Cestovný ruch: koľko zarába Slovensko na turizme a prečo zaostáva za susedmi

Cestovný ruch je odvetvie služieb pre domácich a zahraničných turistov: ubytovanie, gastronómia, doprava a atrakcie. Na Slovensku má veľký potenciál vďaka horám, kúpeľom a kultúrnemu dedičstvu, no jeho podiel na HDP je nižší ako u susedov.

Autor: Martin LindákAktualizované:

Čo je cestovný ruch jednoducho

Cestovný ruch zahŕňa všetko, čo súvisí s cestovaním mimo bežného prostredia: dovolenky, výlety, služobné cesty, kúpeľné pobyty či návštevy príbuzných. Peniaze, ktoré turisti minú, idú hotelom, penziónom, reštauráciám, lyžiarskym strediskám, múzeám, ale aj obchodom a dopravcom. Odvetvie je náročné na prácu, preto vytvára veľa pracovných miest, často v regiónoch, kde iná práca chýba. Zároveň je citlivé na krízy, ako ukázala pandémia.

Druhy cestovného ruchu

  • Domáci cestovný ruch: Slováci cestujúci po Slovensku.
  • Prijatý cestovný ruch: zahraniční turisti na Slovensku, ekonomicky ide o vývoz služieb.
  • Výjazdový cestovný ruch: Slováci cestujúci do zahraničia, ekonomicky ide o dovoz služieb.
  • Podľa účelu: horský, kúpeľný, mestský, kultúrny, vidiecky, kongresový a služobný.

Koľko zarába Slovensko na cestovnom ruchu

Priamy podiel cestovného ruchu na HDP Slovenska sa v štatistikách pohybuje rádovo v nízkych jednotkách percent. Po započítaní nepriamych efektov, napríklad dodávateľov potravín či stavebníctva, je vyšší. V Rakúsku, Chorvátsku či Česku je význam turizmu pre ekonomiku výrazne väčší. Slovensko navyše dlhodobo míňa na zahraničných dovolenkách viac, ako tu minú zahraniční turisti, takže bilancia cestovného ruchu býva pre nás záporná alebo slabo kladná. Presné údaje zverejňuje Štatistický úrad v satelitnom účte cestovného ruchu.

Prečo Slovensko zaostáva za susedmi

  • Slabšia infraštruktúra, najmä diaľnice a železnice do turistických regiónov.
  • Nedostatočná propagácia v zahraničí.
  • Kolísavá kvalita služieb a nedostatok kvalifikovaných ľudí.
  • Rozdrobenosť stredísk a slabá spolupráca regiónov.
  • Krátka sezóna v mnohých lokalitách.
  • Menej investícií do moderných atrakcií v porovnaní s Rakúskom.

Príklad: penzión v Liptove

Pani Jana Hudecová vedie penzión s 12 izbami v Liptove. V zime a v lete je obsadenosť 80 až 90 %, na jar a na jeseň len okolo 30 %. Pri priemernej cene 70 € za izbu a noc tak ročne zarobí na ubytovaní približne 180 000 €, z čoho musí zaplatiť mzdy, energie, úvery a dane. Hostia však míňajú aj v okolí: v reštauráciách, na vlekoch, v aquaparku či v obchodoch. Ak by sa podarilo zvýšiť obsadenosť mimo sezóny, napríklad kongresmi alebo wellness pobytmi, profitoval by celý región. Čísla sú ilustračné.

Organizácie cestovného ruchu

Na Slovensku pôsobia krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, ktoré združujú obce a podnikateľov a propagujú regióny. Štát ich podporuje dotáciami podľa výberu dane za ubytovanie. Na národnej úrovni sa o propagáciu stará ministerstvo zodpovedné za cestovný ruch a jeho agentúra. Obce vyberajú od turistov miestnu daň za ubytovanie, ktorá je ich príjmom.

Výzvy a príležitosti

  • Celoročný turizmus: kúpele, wellness, kongresy, cyklistika.
  • Lepšie prepojenie verejnej dopravy so strediskami.
  • Digitalizácia a online rezervácie.
  • Zahraniční turisti z blízkych krajín, napríklad Česka, Poľska, Maďarska a Rakúska.
  • Udržateľný turizmus v národných parkoch, ktorý chráni prírodu a zároveň prináša príjmy.

Cestovný ruch a pandémia

Počas pandémie v rokoch 2020 a 2021 cestovný ruch takmer zamrzol. Mnohé hotely a reštaurácie prepúšťali alebo zatvorili. Štát pomáhal rôznymi schémami, napríklad príspevkami na mzdy či rekreačnými poukazmi. Odvetvie sa postupne zotavilo, no nedostatok pracovníkov a rast nákladov naň dodnes doliehajú.

Rekreačný príspevok a domáci turizmus

Rekreačný príspevok od zamestnávateľa sa dá použiť len na pobyty na Slovensku. Je to jeden zo spôsobov, ako štát podporuje domáci cestovný ruch. Pomáha najmä menším strediskám a kúpeľom.

Časté otázky

Koľko zarába Slovensko na cestovnom ruchu?

Priamy podiel na HDP sa pohybuje v nízkych jednotkách percent, výrazne menej ako v Rakúsku či Chorvátsku. Presné čísla zverejňuje Štatistický úrad SR.

Odkiaľ prichádza na Slovensko najviac zahraničných turistov?

Tradične najmä z Česka, Poľska, Nemecka, Maďarska a Rakúska.

Čo je daň za ubytovanie?

Miestna daň, ktorú platí turista za prenocovanie a ktorú vyberá obec.

Text slúži na vzdelávanie, nejde o investičné, daňové ani právne poradenstvo. Sumy a sadzby sa menia, pri rozhodovaní si overte aktuálne hodnoty u oficiálnych zdrojov (Sociálna poisťovňa, Finančná správa, NBS, ŠÚ SR).

← Späť na slovník

Cestovný ruch: čo to je? Vysvetlenie ľudskou rečou