Nezamestnanosť: čo to je, ako sa meria a prečo sa okresy líšia

Čo je nezamestnanosť jednoducho

Za nezamestnaného sa nepovažuje každý, kto nepracuje. Študent, dôchodca, matka na rodičovskej dovolenke alebo človek, ktorý prácu nehľadá, nezamestnaný nie je. Nezamestnaný je človek, ktorý nemá prácu, aktívne ju hľadá a je schopný do nej nastúpiť. Miera nezamestnanosti potom hovorí, koľko percent z ľudí, ktorí pracujú alebo prácu hľadajú (pracovnej sily), je bez práce.

Ako sa nezamestnanosť meria

Na Slovensku sa používajú dva hlavné údaje:

• Registrovaná nezamestnanosť: počet uchádzačov o zamestnanie v evidencii úradov práce. Zverejňuje ju Ústredie práce mesačne aj podľa okresov.
• Nezamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl: Štatistický úrad sa pýta vzorky domácností podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce. Tento údaj sa používa pri porovnaní krajín EÚ.

Obe čísla sa líšia, pretože nie každý nezamestnaný sa eviduje na úrade a niektorí evidovaní v skutočnosti pracujú načierno alebo prácu nehľadajú.

Druhy nezamestnanosti

• Frikčná: krátka nezamestnanosť pri zmene práce alebo po skončení školy. Je prirodzená.
• Štrukturálna: ľudia majú iné zručnosti, ako firmy hľadajú, alebo žijú tam, kde práca nie je.
• Cyklická: vzniká v recesii, keď firmy prepúšťajú pre nižší dopyt.
• Sezónna: v stavebníctve, poľnohospodárstve či cestovnom ruchu podľa ročného obdobia.
• Dlhodobá: nezamestnanosť dlhšia ako rok, ktorá je najťažšie riešiteľná.

Príklad: regionálne rozdiely na Slovensku

V Bratislave a okolí je nezamestnanosť dlhodobo veľmi nízka a firmy majú problém nájsť ľudí. V niektorých okresoch na juhu a východe Slovenska, napríklad v Rimavskej Sobote, Revúcej či Kežmarku, je však registrovaná nezamestnanosť niekoľkonásobne vyššia. Človek z takého okresu by si prácu našiel v Bratislave, no presťahovanie je drahé, nájmy sú vysoké a dochádzanie trvá hodiny. Ak má navyše nízke vzdelanie, ponuka práce je pre neho obmedzená. Tak vznikajú takzvané hladové doliny, kde dlhodobá nezamestnanosť pretrváva generácie.

Dôsledky nezamestnanosti

• Pre človeka: strata príjmu, stres, strata zručností a pri dlhodobej nezamestnanosti aj horšie šance na nový začiatok.
• Pre ekonomiku: nevyužitá pracovná sila, nižšia výroba a nižšie príjmy štátu z daní a odvodov.
• Pre štát: vyššie výdavky na dávky v nezamestnanosti a sociálnu pomoc.
• Pre regióny: odchod mladých, starnutie a chudnutie obcí.

Čo pomáha znižovať nezamestnanosť

• Ekonomický rast a investície, ktoré vytvárajú pracovné miesta, aj mimo veľkých miest.
• Kvalitné vzdelávanie a rekvalifikácie podľa potrieb trhu práce.
• Lepšia doprava a dostupné nájomné bývanie, ktoré uľahčia dochádzanie a sťahovanie.
• Aktívne opatrenia trhu práce, napríklad príspevky na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných.
• Nižšie zaťaženie práce daňami a odvodmi pri nízkych mzdách, aby sa legálna práca oplatila.

Nedostatok pracovníkov a cudzinci

Paradoxne, Slovensko má súčasne regióny s vysokou nezamestnanosťou a firmy, ktoré nevedia nájsť zamestnancov. Najmä v západnej časti krajiny a v priemysle chýbajú technici, vodiči, robotníci aj odborníci v zdravotníctve. Firmy preto čoraz viac zamestnávajú cudzincov, napríklad zo Srbska, Ukrajiny či Ázie. Ukazuje to, že nezamestnanosť nie je len o počte voľných miest, ale aj o tom, kde sú, aké zručnosti vyžadujú a či sa ľuďom oplatí za prácou dochádzať.

Nezamestnanosť a mzdy

Nízka nezamestnanosť zvyčajne tlačí mzdy nahor, lebo firmy súperia o pracovníkov. Vysoká nezamestnanosť naopak brzdí rast miezd. Preto centrálne banky sledujú trh práce pri rozhodovaní o úrokoch a Phillipsova krivka sa snaží opísať vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou.