Na čom sa finanční agenti nabalili?

V minulosti existovalo na slovenskom trhu niekoľko finančných produktov, ktoré sa tešili veľkej obľube obyvateľstva. V tomto videu sa pozrieme na niektoré z nich, ktoré sú dnes už prekonanou formou, aj keď stále ich môžete na trhu nájsť.

Toto video vzniklo v spolupráci s Finaxom.

Pokiaľ sa registrujete cez tento link do 30.11., tak budete mať odpustený vstupný poplatok z vašich investícií (1,2%, doživotne) . Finax má navyše špeciálnu akciu, pokiaľ si teraz presuniete svoje investície do Finaxu od konkurencie, tak budete mať 50% zľavu z poplatku na dva roky. Pokiaľ to bude viac ako 10-tisíc eur (v novembri), tak prvý rok budete mať odpustený poplatok úplne.

Kapitálové a investičné životné poistenie

Kapitálové a investičné životné poistenie sú dva produkty, pri ktorých vás každý finančný agent bude presviedčať, že sú to najlepšie a najvýhodnejšie, čo môžete získať. Práve predaj týchto produktov spravil z niektorých agentov slovenských vlkov z Wall streetu.

V prvom rade rozdiel medzi nimi. Kapitálové životné poistenie je kombinovaný produkt, ktorý poskytuje na jednej strane poistenie, najčastejšie životné, na druhej strane umožňuje investovať nejakú časť poistného. Celé poistné, ktoré klient zaplatí sa nepoužije na náklady, ale poistné sa rozdelí na dve časti. Prvá časť slúži na náklady poisťovne – poplatky, provízie, či režijné náklady. Z druhej časti sa tvoria takzvané technické rezervy, s ktorými poisťovňa pracuje a zhodnocuje ich. V prípade kapitálového životného poistenia poisťovňa garantuje klientovi minimálnu výnosnosť za určitý počet rokov. Minimálny úrok, ktorý poisťovňa garantuje sa nazýva aj technická úroková miera. Okrem technickej úrokovej miery poisťovňa vyplatí aj podiel z výnosov, ktoré získa investovaním kapitálu do niektorých z aktív, a to napríklad vtedy, keď zhodnotí prostriedky viac, ako je dohodnuté. Na prvý pohľad je kapitálové životné poistenie celkom dobrý produkt, kto by predsa nechcel sporiť a byť poistený zároveň? Avšak pri tomto produkte nastáva niekoľko problémov. Keďže úrokové miery sú v súčasnosti stále nízke, poisťovne dnes húfne oslovujú klientov, aby svoje „staré“ poistky zmenili a prípadne navýšili zmluvy alebo ich rovno zrušili a zmenili si poistenie na iný typ poistky. To je aj prvá príčina ústupu tohto produktu z trhu.

Druhou nevýhodou kapitálovej životnej poistky je práve nízka výnosnosť. Aj napriek tomu, že v minulosti mohli mať kapitálové životné poistky určitú mieru výnosnosti garantovanú, aj tak vo väčšine prípadov poistenec dostane na konci len asi toľko, koľko do poistky vloží. Ostatné „zožerú“ poplatky a klient na tom bude skoro rovnako, ako keby si peniaze mesačne odkladal pod vankúš. Keďže množstvo ľudí si uvedomuje nevhodnosť takejto poistky, postupne od nich ustupuje. A aj napriek tomu, že finančná gramotnosť je na Slovensku stále pomerne nízka, ľudia tomuto produktu postupne viac a viac neveria.

