Od Priorov po Lidl, Kaufland a Tesco. Ako sa zmenilo nakupovanie od socializmu?

Samošky, supermarkety, hypermarkety či diskonty. Všetko rôzne koncepty obchodov ktoré mali svoje miesto v histórii či stále majú v súčasnosť, zatial. O tom ako sa zmenilo nakupovanie a ako si Slováci odvykli od pultového a samozrejme podpultového predaja a Priorov a navykli si na dnešné diskonty si povieme v tomto videu. Mimochom napíšte dolu do komentárov, ktoré z koncetov vám sedí najviac.  

Vývoj nákupných konceptov na Slovensku a v Česku samozrejme poznačil do veľkej miery socializmus. Dokonca aj keď prvé samoobsluhy, kde ste si nakupovali sami vznikli pred 100 rokmi v USA, tak na Slovensko resp. do východného bloku sa dostali až o čosi neskôr. Vo východnej Európe bolo nakupovanie realizované najmä formou väčšieho množstva špecializovaných predajní. V potravinách ste tak typicky nemohli kúpiť elektroniku a jednotlivé druhy tovaru kupujúci zháňali podľa typu predajne. Oveľa bežnejší ako dnes bol predaj prostredníctvom pultu a obsluhy za pultom. Najmä však komplexnejšie nákupy, keď ste chceli nakúpiť okrem potravín aj nejaký spotrebný tovar, či drogériu boli realizované v obchodných domoch. Najslávnejšia a najväčšia sieť na Slovensku dostala názov Prior a boli to takí ranní predchodcovia nákupných centier, ktorí mali aj socialistickému Československu priniesť pocit západného spôsobu nakupovania. Prví predchodcovia supermarketov, moderné samoobsluhy, začali na Slovensku vznikať na konci 50. rokov. Postupne po celom Československu vzniklo 10 000 takýchto samoobslúh.

Západ bol v minulosti popredu

Na západ od železnej opony bolo nakupovanie a štýl nakupovania rozdielny. Nielen nedostatkového tovaru bolo menej, ale tiež spôsob predaja bol odlišný. Koncept supermarketov, teda obchodu, kde pod jednou strechou zákazník dostane okrem potravín aj čerstvé mäso, zeleninu a nemusí si pýtať tovar od predavača za pultom, začal vznikať v USA začiatkom 20. storočia. Niekedy od 40. rokov 20. storočia sa postupne začali presadzovať supermarkety aj v konzervatívnejšej Európe. Tento koncept umožnil nielen nakupovanie do košíka a platbu pri pokladni ale tiež zvýšil rozsah položiek, ktoré mal nakupujúci k dispozícii. Okrem bežných potravín pribudli do regálov supermarketov aj kozmetika, či denná tlač. Bežný denný nákup zrazu nakupujúci vybavil pod jednou strechou a nemusel navštíviť samostatne mäsiara, mliekara, či trafiku. Koncept supermarketov postupne rozšírili aj hypermarkety, ktoré predstavujú určitú nadstavbu.

Prvé tzv. Hypermarkety začali v západnej Európe vznikať od 60. rokov minulého storočia. Ktorý z nich bol prapôvodne prvým hypermarketom je dnes ťažké určiť a každý zdroj uvádza iný príklad. No jednou z prvých sietí, ktorá na európsky trh priniesla koncept hypermarketov bol bezpochyby francúzsky Carrefour. Preto prvé hypermarkety vznikali práve vo Francúzsku, Belgicku, či v Nemecku.

Hypermarket predstavuje ideu, kedy sa takmer všetko dá kúpiť pod jednou strechou. Typický hypermarket má plochu od 5000 – 15 000 štvorcových metrov a ponúka široké množstvo produktov – nielen potraviny, ale tiež elektroniku, autodiely, či vybavenie do záhrady. Aby bolo možné takéto množstvo tovaru na obrovskej ploche predávať, typicky je miesto na hypermarkety vyčlenené na okrajoch miest. Súčasťou hypermarketov sú preto veľké parkoviská a nakupovanie je cielené na zákazníkov, ktorí urobia obrovský nákup často na celý týždeň. 

Nakupovanie a štýl nakupovania u nás sa zmenil až po páde komunistického režimu v roku 1990. Skutočné hypermarkety na Slovensku alebo v Česku v tom čase vôbec neexistovali a zmenu štýlu nakupovania priniesli najprv supermarkety.

Za prvý naozajstný supermarket je považovaná predajňa

Mana v Jihlave,

ktorá otvorila svoje brány v júni 1991. Pre nakupujúcich bol koncept natoľko nový, že do supermarketu chodili zájazdy dokonca až zo Slovenska.

Kupujúcich podľa dobových materiálov a spomienok pracovníkov prekvapil veľký výber tovaru. Na pulty Mana napríklad priniesla mango, dovtedy úplne nepoznaný druh ovocia.

Prvý bol americký K-mart

Skutočne západný štýl nakupovania Slovákom však sprístupnili až zahraničné reťazce, pričom jedným z prvých bol americký K-mart, ktorý získal práve obchodné domy Prior. Tento americký reťazec čoskoro však vystriedalo Tesco, v tom čase britský gigant predaja potravín.

