Banky na nich NEZAROBIA, vám ušetria TISÍCE EUR. Prečo sa ETF oplatia?

Toto je článok z roku 1974 nositela nobelovej ceny Paula Samuelsona. V ňom rozoberá jednu z najzásadnejších tém dnešného investičného sveta a wallstreet, a to aktívne spravované fondy. Paul Samuelson napísal článok, v ktorom tvrdil, že aktívne spravovanie portfólia nákupmi individuálnych

akcií je založené na ilúzii.

Podľa Samuelsona nájsť investorov, ktorí výberom akcií dlhodobo porážajú trh, je podľa neho stratou času alebo sú evidentne “dobre ukrytí”. Vyzval finančníkov na revolúciu, ktorá by priniesla nové riešenia aj pre obyčajných ľudí, ktorí si chcú sporiť napríklad na dôchodok.

Tieto riešenia časom prišli a za otca pasívneho investovania sa považuje americký finančník John Bogle. Ide o zakladateľa finančnej skupiny Vanguard. V roku 1975 založil fond s názvom First Index Investment Trust. Bol to vôbec prvý ETF fond prístupný individuálnym investorom. Bogle očakával, že na úvod získa od investorov do fondu aspoň 150 miliónov dolárov, v skutočnosti sa mu podarilo vyzbierať len 11 miliónov dolárov, čo bol celkom problém, pretože peniaze nestačili ani na to, aby investoval do všetkých firiem v S&P 500. Takže nakúpil 280 akcií najväčších firiem v indexe, čo bola dosť blamáž.

Zo začiatku sa potýkal s kritikou a posmechom na Wall Street, preto jeho ETF fond získal prezývku „Bogleho bláznovstvo“. John Bogle zomrel pred piatimi rokmi, avšak stihol túto zlú povesť zmazať. Legendárny investor Warren Buffett o ňom kedysi

povedal, že ide “hrdinu”.

Prečo uspel Bogle? Pretože vedel výhody ETF fondu vysvetliť ľuďom jednoducho. Neúnavne a s charizmou v médiách a vo finančných kruhoch vysvetľoval dlhodobú udržateľnosť investovania. Rád si kopol do portfóliových manažérov hviezdnych fondov, ktorí si účtovali vysoké poplatky a pôsobili pri tom, že robia raketovú vedu a prinášajú pridanú hodnotu v lepšom menežovaní, hoci dáta hovorili iné.

Z dlhodobého hľadiska je minimálne rozporuplné, či dokážu aktívni správcovia dosiahnuť vyšší výnos ako ETF fondy. Viaceré štúdie naznačujú, že nie. Aby sme boli féroví, tak zopár takých fondov samozrejme existuje, ale asi ťažko sa k nim dostane bežný Slovák alebo Čech. Aktívni správcovia vo všeobecnosti ťahajú za kratší koniec. Sú roky, kedy sa im darí viac, potom sú roky, kedy podliezajú trh. Nie preto, že by bolo menej schopní, ale preto, že aktívna správa niečo stojí. Poplatky pri aktívnej správe často zhltnú nadvýnos, ktorý dosiahne aj ten najšikovnejší šikovný portfólio manažér.

Bogle a jeho Vanguard popularizáciou pasívneho investovania prilákali do brandže konkurenciu. Z neznámych správcov pasívnych fondov sa stali finančné giganty spravujúce nepredstavitelné objemy peňazí. V roku 2018 napísal pamätný článok. V denníku The Wall Street Journal poukázal, že správa finančných aktív je primárne záležitosťou rozsahu. Čím viac peňazí od investorov spravujete, tým viac môžete znížiť poplatky. Čím sú poplatky nižšie, tým väčšiu máte konkurenčnú výhodu - a od istého

bodu je nedostihnuteľná.

No a práve poplatky v kombinácii s trhovým výnosom sú to najlepšie čo Bogle a pasívne investovanie prinieslo.

Čo je ETF

Poďme ale pekne po poriadku, čo vlastne sú ETFka. V zásade je to fond ako každý iný. Správca vyberie peniaze od investorov a na základe nejakej stratégie ich rozloží do jednotlivých aktív, či už sú to akcie, štátne dlhopisy, domy, byty alebo komodity či iné aktívum. Aj keď to znie, že to je všetko na jedno kopyto, tak nie je, teda hlavne právne to nie je to isté.

Najpodobnejšie ETFkám sú tzv. podielové fondy v angličtine mutual funds. Tie vám najčastejšie predajú v banke a ide presne väčšinou o aktívne spravované fondy. V preklade portfólio manažér poskladá daný fond z rôznych akcií firiem, komodít, a iných inštrumentov. Záleží len od zamerania. V preklade by sa tomu dalo povedať aj stock picking, teda snaha vybrať tie najlepšie akcie ktoré majú dobrý potenciál. No a ako som spomínal, aktívna správa z dostupných štúdií je na tom horšie ako pasívne investovanie. ETFká sú tiež v podstate podielové fondy, avšak ich stratégia je odlišná.

ETF fond je podielový fond, ktorý pasívne kopírujú vývoj akciových indexov, komodít, dlhopisov alebo kôš vybraných akcií napríklad v sektore z polovodičového alebo biotechnologického priemyslu. Na rozdiel od klasických podielových fondov sa ETF obchodujú na burze a je možné u nich pozorovať výkyvy cien podkladového aktíva, podobne ako keď si kúpite akcie napríklad Tesly alebo Microsoftu.

ETF sú vďaka obchodovaniu na burze flexibilné a likvidné. Kedykoľvek sa rozhodnete predať podiely v nich, spravíte tak prostredníctvom brokera a prostriedky sú vám okamžite pripísané na obchodný účet. S ETF tak nečakáte niekoľko dní na peniaze ako pri klasických podielových fondoch v bankách.

Výber ETF fondov je takmer neobmedzený, čo môže vyvolávať paradox voľby. Podľa dát banky JPMorgan Chase existuje vo svete približne 12-tisíc ETF fondov, ktoré spravujú viac ako 13 biliónov dolárov (to je číslo s 12 nulami). Nie všetky sú z hľadiska regulácie dostupné v EÚ. V Európskej únii je v ponuke asi 3800 ETF

fondov a samozrejme nie všetky ponúka váš broker.

Navyše ETFká sú čoraz populárnejšie hlavne v Spojených štátoch, ale rovnako aj v Európe. V USA postupne

vytláčajú podielové fondy.

V Európe sa aj čoraz viac firiem na ETFká zameriava. Máme tu firmy ako Finax či Portu alebo brokerov ako je napríklad aj sponzor tohto videa, spoločnosť eToro, kde etfká môžete nakupovať bez poplatku. Podrobnejšie som sa platforme venoval v inom videu, ktoré vám pripnem do rohu hore.

ETF fondy majú oproti klasickým podielovým fondom jednu veľkú výhodu. Ak v nich sporiteľ investuje aspoň jeden rok, nemusí platiť daň z výnosu. Okrem nižších poplatkov je to kľúčový argument, prečo majú ETF pred podielovými fondmi prevahu.

Mimochodom táto výhoda mala byť rozšírená aj na podielové fondy, kde zisk musíte zdaňovať vo výške 19

percent. (tu som sa tomu

. Minulá vláda schválila a podpísala zákon, ktorý rozšíril časový test aj na podielové fondy avšak bez dane by to bolo až po 3 rokoch. Nakoniec ale nová vláda túto zmenu zrušila.

Ak by ste napríklad do akciového podielového fondu investovali 15-tisíc eur pri priemernom sedempercentnom ročnom výnose, po troch rokoch by výnos dosiahol 3376 eur (odhliadame od poplatkov). Ak podiely odpredáte, štát si z tejto sumy zoberie 641 eur, čím sa získaný priemerný ročný výnos zníži zo siedmich percent na 5,74 percenta.

Poplatky ETF

Dôležitým faktorom, ktorý vaše výnosy znižujú sú okrem daní aj poplatky. V prípade podielových fondov sú okolo 2 až 3% ročne, čo je pomerne veľa – mimochodom to je aj dôvodom prečo sa banky do ETFiek nehrnú a je ich v ponuke slovenských bánk ako šafranu.

V prípade ETF je výška poplatkov skrytá pod skratkou TER, Nízke náklady sú hlavným pilierom pasívneho investovania a v prípade ETF viazaných na index S&P 500 panuje ostrá konkurencia. Poplatky sa pohybujú od 0,05 po 0,15 percenta zo spravovaného majetku. Pri portfóliu v hodnote stotisíc eur je teda ročný poplatok na úrovni 50 až 150 eur.

Čím sú ETF fondy špecializovanejšie, teda kopírujú len nejaký vybraný segment akcií, tým majú vyšší TER. Príkladom je polovodičový sektor, kde existuje ETF fond VanEck Semiconductor. Jeho TER je až 0,35 percenta, čo je päťnásobne viac než širokospektrálne ETF-ko kopírujúce S&P 500 alebo celý svet.

Samozrejme čím viac špecializované a zamerané ETFko tým väčšie potenciálne riziko. Veľmi obľúbené sú ale ETFka kopírujúce široký trh. Napríklad Vanguard FTSE All-World s poplatkom 0,22 percenta alebo iShares Core MSCI World s poplatkom 0,20 percenta. Sú tam akcie z celého sveta, nadhodnotené pre vysoké valuácie sú však americké akcie.

V prípade iShares je podiel amerických akcií až 68 percent, Európa 9 percent, 5 percent má napríklad Japonsko. Čo napríklad v tomto ETF chýba sú rozvojové krajiny najmä z Ázie. Chýba tam India a Čína. Ich prípadný prudký rast v budúcnosti toto ETF nezohľadní. V tom prípade by ste museli hladať ETF, ktoré kopírujú Emerging Markets.

Okrem poplatkov je dôležité aj ďalšie dve parametre a to replikačná metóda a spôsob vyplácania dividend. Laicky povedané replikačná metóda je spôsob, ako ETF kopírujú svoj index. Replikácia je buď fyzická alebo syntetická. Fyzická replikácia investuje do všetkých akcií presne podľa indexu. Keď sa teda S&P 500 skladá z 503 firiem,

bude ETF obsahovať akcie týc hto 503 firiem.

V syntetickej metóde sa ETF nesnaží zachytiť akcie podkladového indexu, ale jeho vývoj na základe finančných derivátov, najčastejšie swapov. Investor však znáša riziko emitenta derivátov, ktorý v prípade úpadku svoje záväzky voči fondu nemusí vyplatiť. Na druhej strane, tieto fondy sú o niečo lacnejšie, pretože fungujú pri nižších nákladoch. Pre bežného investora je však fyzická replikácia lepšia voľba.

Dôležitou súčasťou výberu ETF je, ako nakladá s dividendami. Investor má na výber akumulačné a distribučné ETF fondy, ktoré kopírujú S&P 500.

Pri akumulačných ETF sa dividendy okamžite reinvestuje do nákupu nových akcií alebo swapov. Výhodou je, že investor nemusí riešiť príjem z dividend v daňovom priznaní, preto sú tieto fondy vhodné pre dlhodobých investorov.

Distribučné ETF vyplácajú dividendy investorom na štvrťročnej alebo polročnej báze. Je to zaujímavá možnosť pasívneho príjmu, hoci sa oplatí najmä investorom, ktorí majú vo fonde vybudovaný už nejaký majetok a poberajú tak cez dividendy rentu. Nevýhodou je, že dividendy treba zdaniť a uviesť v daňovom priznaní.

Ako si ETF vybrať?

No a teraz kľúčová otázka. Ako ETFká kúpiť. Na Slovensku máte v podstate len dve možnosti. Využiť služby roboporadcov ako je Portu či Finax, ktoré portfólio investora na základe investičného dotazníka namiešajú a pravidelne ho upravujú. Tam stačí poslať peniaze a tie sa automaticky podľa kľúča prerozdelia medzi viacero vhodne namiešaných ETF fondov. Je to vhodné riešenie pre laikov a ľudí, ktorých jednoducho investovanie nebaví a nemajú čas sa ním zapodievať. Za bezstarostnosť musia platiť poplatky za správu okolo jedného percenta a menej.

Druhou možnosťou je nakupovať ETF fondy cez brokera ako eToro, XTB, DeGiro alebo Interactive Brokers. Nie je to zložité ani časovo náročné, je však vhodné naštudovať si obchodné podmienky a cenníky platforiem. Počiatočná časová investícia do porovnania jednotlivých brokerov sa investorovi vráti niekoľkonásobne, pretože oproti bankám alebo robo-advisorom ušetrí na poplatkoch. Toto riešenie nemusí vyhovovať každému, lebo investor si sám vyberá ETF fondy, ktoré mu najviac vyhovujú.

Treba ale povedať, že aj brokeri chápu tento trend na trhu a snažia sa čo najviac zjednodušiť investovanie a ponúkajú možnosť investovania do frakcií akcie či ETFiek. V preklade, že si môžete nakúpiť ETFko už od velmi malej sumy, väčšinou 10 či 20 eur. Pri niektorých si viete portfolio ETFiek vyskladať a každá ďalšia suma už bude automaticky distribuovaná podľa toho ako si to podkladáte.

Dobrým pomocníkom pri výbere ETF je webstránka justetf.com, ktorá v prehľadnej forme združuje všetky fondy na trhu. Rozdeľuje ich na indexové (akciové), dlhopisové, komoditné, menové či také, ktoré kopírujú vývoj kryptomien a realít. Pri výbere sa dá vyblázniť.

Pre väčšinu investorov je univerzálnym pravidlom investovať do ETF, ktorý sleduje index S&P 500. Pre investorov, ktorí nechcú staviť na úspech niekoľkých vybraných firiem a preferujú diverzifikované portfólio, v ktorom je päťsto najväčších amerických firiem, to môže byť jedna z lepších volieb.

Portál justetf.com eviduje približne sto takýchto ETF fondov od desiatich finančných inštitúcií. Ide o renomované spoločnosti ako BlackRock (fondy iShares), Vanguard, Amundi, SPDR, BNP Paribas či HSBC.

Z nich sa dá vybrať napríklad podľa toho, koľko je v nich akumulovaných peňazí. Najväčší kapitál majú fondy iShares Core S&P 500 a Vanguard S&P 500. Výhodou veľkých fondov sú úspory z rozsahu, pre ktoré majú obvykle nižšie náklady na správu. Inými slovami, čím je ETF väčší, tým viac investor ušetrí a existuje menšia pravdepodobnosť, že správca ho pre nerentabilitu uzavrie. Čím je fond objemnejší, tým lepšiu likviditu dosahuje, teda nie je problém investíciu predať.

Samozrejme je už len na vás akú cestu si vyberiete a či máte čas a chuť investovať na vlastnú päsť a podobne. Netreba zabúdať, že ETFka majú aj svojich kritikov a napríklad ECBčka ich hejtuje kvôli tomu, že sú príliš pasívne a ich hromadný nákup investormi môžu trhy viac rozkolísať a byť v konečnom dôsledku menej stabilné.