Verejná správa a verejné financie nie sú sexi témy, avšak mali by byť. S verejným sektorom sme v kontakte dennodenne od narodenia až po smrť. Prečo by nás mali verejné financie zaujímať? Ako vlastne verejné financie fungujú na Slovensku a prečo „zadarmo“ od štátu v skutočnosti nie je zadarmo si povieme v tomto videu.

Vysvetliť verejnú správu môže byť pomerne komplikované, ale keby sme to chceli zjednodušiť, tak úlohou verejnej správy je správa vecí verených vo verejnom záujme. V zásade zabezpečuje ochranu, spravodlivosť, bezpečnosť či sociálny systém, skrátka veľmi zjednodušene stará sa o to, o čo sa súkromný sektor starať nemôže, aj keď toto východisko je na diskusiu.

Verejná správa je v súčasnosti vo väčšej či menšej miere prítomná v každom štáte.  Záleží od nastavenia štátu. Napríklad v sociálnej oblasti je všeobecne známe, že sú najštedrejšími krajinami napríklad škandinávskej krajiny. Naopak medzi krajiny s menšou rolou štátu patria Spojené štáty americké.

Slovensko je niekde v strede

Najčastejšie sa veľkosť verejnej správy v danom štáte meria prostredníctvom podielu výdavkov verejnej správy na hrubom domácom produkte krajiny. Podľa OECD v roku 2018 mali najväčšiu verejnú správu Francúzsko, Fínsko, Belgicko, Dánsko a Švédsko. Pričom podiel výdavkov na HDP v týchto krajinách bol od 50 po 56 %. Slovensko je niekde v strede s necelými 42 %. Najmenšiu verejnú správu z pomedzi krajín OECD malo Írsko, a to 25 %.

Celkové výdavky sú tento rok nastavené na úrovni 39,3 miliardy eur pričom dlhodobo rastú, avšak s výdavkami rastie aj HDP. Spomínaný podiel výdavkov na HDP sa od roku 2009 pohybuje na úrovni od 41 do 45%. pričom pred týmto rokom sa pohyboval na úrovni 37  %.

Dôvodom je kríza z rokov 2008 a 2009, kedy sa štát snažil zachraňovať ekonomiku a zvyšoval výdavky. Okrem toho v čase krízy sa prepúšťa a ekonomika je oslabená a štát vynakladá aj viac peňazí na sociálne opatrenia. Niečo podobné môžeme čakať aj od roku 2021, keďže v súčasnosti tu máme krízu spojenú s novým vírusom.

Záleží ako sa na rozpočet pozeráme

Aj keď je to nuda, tak v rýchlosti si musíme povedať fungovanie verejnej správy na Slovensku. V zásade sa delí na dve úrovne, a to štátnu správu a samosprávu. V štátnej správe je to ústredná štátna správa, teda ministerstvá a vláda a orgány na miestnej úrovni, čiže okresné úrady. V samospráve rozlišujeme mestá a obce ako miestnu územnú samosprávu, kde sú primátori/starostovia a zastupiteľstvo. A regionálnu územnú samosprávu, kde sú vyššie územné celky, ktoré majú predsedov a rovnako zastupiteľstvo.

Na rozpočet verejnej správy sa dá pozerať z rôznych uhlov podľa klasifikácie. Pozrieť sa napr na zdroje odkiaľ pochádzajú príjmy a výdavky, na ekonomickú klasifikáciu, či sú to bežné či kapitálové výdavky alebo naopak daňové či nedaňové príjmy. Najzaujímavejšia je funkčná klasifikácia.

Podľa nej ide približne 55% z výdavkov len na sociálne zabezpečenie a zdravotníctvo. Zvyšok ide hlavne na všeobecné verejné služby a na vzdelávanie.

Iný pohľad na rozpočet má

Iness

, ktorý každoročne zostavuje vesmír verejných výdavkov v spolupráci so SME, kde nájdete veľmi prehľadnú formu toho, kam smerujú výdavky, ale tiež z akých príjmov  výdavky financuje.

