Inflácia: čo to je, prečo vzniká a ako sa pred ňou chrániť

Čo je inflácia jednoducho

Keď ste pred desiatimi rokmi kúpili za 50 € plný nákupný košík, dnes vám za rovnakú sumu vyjde menej tovaru. Ceny väčšiny vecí postupne rastú a za tie isté peniaze si kúpite menej. Tento jav sa nazýva inflácia. Neznamená, že zdražie úplne všetko, niektoré veci môžu zlacnieť, napríklad elektronika. Inflácia hovorí o priemernom raste cien tovarov a služieb, ktoré bežne kupujú domácnosti.

Ako sa inflácia meria

Štatistický úrad sleduje ceny stoviek tovarov a služieb v takzvanom spotrebnom koši: potraviny, energie, bývanie, dopravu, oblečenie, služby a ďalšie. Každá položka má váhu podľa toho, koľko na ňu domácnosti minú. Z toho sa vypočíta index spotrebiteľských cien. Inflácia sa najčastejšie uvádza ako medziročná zmena, teda porovnanie s rovnakým mesiacom minulého roka. Pre porovnanie v EÚ sa používa harmonizovaný index HICP, podľa ktorého hodnotí infláciu aj ECB.

Prečo inflácia vzniká

• Rast dopytu: keď ľudia a firmy chcú kupovať viac, ako sa vyrába, ceny rastú. Dopyt môžu zvýšiť lacné úvery, rast miezd alebo vysoké výdavky štátu.
• Rast nákladov: drahšie energie, suroviny či mzdy firmy prenášajú do cien.
• Očakávania: ak ľudia a firmy čakajú vyššiu infláciu, zvyšujú ceny a mzdové požiadavky vopred.
• Množstvo peňazí: ak peňazí v ekonomike pribúda rýchlejšie ako tovarov, ich hodnota klesá.

Na Slovensku v rokoch 2022 a 2023 vyskočila inflácia nad 10 % najmä pre prudký rast cien energií a potravín po invázii Ruska na Ukrajinu.

Príklad: čo inflácia robí s úsporami

Zuzana má na bežnom účte 10 000 €, ktoré nenesú žiadny úrok. Ak je inflácia dva roky po sebe 10 % a 8 %, za rovnakých 10 000 € si po dvoch rokoch kúpi tovar, ktorý by pred dvoma rokmi stál len okolo 8 400 €. Peniaze sa na účte nezmenšili, no ich kúpna sila klesla o viac ako 15 %. Ak by mala peniaze na sporiacom účte s úrokom 3 %, stratila by menej, no stále by nestačila inflácii. Preto je pri dlhodobých úsporách dôležité porovnávať výnos s infláciou, teda sledovať reálny výnos.

Kto na inflácii stráca a kto získava

• Strácajú sporitelia s peniazmi na účtoch a ľudia s pevným príjmom, ktorý nerastie s cenami.
• Najviac stráca domácnosť s nízkym príjmom, ktorá väčšinu peňazí míňa na potraviny a energie.
• Dlžníci s pevným úrokom môžu získať, pretože reálna hodnota ich dlhu klesá.
• Štát s vysokým dlhom môže na inflácii krátkodobo profitovať, no zároveň mu rastú výdavky a úroky.

Ako ECB bojuje s infláciou

Európska centrálna banka sa snaží udržať infláciu v eurozóne okolo 2 % ročne. Keď je inflácia vysoká, zvyšuje úrokové sadzby. Úvery zdražejú, ľudia a firmy menej míňajú a tlak na rast cien slabne. Keď je inflácia nízka a ekonomika slabá, sadzby znižuje. Účinok sa prejaví s oneskorením zhruba jeden až dva roky.

Ako sa pred infláciou chrániť

• Mať finančnú rezervu na sporiacom účte alebo termínovanom vklade, nie doma v hotovosti.
• Dlhodobé úspory investovať do akcií alebo ETF, ktoré historicky prinášali výnos nad infláciou.
• Zvážiť menšiu časť v zlate alebo inflačne indexovaných dlhopisoch.
• Pri úveroch zvážiť dlhšiu fixáciu, keď sa čaká rast úrokov.
• Pýtať si zvýšenie mzdy aspoň o infláciu.