Príbeh J&T: ako sa z kupónovej privatizácie zrodila finančná skupina

Skupinu J&T, teda Jakabovič a Tkáč, poznajú asi všetci, teda možno nie až tak ako Pentu, ale predsa len je to jedna z najznámejších finančných skupín. Zaujímavosťou je, že Jozef a Patrik Tkáčovci sú dokonca bohatší ako Jaroslav Haščák, aj keď len o kúsok.

Ako sa teda z J&T stala jedna z najväčších finančných skupín na Slovensku?

Za úspešným príbehom finančnej skupiny J&T sa opäť musíme vrátiť do divokých 90. rokov a do obdobia kupónovej privatizácie. Na začiatku stáli dvaja mladí, ambiciózni chalani – Patrik Tkáč a Ivan Jakabovič – a pred nimi nepoznané možnosti, ktoré ponúkala kupónová privatizácia.

Jakabovič s Tkáčom, ktorých mená tvoria skratku firmy J&T, veľmi rýchlo pochopili silu kupónovej privatizácie. Od začiatku kupónovej privatizácie skupovali akcie od drobných investorov a obratom ich predávali na burze, no ich ambície boli oveľa väčšie. Už v roku 1996, keď mali 23 rokov, dokázali ovládnuť a kúpiť Západoslovenské tehelne. Išlo o ich prvý väčší obchod a úspešný biznis príbeh, keďže tehelne neskôr kúpil rakúsky investor.

No za samotným vznikom J&T je ovládnutie tzv. investičného privatizačného fondu, v tomto prípade fondu Creditanstalt. Ten bol založený rakúskou bankou a podarilo sa mu získať podiely v 19 spoločnostiach v Slovenskej a 44 spoločnostiach v Českej republike. Fond, na rozdiel od mnohých iných, bol relatívne úspešný a svojim akcionárom spočiatku dokonca vyplácal dividendu, čo bol v 90. rokoch pomerne veľký nezvyk, keďže fondy častokrát krachovali alebo boli majiteľmi skrátka tunelované. V roku 1996 do akcionárskej štruktúry fondu vstúpil miestny obchodník s cennými papiermi, firma J&T Securities. Tej sa podarilo získať síce menšinový, avšak rozhodujúci balík akcií fondu na ovládnutie a vplyv nad celým privatizačným fondom. Získanie podielu v privatizačnom fonde v hodnote 600 miliónov korún bolo pomerne zložitou operáciou. Skupina mala za 26 % podiel vo fonde zaplatiť 293 miliónov korún.

Jakabovič s Tkáčom síce už mali nejaké prostriedky, no na ovládnutie celého fondu bol potrebný väčší kapitál. Získať sa im ho podarilo prostredníctvom pôžičky z Investičnej a rozvojovej banky, na čele ktorej stál otec Patrika Tkáča, Jozef. Ten sa neskôr stal šéfom celej finančnej divízie skupiny J&T. Patrik Tkáč síce nepopiera, že meno Jozefa Tkáča im pomáhalo otvárať dvere, no o priamom zásahu a intervencii otca, aby im požičal, skôr otvorene nehovorí. Jozef Tkáč Investičnú a rozvojovú banku opustil a stal sa čelným predstaviteľom skupiny J&T.

Postup ovládnutia fondu Creditanstalt pripomína príbeh Penty. Postupne došlo k premenovaniu a zlúčeniu fondu so spoločnosťou Stredoeurópska akciová spoločnosť. Firma akcie stiahla z burzy a postupne zmenila podobu akcií na listinné. V zmysle zákona akcionárov upozornili, že kto si neprevzal akcie, jeho podiel bude vydražený a získaný výnos mu bude poukázaný na účet. Takto skupina prakticky ovládla celý pôvodný fond.

V roku 1996 sa objavila pre skupinu aj prvá kauza, a tou bol nákup Drôtovne Hlohovec. Podnik bol v strate a potreboval reštrukturalizáciu. J&T získala peniaze emisiou dlhopisov, avšak tie neboli použité v celom rozsahu pre fabriku v Hlohovci, ale putovali tiež na nákup akcií Slovnaftu, čím mala Drôtovni vzniknúť škoda. Postup finančníkov preverovala dokonca polícia a J&T vinu odmietalo. Nakoniec väčšie dôsledky, okrem reputačných, z tejto transakcie nevznikli. V Drôtovni Hlohovec nakoniec J&T skončilo o dva roky neskôr a nastúpil tam manažment pod vedením Penty.

Kontroverzie sa však J&T v prvých rokoch fungovania a rastu majetku nevyhýbali. Podozrenia z netransparentnosti sa vyskytli napríklad pri Nafte Gbely a pochybnosti vzbudzoval tiež obchod s akciami VSŽ. Štátny Transpetrol totiž vlastnil časť podielov vo VSŽ. Pol hodinu pred záverečnou dňa 21. 12. 2001 sa na trh dostali práve tieto akcie. Ich cena bola 160 korún za akciu, napriek tomu, že na mimoburzovom trhu bola jedna akcia ocenená na 229 korún. Akcie skúpila finančná skupina Istrokapitál.

Tieto akcie neskôr putovali na účty firiem kontrolovaných skupinami Istrokapitál, Penta Group a J&T. Vyšetrovanie však opäť neviedlo k trestnoprávnym dôsledkom. Z dnešného pohľadu sa zdá, že k porušeniam zákona aspoň formálne nedošlo, no trpká pachuť ostáva dodnes.

Jakabovič s Tkáčom sú však vyštudovaní ekonómovia a zdá sa, že obaja mali záujem od začiatku pokračovať v podnikaní v bankovníctve. Navyše, otec Patrika, Jozef, bol skúsený bankár. Napriek tomu sa však skupine v 90. rokoch nedarilo získať bankovú licenciu. Skupina to ale obišla kúpou skrachovanej Podnikateľskej banky v Českej republike, ktorú premenovala na J&T banku. Tu sa začína prelínať príbeh J&T a Igora Rattaja. Ten pomohol J&T rozbehnúť banku, no časom sa presunul smerom k inému biznisu a stal sa vlastníkom TMR. Rattaj sa dnes chváli, že do skupiny priviedol ďalšieho významného podnikateľa a banku tak pomáhal rozbiehať dnes jeden z najbohatších Čechov, Daniel Křetínský. Mimochodom, nájsť akýkoľvek rozhovor s Danielom Křetínským je doslova umenie.

V roku 2008 sa skupine nevyhla ďalšia kauza. Tesne pred vstupom do eurozóny bolo potrebné stanoviť konverzný kurz. A v období stanovovania kurzu sa na jachte milionárov z J&T v Monaku objavil vtedajší minister financií Ján Počiatek. Komunikačne nešikovný minister sa síce snažil obhájiť svoju účasť ako formálnu, no za svoje konanie dostal od premiéra Fica tzv. žltú kartu. Keďže Počiatek tvrdil, že debaty sa točili iba okolo formule, pričom nevedel ani to, kto veľkú cenu vyhral, alebo o počasí, zľudovel vtip, že teplota vzduchu v Monaku bola v tom čase presne 30,126 stupňa. Podozrenia sa však nepotvrdili. Odhadovaný zisk skupiny J&T na devízových transakciách v čase vstupu Slovenska do eurozóny je však na úrovni asi 33 miliónov eur.

Ďalšou kauzou v súvislosti s J&T bol tender na mýto. Skupina dlhú dobu odmietala, že má podiely v prevádzkovateľovi mýta Sky Toll, podozrenia však pribúdali. Keďže tender na mýto vzbudzoval podozrenia, objavovali sa opäť možnosti prepojenia J&T na politikov.

V roku 2008 však bola skupina už veľkým hráčom, rozkročeným na viacero divízií a podnikateľských zámerov. Tie sa rozrástli na množstvo segmentov od realít – skupina napríklad stavala bratislavský River Park – cez priemysel, energetiku, bankovníctvo až po podnikateľské aktivity v cestovnom ruchu.

Za každú z divízií bol pritom zodpovedný niekto iný, pričom sám Tkáč v rozhovore z roku 2008 hovorí o desiatich dôležitých ľuďoch v pozadí J&T.

Okrem tých, ktorých som spomínal, zohral dôležitú úlohu v podnikaní J&T aj Mário Hoffman, vlastník Istrokapitálu. Toho však poškodila finančná kríza v rokoch 2010 až 2011. V tom čase vlastnil Poštovú banku a finančná, následne dlhová kríza spôsobila problémy Grécku. Poštová banka v tomto období neopatrne nakúpila grécke dlhopisy. A keď sa jednalo o tzv. haircut, teda zníženie úrokových nákladov z dlhu, Poštová banka mala byť jedným z postihnutých. Poštová banka mala mať v gréckych dlhopisoch až 275 miliónov eur a počítalo sa s poklesom ich hodnoty až o 77 %. Na pomoc banke prišlo J&T. To banku v roku 2012 kúpilo a Hoffman sa začlenil do vlastníckych štruktúr J&T. Pravdou je, že banka pod J&T vyrástla, premenovala sa na 365.bank a k jej predaju došlo tento rok do rúk belgického vlastníka ČSOB banky. V bankovníctve si však skupina naďalej ponecháva vplyv v privátnej J&T banke. Jej spoty môžete často vidieť či počuť v televízii a v rádiu.

Ďalším dôležitým človekom v pozadí skupiny je Peter Korbačka, ktorý založil a úspešne viedol realitnú divíziu J&T. Dnes vlastní nákupné centrum Eurovea, ktoré taktiež skupina postavila.

Postupne však dochádza k vyčisteniu vzťahov v rámci J&T a osamostatňovaniu sa jednotlivých partnerov. Realitnú divíziu dostáva pod palec práve Korbačka, priemyselné aktivity sa sústreďujú vo firme EPH Daniela Křetinského, kde si ale J&T zachováva podiel dodnes. Hoffmanov vplyv v skupine klesá a Rattaj postupne ovládol TMR, ktorý je zodpovedný za väčšinu biznisu v cestovnom ruchu a vlastní napríklad aj známy aquapark v Liptovskom Mikuláši. Tkáč s Jakabovičom ostávajú činní najmä vo finančnom biznise. Známym menom, ktoré skupinu opustilo neskôr, je ešte Martin Fedor, bývalý spolužiak Tkáča a Jakaboviča. Dnes vlastní investičnú spoločnosť Sandber Capital, veľkú farmu Sanagro alebo sieť potravín Terno a Kraj. V podstate však všetci bývalí partneri J&T dnes o skupine hovoria skôr pozitívne a vzájomné prepojenia, i keď majetkovo už slabšie, naďalej ostávajú.

Aj keď sa môže zdať, že J&T vždy vo všetkom uspelo, nie je tomu tak. Napríklad spravodajská televízia Z1 znamenala pre J&T zlyhanie a v roku 2011 skupina jej vysielanie pre neuspokojivé hospodárske výsledky ukončila. Pravdou však je, že na slovenskom mediálnom trhu sa firme dlhodobo darí, televízia JOJ, ktorú J&T vlastní, je dlhodobou dvojkou. V Česku sa jej darí prostredníctvom vlastníctva Blesku, ale tiež serióznejších médií, ako napríklad Reflex či E15.

No najväčšie zlyhanie skupiny za dobu jej histórie je pozorovateľné v sektore zdravotníctva. Skupina J&T pôvodne založila spoločnosť Svet zdravia a podarilo sa jej získať do vlastníctva nemocnice vo Svidníku a Humennom. Neskôr k nim ešte prikúpila železničné nemocnice v Bratislave a Košiciach. A podobne ako Penta, aj J&T sa angažovala v zdravotnom poistení a bola vlastníkom Európskej zdravotnej poisťovne. Tá bola svojho času síce najmenšou na trhu, no i tak v čase, keď končila, mala viac ako 120-tisíc klientov. Dôvodom jej konca sa nakoniec stali aj legislatívne zmeny a zákaz zisku zdravotných poisťovní zavedený prvou Ficovou vládou. Po konci J&T v segmente jej ostalo ešte vlastníctvo laboratórií, avšak časom sa stiahla aj z tohto biznisu. Jediné čiastočné angažovanie skupiny v sektore zdravotníctva je dnes už iba v Chorvátsku, kde skupina vlastní sieť lekární. Vyzerá to tak, že na tomto poli skupina prenechala miesto Pente a Agelu.

Aj keď je minulosť Patrika Tkáča, ktorý je zo skupiny mediálne najviac aktívny, pomerne kontroverzná, v poslednom období sa snaží podnikanie skupiny štandardizovať. Skupina je dnes prerastená v obrovskom množstve biznisov, no samotné J&T sa sústredí skôr na finančný sektor a spustilo dokonca aj vlastný fond. Ostatné aktivity, kde má J&T podiel, sú do značnej miery drivované Danielom Křetinským, pričom J&T má v týchto projektoch zväčša minoritu.

Dnes sa J&T pokúša zlepšiť si aj mediálny obraz. Na jednej strane kontroverzná minulosť a podnikanie na hrane zákona, na druhej strane obrovské investície, ktoré skupina preukázateľne priniesla do slovenskej ekonomiky. J&T preukázateľne pomohla zlepšiť turistický ruch na Slovensku, priniesla Slovákom moderné aquaparky či moderné nakupovanie a bývanie, vrátane najvyššej budovy Eurovea Tower. Jej banky sú plne konkurencieschopné západnej konkurencii a energetické podniky dokážu produkovať obrovské výnosy. Samotný Tkáč sa dnes venuje už aj menším projektom, napríklad zveľaďuje mestskú časť Devín, kde dlhodobo žije, investuje do vína či do odvetvia umelej inteligencie. Kvalifikovaní investori dnes môžu do J&T priamo investovať.

Investovať sa dá aj inak ako cez banku. Slovensko má síce zaspatú burzu cenných papierov, ale zato tu už niekoľko rokov funguje projekt Crowdberry, ktorý investuje do slovenských podnikov prostredníctvom kolektívneho úveru alebo podielu vo firme. A cez oba tieto nástroje môžete investovať aj vy. Investovať môžete do rôznych firiem s rôznymi podmienkami. Napríklad Eyerim zbiera ďalšiu tranžu na rozširovanie siete optík. Vďaka peniazom z prvých dvoch tranží už otvoril predajňu v Košiciach a čoskoro bude aj v Brne. Investícia je na dva roky s ročným úrokom vyše 10 %, pričom úrok sa vám bude pripisovať polročne. Minimálna investícia je 1 000 eur. Investovať ale môžete aj do iných firiem, developerských projektov či skladov. Je to už len na vás, samozrejme, vždy myslite na riziká, ale s tými budete oboznámení aj počas registrácie.