Tesco strategicky

vstúpilo na viaceré trhy bývalej východnej Európy, napríklad do Čiech, Poľska, či Maďarska. Tesco spočiatku prebralo len obchodné domy Prior, no už krátko po svojom vstupe sa vrhlo na predstavenie nového spôsobu nakupovania pre Slovákov. A v roku 1999 otvorilo svoj prvý hypermarket v Nitre. Zákazníci tak na ploche jednej predajne našli 50 000 produktov a hypermarket zamestnával 600 ľudí, čím sa zaradil k najväčším zamestnávateľom v meste Nitra. Tesco zároveň predstavilo svoju vlastnú značku výrobkov, čo bolo na trhu tiež novinkou. Otvorenie predajne vyvolalo obrovský záujem a rady sa tvorili už pred otvorením. 

V roku 2004 vstúpil na slovenský trh Lidl. Lidl priniesol úplne nový koncept obchodov – diskonty. Diskont sa vyznačuje najmä snahou o čo najnižšiu cenu. A aj keď môže vyzerať na prvý pohľad ako supermarket, odlišností je hneď viacero. Zatiaľ čo typický supermarket predáva asi 6000 položiek, diskonty sú zamerané na predaj asi len šestinu až štvrtinu z tohto množstva položiek. Zároveň je diskont zameraný najmä na cenu a za týmto účelom znižuje náklady na predaj. Tovar sa preto často predáva rovno z paliet, či krabíc, typické sú privátne značky. V diskontných predajniach pracuje menej zamestnancov, ktorí najmä vykladajú tovar.

V diskontnej predajni tiež typicky nie

je predajňa čerstvého mäsa, či rýb, predávajú sa balené výrobky.

No, respektíve, takto to bolo najmä pri vstupe Lidla na slovenský trh, v súčasnosti vidíme určitú premenu aj pri diskontnom koncepte Lidla. Lidl v roku 2015 oznámil veľkú renováciu svojich predajní. Typickú žlto – modrú začali striedať elegatnejšie farby ako sivá a čierna, ktoré mali navodiť dojem luxusu.

Niektoré predajne dokonca Lidl kompletne zbúral a postavil nové, modernejšie. Tovar je viac uprataný a predajne typicky ponúkajú dopekanie pečiva priamo na mieste, pričom sa tiež viac rozšíril sortiment a je možné kúpiť aj globálne, či slovenské výrobky, nielen výrobky privátnych značiek. Rozdiel medzi diskontami a supermarketmi sa tak čoraz viac stiera a najvýraznejšie sa diskonty od supermarketov dnes odlišujú najmä absenciou pultu s čerstvým mäsom a údeninami, ktoré sú súčasťou

väčšiny supermarketov.

Napriek tomu treba spomenúť, že Lidl často predáva len jeden typ produktu v kategórii, to znamená, že nemá jedno polotučné mlieko od rôznych značiek ale skrátka len od jednej. Zvyčajne svojej privátnej.

Rastúce Tesco a nový Carrefour

No späť k hypermarketom. Ich boom nastal práve okolo roku 2000. Rýchlo pribúdali nielen hypermarkety siete Tesco. Na trh vstúpili aj francúzsky Carrefour a holandská sieť Ahold so značkou Hypernova. Postupne sa tieto hypermarketové siete, typicky postavené na okrajoch miest rozrástli aj o benzínové pumpy. 

Na trh vstúpil aj nemecký Kaufland, ktorý síce nie je typický hypermarket, no jeho koncept je tak niečo medzi supermarketom, hypermarketom a diskontom. S hypermarketom má Kaufland spoločné napríklad to, že predáva široký sortiment tovaru a okrem potravín je možné v jeho predajniach nakúpiť aj elektroniku, či domáce potreby. Naproti tomu sú typické obchody tejto značky skôr menšej rozlohy a preto sa nedajú považovať ani za typický hypermarket. Na druhej strane, s diskontom má Kaufland spoločné to, že veľká časť značiek je privátnych.

V roku 2005 sa zo slovenského trhu rozhodol stiahnuť Carrefour. Svoju sieť hypermarketov predal Tescu, avšak túto transakciu zamietol Protimonopolný úrad. Ten vo svojom rozhodnutí poukázal mimo iného na prieskum, podľa ktorého až 22% respondentov v roku 2004 deklarovalo, že najväčšiu časť výdavkov na potraviny minie v hypermarketoch. Práve hypermarkety v danom období rástli najrýchlejšie. Z údajov Protimonopolného úradu tiež vychádza, že podiel Tesca na maloobchodných predajniach v Bratislavskom regióne v roku 2005 bol asi 40 – 50 %. Biznis Tesca v danom čase bol postavený práve na hypermarketoch. Carrefour svoju sieť v reakcii na rozhodnutie Protimonopolného úradu síce nepredal ale prestal ju výraznejšie rozvíjať a nové hypermarkety tejto značky prestali na Slovensku pribúdať.

