkú časť území.

Z hľadiska ekonomiky bolo tretie Orbánovo volebné obdobie pokojnejšie. Maďarská ekonomika sa dokázala vrátiť k rastu a postupne sa stabilizoval aj vládny dlh, ktorý postupne klesol pod 70% HDP. Zároveň v Maďarsku klesla nezamestnanosť na 3,8% z vyše 11% v roku 2010. Skeptici ale pripomínali, že Maďarsko si nevedie nijak zásadne lepšie ako zvyšok Európy a nezamestnanosť že skresluje skoro 200-tisíc ľudí, ktorí pracovali vo vládnom programe a pracovali pre obce či mestá. Nehovoriac o tom, že sa stávalo, že tieto práce ani neboli potrebné alebo boli vykonávané neefektívne. Odhadovalo sa, že reálna nezamestnanosť bola vyše 7%. Navyše sa zhoršovalo aj hodnotenie Maďarska v oblasti korupcie.

Štvrté volebné obdobie v roku 2018 Orbán opäť zvalcoval svojou popularitou a opäť získal ústavnú väčšinu. Pravdou však je, že tieto voľby boli už ovplyvnené novou ústavou. Orbán pokračoval v nastavených trendoch politiky, ale v polovici obdobia do jeho vlády zasiahla koronavírusová pandémia. Orbán toto obdobie šikovne využil a ešte zvýšil svoju moc nad Maďarskom. Z hľadiska prístupu k pandémii však postupovala jeho vláda až prekvapivo štandardne a podobne ako ostatné krajiny obmedzovala pohyb obyvateľov. Pandémia výrazne zhoršila stav maďarských verejných financií. Deficity dosiahli až 9 %. Orbán sa čiastočne pokúsil pandemické problémy prekryť nákupom ruskej vakcíny Sputnik V.

V tomto období už Maďarsko predstavuje skutočnú čiernu ovcu Európy. Orbánová strana je dokonca odídená zo skupiny Európskych konzervatívcov EPP. Orbán ostáva osamotený, podporu jeho politiky v Európe nenachádza a Maďarsku sú, vzhľadom na veľké korupčné škandály dokonca pozastavené aj eurofondy. Orbán šikovným politickým marketingom útočí na všetky skupiny, ktoré paradoxne, roky dozadu bránil. Nepriateľmi sú Soroš, homosexuáli, EÚ, či NATO. Maďarskú politiku čoraz viac nacionalizuje a spojencom Maďarska sa stáva Rusko. S ktorým po roku 2014 a anexii krymu robí čím ďalej väčší biznis. Uzatvára kontrakty s Gazpromom. A verejné kontrakty neraz vyhrávajú ruské spoločnosti.

Zatiaľ posledné voľby vyhral Orbán v roku 2022. Toto volebné obdobie je zatiaľ predčasné hodnotiť, no ovplyvnené je najmä ukrajinsko – ruskou vojnou. Orbán sa čiastočne stavia na stranu Ruska, Ukrajine odmieta posielať zbrane, no na druhej strane, aspoň čiastočne umožňuje výcvik ukrajinských vojakov, zároveň prijíma veľké množstvo utečencov z Ukrajiny, kde navyše žije veľká maďarská menšina.

Orbán však napríklad robí drahoty pri prijímaní nových členov NATO – Švédska a Fínska. Čoraz častejšie provokuje susedné štáty, kde žije maďarská menšina. Špekuluje sa tiež o zasahovaní maďarskej vlády do politických kampaní v susedných štátoch s maďarskou menšinou. Sporným sa stane tiež prepustenie veľkej skupiny prevádzačov krátko pred slovenskými voľbami.

V ekonomickej oblasti je Maďarsko poznačené energetickou krízou. Snaží sa sanovať domácnosti a populisticky im prepláca zvýšené ceny či dokonca zastropuje ceny palív. Na všetko toto dopláca čomu som sa už venoval v iných videách o Maďarsku a týchto bizarných politikách, ktoré nakoniec nikomu nepomohli. Samozrejme Orbán nakoniec zastropovanie cien palív zrušil a rovnako tak aj postupne ruší regulované ceny energií pre domácnosti. Napriek tomu je deficit štátneho rozpočtu skoro 6%, aj keď má

postupne

klesať. Inflácia už v súčasnosti klesla, čiastočne aj kvôli bázickému efektu, avšak stále ma Maďarsko najslabší forint za posledných 25 rokov. A ratingové agentúry mu spomedzi krajín V4 dávajú najslabší rating. Na strane druhej Madarskému rastu pomôžu orbánom nenávidené fondy európskej únie, ktorá ich nakoniec po zmenách v justícii uvolnila.

Napriek všetkým problémom v médiách a justícii a napriek zjavnému autoritárstvu Viktora Orbána sa mu darí lákať zahraničné investície. Aj keď je pravdou, že skôr tie z východu a hlavne Číny. Orbán je tak kontroverznou osobou, ktorá sa vybrala cestou populizmu a orientácie Maďarska skôr na východ ako na západ. Čo je najlepšie vidieť práve v lákaní priamych zahraničných investícií.