Najviac príjmov je z nepriamych daní

Napríklad v rámci príjmov by ste si mohli myslieť, že najviac ide do rozpočtu skrz priame dane, čiže dane ktorú zaplatíte vy z výplaty alebo podnikatelia, avšak opak je pravdou. Najviac ide z nepriamych daní, čiže z DPH a zo spotrebných daní. Samozrejme veľký podiel majú aj sociálne a zdravotné odvody.

Z hľadiska výdavkov najviac zhltne v rámci verejnej správy sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne a to cez 8 miliárd eur resp. necelých 5 miliárd eur v roku 2019. V rámci verejnej správy sú to ešte obce a VÚC a ostatné subjekty ako Národná diaľničná spoločnosť či železnice. Samotný štátny rozpočet bol na rozdiel od rozpočtu verejnej správy, ktorý bol 37 miliárd eur, 17 a pol miliardy eur.

Z

rozpočtu sa financujú ministerstvá

a ostatné menšie subjekty, ktoré tu patria. Najviac zhltne všeobecná pokladničná správa, ktorá míňa prostriedky na správu dlhu a platbu úrokov, na odvod do EÚ či na rezervu vlády. Patrí sem napríklad aj rezerva na zvyšovanie miezd vo verejnej správe. Prirodzene z ministerstiev najviac zhltne ministerstvo vnútra a ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny. A to cez dva miliardy eur.

Avšak rozpočet je trošku komplikovaný, pretože záleží na tom ako sa prostriedky rozdelujú medzi jednotlivé ministerstvá či organizácie podľa právomocí. Napríklad ministerstvo školstva malo výdavky v roku 2019 na úrovni 1,3 miliardy eur, avšak zriaďovateľom materských a základných škôl sú obce, čiže výdavky idú skrz ne.

Dôvodom prečo by mal mať každý aspoň aký-taký prehľad o fungovaní štátu je ten, že ho všetci spoločne financujeme skrz svoj odvody a dane. A rovnako si treba zapamätať, že keď štát sľúbi niečo jednej skupine ľudí, tak druhej musí naopak vziať. Miera akejsi záchrannej siete v podobe sociálneho systému je na politickú a odbornú diskusiu, avšak dobrým príkladom sú

vlaky zadarmo

či sľúbené autobusy zadarmo.

Vlaky zadarmo v skutočnosti nie sú zadarmo

Ešte pred vlakmi zadarmo bolo bežné, že napr. poberatelia dôchodku, zdravotne ťažko postihnutí či študenti mali zľavy na vlaky. Čo je bežným sociálnym opatrením aj v iných štátoch. Neskôr sa schválili vlaky zadarmo pre tieto sociálne skupiny. Aj keď sa síce mohli vytešovať, že to majú napr študenti zadarmo, tak v podstate to zaplatili ich rodičia, pretože náklady na prevádzkovanie železničnej dopravy neklesli a museli sa vykrývať inak. Okrem toho to zaplatili aj tí, ktorí deti nemajú alebo sa vlakmi vôbec nechodia. A takto na tenkom ľade je to s väčšinou sociálnych opatrení. Samozrejme sa asi zhodneme, že záchranná sieť musí existovať, avšak je otázne do akej miery sa bude v rámci sociálneho systému prerozdeľovať.

Okrem toho sú tu ďalšie negatívne dopady. V prípade vlakov zadarmo je to zníženie kvality cestovania. Zároveň výraznejšie zásahy menia aj motivácie dotknutých. Napríklad, keby štát prestrelil výšku dávky v hmotnej núdzi, tak ten čo by ju poberal by nemal motiváciu pracovať, pretože by sa mu to jednoducho nevyplatilo.

Dúfam, že po tomto videu máte aspoň nejaký prehľad o tom ako u nás verejné financie fungujú a nabudúce budete vedieť, že zadarmo v skutočnosti zadarmo nie je, ale zaplatí to vaše okolie alebo vy, len inou formou.