Odchod Hypernovy nasledoval v roku 2013. Slovenská sieť Terno, ktorá tieto predajne prebrala ich postupne prefarbila do svojich farieb, no prvým krokom, ktorý začala sieť realizovať bolo zmenšovanie predajnej plochy a postupné zatváranie hypermarketov. Časť z hypermarketov skončila úplne, časť predajných priestorov prebrali iné značky a predajná sieť obchodu s potravinami sa značne zmenšila.

Niektoré z predajní

nachádzajú svoje využitie až dnes.

Aj pomyselný líder hypermarketového predaja na Slovensku – britské Tesco, muselo realizovať niekoľko zásadných zmien. Kým v nultých rokoch sa Tesco hrdo hlásilo k tomu, že jeho predajne majú viac a viac položiek a najväčšiu rozlohu, v roku 2019 ohlasovalo, že niektoré predajne prejdú zmenšením. Ukázalo sa, že zákazníci nie sú spokojní a neradi trávia v predajni more času, ale chcú rýchlejšie nakúpiť, čo im obrovské hypermarkety s obrovskou predajnou plochou neumožňujú dostatočne efektívne.

Najmä predajne konceptu Tesco Extra, ktoré ponúkali napríklad aj oddelenia s elektronikou, či módou prešli zásadnými zmenami a časť priestorov Tesco ponúklo aj iným nájomcom.

Ústup hypermarketov

Koniec Carrefouru, Hypernov a zmeny, ktoré zaviedlo Tesco iba predznamenali celoeurópsky, respektíve celosvetový trend ústupu obrovských hypermarketov a nástupu iných konceptov predaja potravín. Napríklad jeden z priekopníkov hypermarketov, francúzsky gigant Carrefour v roku 2019 utlmil svoje aktivity v

Číne. V roku 2023 v Nemecku skrachovala sieť hypermarketov Real, pričom väčšinu z obrovských predajní sa nepodarilo vôbec predať konkurentom.

Globálny a dlhodobý ústup z pozícii hlási aj Tesco. Britský gigant postupne opustil Francúzsko, Japonsko, USA, no a v roku 2020 predal všetkých 301 obchodov v Poľsku. Poľský trh opustil po 24 rokoch.

Dánsky majiteľ prefarbil väčšinu obchodov na značku Netto, no niektoré obchody zavrel a časť obchodov zmenila svoju veľkosť. Netto je opäť sieť diskontných predajní, čo značí, že klasický hypermarket má problémy aj v Poľsku.

Aj prieskum agentúry TNS hovorí o rastúcej popularite nákupov v menších predajniach ako napríklad Lidl, avšak svoje miesto na slovenskom trhu si čiastočne stále držia aj hypermarkety.

Otvorenou otázkou preto ostáva, ako sa nakupovanie zmení viac a viac v budúcnosti. Prvé zmeny badáme v maloobchode už dnes. 

Zdá sa, že veľké hypermarkety sú na ústupe. Ľudia sa čiastočne vracajú k nákupom v malých, špecializovaných predajniach, či k nákupom čerstvej zeleniny a mäsa priamo od malých predajcov z menších chovov a fariem. Aj keď samozrejme záleží od miesta kde bývate a bonity zákazníkov. V malých slovenských mestách zvyčajne maloobchod pohltili nadnárodné reťazce, kam ľudia z mesta a okolitých dedín rýchlo pricestujú spravi dvakrát za týždeň nákup a majú vybavené.

Do veľkých sietí nastupuje trend digitalizácie a automatizácie. V slovenských podmienkach sú viditeľné napríklad nástup samoobslužných pokladní, všimnúť ste si to naposledy mohli v predajniach Lidla.  ale napríklad aj samoobslužných skenovacích zariadení. 

Pri nakupovaní tiež častejšie používame mobil, ktorý sa stáva akýmsi asistentom nakupujúceho. 

Postupne sa mení aj dizajn predajní. Predajne sú čoraz viac zelené, pričom stavajú sa napríklad predajne so zelenými strechami, či so solárnymi panelmi. 

Budúce trendy v nasledujúcich rokoch sa viažu napríklad k plne samoobslužným predajniam, v ktorých vôbec alebo len v niektorých časoch nebude žiadna obsluha. Prvé takéto predajne už badáme aj na Slovensku. Taktiež čoraz viac badáme nástup dovozu potravín domov, pričom platformy dovozcov sa čoraz viac zameriavajú najmä na skrátenie doby doručenia od momentu objednávky. Veľkou témou maloobchodu smerom do budúcnosti je využívanie AI a virtuálnej reality. Cieľom je nakupujúceho čoraz viac vtiahnuť do nákupu. Čoraz viac dochádza k analýze dát a preto môžeme očakávať viac personalizované kampane a presnejšie cielenie na jednotlivých nakupujúcich. 

Novou vecou na vyspelých trhoch je tiež nástup agresívnej konkurencie. Napríklad v USA maloobchod zmenil nielen nástup Lidla ale tiež otváranie predajní potravín dovtedy internetového giganta Amazon. Skúškou pre slovenských nakupujúcich bude nástup poľského giganta Biedronky, ktorý sa očakáva tento rok.