Od čínskeho textilu k miliardám a kauzám. Ako sa z PENTY stali žraloci?

Či už sa nám to páči, alebo nepáči, Penta patrí dnes medzi najúspešnejšie slovenské firmy. Mená partnerov Penty, ako Jaroslav Haščák, Marek Dospiva, či bývalých partnerov Penty, ako Jozef Špirko či Eduard Maták, pozná väčšina Slovenska. Príbeh Penty je zaujímavý a plný nielen zvratov, ale tiež káuz, na konci ktorých je však jedna z najvplyvnejších investičných skupín v strednej Európe. Ako sa teda Jaroslav Haščák stal druhým najbohatším Slovákom s odhadovaným majetkom cca 1,8 miliardy eur?

Pentu založili v roku 1994 piati spolužiaci z prestížneho moskovského inštitútu MGIMO a Gymnázia v Banskej Štiavnici. Na to, že ich bolo päť, odkazuje aj názov skupiny – Penta. Išlo o Jaroslava Haščáka, Mareka Dospivu, Martina Kúšika a Juraja Herka. Piaty zakladateľ – Jozef Špirko – sa v obchodnom registri pri Pente objavuje až v roku 1998. Z pätice pôvodných zakladateľov zostali v skupine dnes už iba dvaja – Jaroslav Haščák a Marek Dospiva. Ostatní traja zakladatelia dnes manažujú zväčša svoje vlastné projekty a veľmi silné investičné skupiny.

Už pri vzniku Penty sa objavujú prvé otázniky. MGIMO bola v čase tesne pred zrútením komunistických režimov jednou z najprestížnejších škôl východného bloku. A okrem mnohých diplomatov bola tiež preukázateľne jednou z liahní talentov pre sovietsku tajnú službu KGB. A aj preto sa o skutočných motiváciách zakladateľov študovať na MGIMO špekuluje dodnes.

Podľa dostupných informácií biznis začal Jaroslav Haščák s Marekom Dospivom dovozom textilu z Číny už začiatkom 90. rokov. Vtedy mladým chalanom priala doba, v celom východnom bloku sa zrútil komunizmus a po lacnom textile zo zahraničia bol v Československu veľký dopyt. Avšak zaujímavé peniaze ležali inde. A v čase raných 90. rokov to boli najmä možnosti privatizácie štátneho majetku.

Samotní zakladatelia Penty dnes priznávajú, že prvé väčšie peniaze zarobili prostredníctvom VÚB kupónu. VÚB kupón je zároveň prvou veľkou kauzou Penty. O čo teda išlo?

Privatizácia veľkej časti majetku v časoch po páde socializmu prebehla prostredníctvom kupónovej privatizácie. Občania mali v podstate dve možnosti, ako svoje kupónové knižky využiť – prvá možnosť znamenala priamy nákup akcií podnikov, v druhej možnosti mohli svoje kupóny vložiť do rúk odborníkom – investičným privatizačným fondom, ktoré následne mohli podniky kúpiť a jednotlivým akcionárom následne vyplácať dividendy. Aj keď myšlienka spočiatku mala svoje rácio, najväčšie kauzy spojené s kupónovou privatizáciou vznikli práve kvôli investičným privatizačným fondom. A treba povedať, že väčšina najbohatších ľudí v krajine zbohatla v 90. rokoch najmä vďaka kupónovej privatizácii a výnimkou nie je v tomto smere ani Penta.

Jedným z takých fondov bol tiež VÚB kupón. Fond založila v tom čase štátna VÚB banka. Penta postupne ovládla asi 20 % tohto fondu, pričom samotné získanie akcií VÚB kupónu je dnes vnímané ako kontroverzné. Rozdrobená vlastnícka štruktúra fondu však spôsobila, že napriek relatívne malému podielu Penty vo fonde sa jej podarilo mať zásadný vplyv na riadenie firmy. Penta postupne firmu premenovala a následne ju aj rozdelila na dve firmy – Intermark a Istrofin. A zatiaľ čo v Intermarku Penta koncentrovala väčšinu najdôležitejších aktív pôvodného VÚB kupónu, vo firme Istrofin sa ocitlo 160 000 drobných akcionárov. Firma Istrofin bola neskôr pofidérnymi operáciami postupne prevedená na offshorovú spoločnosť a drobným akcionárom Istrofinu ostali zväčša len oči pre plač. Zaujímavé je, že pri tomto podnikateľskom dobrodružstve sa prelína aj podnikateľský príbeh Penty a Zoroslava Kollára.

Práve tento obchod a následný prevod a ovládnutie VÚB kupónu tvorí základ bohatstva Penty. Vtedy ešte ani nie 30-roční manažéri Penty na obchode zarobili viac ako miliardu korún. Otázkou však ostáva, za čo mladí, vtedy asi 25-roční chalani kúpili 20 % podiel vo VÚB kupóne. Manažéri síce dnes tvrdia, že peniaze mali z obchodu s čínskym textilom, no spätne sa objavujú špekulácie o tom, že kapitál im mal poskytnúť niekto iný, z vyšších miest a s presahom do politiky. Pravdu sa dnes asi jednoducho nedozvieme, no prepojenie Penty a slovenskej politiky sa vinie celým jej príbehom od samotného vzniku až dodnes.

Pofidérne praktiky sú finančnej skupine Penta vyčítané aj neskôr, najmä pri „boji“ o Chemolak Smolenice, ale tiež v rámci obchodov pri privatizácii VSŽ Košice.

Aktivity finančnej skupiny Penta sa postupne profilovali. Avšak práve v nultých rokoch sa postupne skupina začala zaujímať o zdravotníctvo. Ako som už spomínal, firma získala časť aktivít bývalej VSŽ Košice a následne aj podiely v hlinikárni v Žiari nad Hronom, čo so sebou nieslo aj podiel v poisťovni, ktorú zriaďovali – Sideria-Istota. V roku 2002 skupina kúpila podiel v zdravotnej poisťovni Dôvera. Začalo sa tak ťaženie Penty v sektore zdravotníctva a postupné vybudovanie najväčšieho súkromného zdravotného poskytovateľa v regióne. V roku 2009 navyše skupina prikúpila od skupiny Agel ešte poisťovňu Apollo. Stala sa tak najväčším súkromným poskytovateľom zdravotného poistenia na Slovensku. No a v tejto súvislosti sa opäť nevyhla kauzám.

Podstata najznámejšej penťáckej kauzy v zdravotníctve spočívala práve v spojení Apolla a Dôvery. Dôvera pri zlúčení poisťovní precenila hodnotu tzv. poistného kmeňa. A toto precenenie znamenalo, že účtovne Dôvera vykázala vyššiu cenu o približne 400 miliónov, ako tomu bolo pôvodne. V čase predaja poisťovne sa totiž zo zákona vykazovala hodnota poistného kmeňa ako nulová. Nové nacenenie zvýšilo hospodársky výsledok Dôvery o takmer pol miliardy eur. Penta následne rozhodla o vyplatení tohto zisku – hoci len účtovne vzniknutého. Perličkou sa stalo to, že vďaka správnemu načasovaniu nemusela z celej podivnej transakcie zaplatiť daň z príjmu. Keďže sumu potrebnú na vyplatenie dividendy fyzicky Dôvera na účte nemala, musela si zobrať na tento účel úver, ktorý splatila z budúcich ziskov, ktoré, keďže ide o poisťovňu, tvorí najmä z povinného poistného. Túto transakciu preverovala nielen finančná správa, ale tiež polícia, trestnoprávne dôsledky pre manažérov Penty však nemala. Určitú možnosť amorálnosti tejto transakcie však pred časom pripustil aj jeden z vysokých manažérov Penty. V prípade Dôvery sa navyše ukazuje, že záujmy Penty sa zase prelínali s iným vplyvným mužom slovenského biznisu, a to Jurajom Širokým.

V roku 2011 Penta svoje podnikanie v zdravotníctve rozšírila a stala sa vlastníkom spoločnosti Estate Consult, ktorá vlastnila nemocnice siete Svet zdravia. Neskôr sieť výrazne rozširovala a následne premenovala na Penta Hospitals.

Ešte predtým, v roku 2004, Penta vstúpila do lekárenského biznisu a prevzala pod svoje krídla sieť lekární Dr. Max. Z pôvodnej siete 25 lekární vybudovala Penta postupom času jednu z najväčších lekárenských sietí v strednej Európe.

Tieto tri firmy – Dôvera, Dr. Max a Penta Hospitals – dnes tvoria chrbticu jednej nohy biznisu Penty, ktorý stojí na zdravotníctve. A ide o citlivé odvetvie, Penta je z viacerých strán obviňovaná zo zneužívania postavenia.

Skupina však kontruje, že ako jediná dokázala na Slovensku nielen rekonštruovať, ale dokonca aj postaviť viaceré moderné nemocnice, vrátane tej na Boroch, a zdravotníctvo je vďaka nej kvalitnejšie.

Ďalšie nohy, na ktorých stojí biznis Penty, tvoria najmä stávková spoločnosť Fortuna, ale tiež bankovníctvo založené na vlastníctve dvoch bánk – pre obyvateľstvo určenej Primabanky a pre privátnych klientov určenej Privatbanky.

Ďalšie odvetvia, kde Penta pôsobí, sú odvetvie výroby, pričom ide najmä o vlastníctvo Slovalca, a vlastníctvo médií. Obe odvetvia boli pre skupinu v určitom čase turbulentné, preto sa pri nich pristavme.

Doteraz príbeh Penty vyzeral síce kontroverzne, avšak na konci dňa podnikateľsky úspešne. No nie je tomu celkom tak. Aj keď viaceré priemyselné podniky skupina úspešne konsolidovala a následne predala, ako napríklad Aero Vodochody, pri niektorých podnikoch skupina pristúpila k uzatvoreniu biznisu. Penta sa stala známou aj vďaka agresívnej stratégii čistenia priemyselných podnikov a znižovania nákladov. Často po vstupe do podniku nasledovalo hromadné prepúšťanie a rušenie pracovných miest.

Najviac sa však manažéri Penty „popálili“ pri vstupe do potravinárskeho priemyslu.

V roku 2008 skupina kúpila humenský mäsokombinát Mecom, a to v tom čase za cenu 75 miliónov eur. Samotný Jaroslav Haščák označil túto transakciu za najväčší podnikateľský omyl. Počas celej doby sa Pente nedarilo dostať firmu do stabilných ziskov a firma kopila straty. V Mecome navyše Penta čelila aj konkurznému konaniu. V roku 2021 Penta nakoniec problémový biznis s mäsom odpredala americkému investorovi. A aj keď výška kúpnej ceny nie je známa, Američanom sa podarilo s Mecomom dosiahnuť v roku 2024 rekordný zisk viac ako 6 miliónov, na čo manažéri Penty môžu iba obdivne pozerať.

Druhý biznis, pri ktorom Penta narazila a ktorý jej nevyšiel podľa jej predstáv, bol vstup do médií. Na konci leta 2014 oznámila Penta, že kupuje bulvárny týždenník a denník vydavateľstva 7 plus a tiež, že vstupuje do ekonomického vydavateľstva Trend holding. Následne Penta ešte prikúpila niekoľko ďalších, najmä lifestylových titulov. No okrem toho vstúpila vlastnícky aj do vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva denník SME. Aj keď Penta pôvodne kúpila 50 % akcií, následne odpredala 5 % akcií druhému akcionárovi. Penta sa tak nikdy nestala majoritným vlastníkom akcií SME. No tento kontroverzný krok znamenal, že redakcia SME sa vzbúrila a prakticky sa rozpadla. Denník SME tak ku koncu roka 2014 čelil vážnym ťažkostiam a budovaniu redakcie od základov. Skupina vzbúrených novinárov následne založila Denník N. V roku 2021 Penta svoj podiel v SME predala a snaha získať mienkotvorné médium do svojho portfólia skončila neúspechom.

Dodnes sa v súvislosti s vlastníctvom médií špekuluje o motivácii a úlohe Penty v nich. Týmto špekuláciám pomohol aj spolumajiteľ Penty Marek Dospiva, ktorý povedal, že vnímajú médiá ako „atómový kufrík“. Druhý majiteľ Penty, Haščák, však tieto slová popiera, no napriek tomu v jednom rozhovore priznal, že došlo aj k jeho zásahu smerom k magazínu Trend a vyhodeniu redaktora, ktorý podľa jeho názoru napísal článok na podporu štátneho zdravotníctva, čo sa nezhoduje s líniou skupiny, ktorá presadzuje záujmy súkromného kapitálu v sektore. Často sa tiež objavujú špekulácie o podpore tej či onej politickej strany v médiách Penty. Dokázať však takúto činnosť je ťažké.

História skupiny Penta je opradená množstvom káuz, no posledných zhruba 15 rokov je ústrednou kauzou Gorila. Táto kauza prepukla pred parlamentnými voľbami na jeseň 2011. Kauza vyvolala veľké protesty verejnosti a výrazne zasiahla do výsledkov parlamentných volieb v roku 2012. Podstata tejto kauzy spočívala v stretnutiach, ktoré sa mali údajne konať v jednom byte v Bratislave, kde sa mal šéf Penty schádzať s viacerými vplyvnými osobami, ktoré či už priamo pôsobili, alebo mali výrazný vplyv na politiku. V byte sa mali dohadovať budúce alebo prebiehajúce kšefty a počuť na nich dokonca šuštanie bankoviek. Tie sa mali týkať práve kľúčových záujmov Penty, napríklad jej úlohy pri privatizácii bratislavského letiska. Na stretnutí s vtedajším opozičným lídrom sa zase šéf Penty snažil zistiť, ako bude budúca koalícia pristupovať k zdravotníctvu. Tento spis už viac ako 14 rokov zamestnáva políciu, prokuratúru, súdy, ale tiež rôznych obchodníkov s informáciami. Majiteľ Penty Haščák mal byť údajne niekoľkokrát vydieraný a v roku 2020 do sídla Penty v Digital Parku napochodovala obrovská policajná kolóna a Haščák sa dokonca na krátky čas ocitol za mrežami. Penta spis spochybňuje, Ústavný súd nahrávky prikázal zničiť a údajný spis Gorila je preto označovaný ako nezákonný. V právnej rovine sú teda zistenia zo spisu Gorila iba čisté špekulácie. Vyšetrovanie ani po 14 rokoch nedošlo k jasným záverom.

Penta bojuje s nie najlepšou reputáciou a v jej histórii sa objavujú viaceré sporné mená slovenského biznisového prostredia – či už Lexovci, Zoroslav Kollár, Juraj Široký, špekuluje sa aj o jej zapojení a ovplyvňovaní politiky.

O priamom zapojení Penty do politiky sa špekulovalo najmä v súvislosti so stranou Nádej. Tá vznikla pred voľbami v roku 2006 a medzi jej čelných predstaviteľov patril napríklad aj známy ekonóm Jozef Mihál. No strana vo voľbách 2006 naplno pohorela. Dnes sa Penta naplno nehlási k žiadnej politickej strane, ale hospodárske výsledky skupiny naznačujú, že sa jej darí počas každej vlády. Ľudia priamo spojení s Pentou sa stávali ministrami počas viacerých vlád a niekoľko ministrov po skončení mandátu dokonca priamo odišlo pracovať do Penty.

V posledných rokoch sa skupina, ktorá rastie nielen na Slovensku, ale tiež v celej strednej Európe, snaží svoje podnikanie štandardizovať a snaží sa eliminovať prípadné škandály. Pri obhajobe svojho mena poukazuje na úspechy, ktoré treba priznať, skupina objektívne dosiahla. Ako jediná dokázala na Slovensku postaviť dve úplne nové nemocnice, hlinikáreň v Žiari nad Hronom zase patrila k svetovej špičke z hľadiska ekologickej výroby hliníka. Sieť lekární Dr. Max patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Realitné projekty, ktoré skupina realizuje najmä v Bratislave, priniesli špičkovú architektúru, a zároveň Penta napríklad rozhodla o záchrane Jurkovičovej teplárne. A navyše sa zdá, že Penta sa posunula aj v spôsobe získavania kapitálu a spustila svoj prvý otvorený fond Penta Investment Fund.

Napriek tomu trpká pachuť v spojení so slovom Penta pravdepodobne ostane.