Príkladom ďalšieho, podľa mňa nešťastného typu poistenia je investičné životné poistenie. Pri investičnom životnom poistení poisťovňa veľmi podobne ako v prípade kapitálového poistenia rozdelí poistné na dve časti, z čoho jedna sa investuje. Na rozdiel od kapitálového poistenia má klient možnosť si určiť kam prostriedky investuje. Vo väčšine prípadov sa prostriedky investujú do podielových fondov. Poisťovňa, na rozdiel od kapitálového poistenia nie je viazaná výplatou určitého množstva prostriedkov, ale prostriedky sú vyplatené v takej výške, ako sa darí investovaniu. Klient si môže vybrať rôzne stratégie, od konzervatívnej až po rizikovú. Zároveň si klient môže vybrať produkt, ktorý buď má už zakalkulované riziko smrti – teda poisťovňa v prípade smrti vyplatí fixnú sumu, alebo bez poistnej sumy. V takom prípade poisťovňa vyplatí hodnotu investičného účtu alebo zaplatené poistné.

Dôvodom, prečo bolo najmä investičné životné poistenie veľkým hitom všetkých investičných poradcov sú najmä poplatky. Tento produkt je vo väčšine prípadov neúmerne drahý a ak by klient, miesto platenia prostriedkov na investičnú časť investoval rozumnejšie, dosiahol by pravdepodobne nielen väčší výnos ale určite by zaplatil menej poplatkov. Avšak produkt ako taký znel na začiatku veľmi lákavo, poďte sa poistiť a popri tom si niečo zarobíte investovaním. No skutočnosť bola skôr taká, že len málokedy na konci dňa zarobil klient. Bežným štandardom sú aj poplatky vo výške 9 % pričom gro poplatkov klient zaplatil v prvých rokoch. Keďže viacerí klienti po čase prišli na nevýhodnosť produktu, poisťovňa si takto zaistila vysoké príjmy hneď v úvode zmluvy. Zmluvy sú častokrát veľmi nevýhodné a pre klienta môže byť riešením aj zrušenie a presunutie do iných, výkonnejších produktov.

Práve obrovská výška poplatkov sa stala dôvodom legislatívneho zásahu Ministerstva financií. To poisťovniam prikázalo veľkosť majetku, akú majú pravidelne investovať počas jednotlivých rokov. Od roku 2025 má napríklad životná poisťovňa prikázané investovať v prvom roku 70 % zaplateného poistného, v druhom 85, v treťom 95 a na konci 100 %. Takéto zavedenie limitov viedlo k zníženiu provízií za predaj. A znížené provízie za predaj vedú zase k zníženiu motivácie agentov pri predaji produktu.

Vyzerá to tak, že nad týmito typmi poistenia sa postupne zmráka. Ľudia sa v tejto oblasti trochu dovzdelali a postupne uprednostňujú štandardnú rizikovú životnú poistku. A keďže predaje už nie sú také atraktívne, ani finanční agenti už nepredávajú investičné životné poistenie ako to jediné správne riešenie.

Slovenský trh finančných produktov si prešiel výraznými zmenami. Dnes vieme povedať, že slovenský trh je čím ďalej tým vyspelejší. Presadzujú sa čoraz štandardnejšie nástroje investovania aj cez slovenské spoločnosti a aj niektoré poisťovne už ponúkajú férové poistky.

Vkladné knižky

Najvýraznejším prípadom zaniknutého produktu je vkladná knižka. Vkladná knižka predstavovala produkt, pri ktorom si sporiteľ pravidelne vkladal hotovosť do banky, ktorá sa následne pripísala na knižku a následne sa úročila. Vkladné knižky mohli mať formu vkladnej knižky bez výpovednej lehoty – teda na dobu neurčitú alebo s výpovednou lehotou, až do dvoch rokov, ktoré zväčša mali vyššiu úrokovú sadzbu.

V dobe minulého režimu existovali ešte aj vkladné knižky na doručiteľa alebo vkladné knižky na meno, avšak za účelom harmonizácie právnych predpisov EÚ a ako prevencia proti praniu špinavých peňazí boli následne ponechané len vkladné knižky na meno. To znamená, že kým zostatok na vkladných knižkách na meno mohol byť vyplatený len majiteľovi vkladnej knižky, pri vkladných knižkách na doručiteľa bol zostatok vyplatený tomu, kto knižku predložil.

Veľmi starou formou vkladných knižiek sú tzv. cestovné vkladné knižky, ktoré boli vydané síce na meno, no oprávňovali majiteľa uskutočňovať vklady a výbery na akejkoľvek pobočke banky alebo prostredníctvom pošty, keďže v minulosti bolo možné vyberať alebo vkladať prostriedky len na pobočke, ktorá sporiteľovi viedla účet.

Počas socializmu nabral tento spôsob sporenia na obrovskej popularite, i keď vkladné knižky existovali aj dlho predtým. Keďže počas socializmu neexistovala konkurencia medzi bankami, vkladné knižky predstavovali takmer jediný spôsob sporenia pre široké vrstvy populácie. Obľube prispievala aj hotovostná ekonomika a preto ak sa už človek dostal k finančným prostriedkom vo väčšom objeme – napríklad za svadbu, výhru v lotérii, či jednoducho privyrobením si, jednou z mála možností ako ich bezpečne a úročene uložiť v banke bola práve vkladná knižka. Veľmi obľúbené sa stali tiež vkladné knižky ako sporenie pre deti.

Postupne však stratili zmysel. Rozvojom bezhotovostného bankovníctva ich plne nahradili bežné, sporiace, či termínované účty. V roku 2020 zrušila ponuku vkladných knižiek na Slovensku aj posledná banka.

Depozitné certifikáty

Depozitné certifikáty prišli na slovenský trh spolu so skončením obdobia socializmu a zo začiatku sa tešili veľkej obľube. Ide o úročené potvrdenky o uložení peňažných prostriedkov do banky na presne stanovené obdobie. Banky tento produkt ponúkali najmä s cieľom získania krátkodobo voľných peňažných prostriedkov od obyvateľstva alebo firiem. Ide o krátkodobé cenné papiere, so splatnosťou prevažne do jedného roka. V deň splatnosti obdrží majiteľ vklad spolu s úrokom, ktorý je fixný. Tieto cenné papiere sú viac rizikové, s menšou likviditou a svoju obľubu získali najmä vďaka väčším úrokom. V poslednom období sú nahrádzané napríklad podnikovými dlhopismi, či investičnými nástrojmi a dnes už zďaleka nie sú také obľúbené ako v 90. rokoch.

Stavebné sporenie

Stavebné sporenie nie je ešte úplne prekonaný produkt, aj keď sa nateraz zdá, že nenávratne smeruje do histórie. Na slovenskom trhu ostal už len posledný hráč, ktorý ešte túto formu sporenia poskytuje.

V minulosti slúžilo stavebné sporenie širokým masám na zabezpečenie bývania, či rekonštrukcie bytu alebo domu. Jedným z hlavných dôvodov bola najmä štedrá štátna dotácia tohto produktu, takzvaná štátna prémia. V minulosti predstavovala aj 40 % vkladov a teda produkt bol investične naozaj veľmi zaujímavý. Postupne však štát podmienky na získanie prémie sprísňoval. V roku 2010 bola výška štátnej prémie už len asi 12,5 % z vkladov, pričom maximálna výška bola obmedzená na niečo viac ako 66 eur a sporiteľ musel na jej získanie vložiť aspoň 531 eur.

V roku 2019 štát vykonal zásadnú zmenu pri štátnej prémii. Výška maximálnej prémie sa zvýšila na 70 eur, avšak sprísnili sa ostatné podmienky. Sporiteľ musí našetriť asi 2800 eur aby prémiu získal, čo znamená, že „zhodnotenie“ kleslo na úroveň asi 2,5 %. Zároveň bola stanovená podmienka, ktorá oprávnila získať štátnu prémiu len sporiteľovi s príjmom do 1,3 násobku priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok. Zo sporenia tak boli vylúčení najmä majetnejší sporitelia. V kombinácii s poplatkami stavebnej sporiteľne a rozvojom hypotekárneho trhu začalo dochádzať k postupnému poklesu atraktivity tohto produktu a dnes sa zdá, že smeruje k nevyhnutnému zániku.