Od socialistického Prioru po Auparky a Nivy. Ako sa zmenilo nakupovanie?

História nákupných centier: Od prvých obchodných domov po moderné mally

Dnes je už pomerne bežné stráviť hodiny v nákupnom centre. Na Slovensku to síce neplatí úplne všade, keďže v menších mestách sú nákupné centrá zvyčajne len menšieho charakteru, ale v každom väčšom meste ich už prakticky nájdete. A to ani nemusíme hovoriť o zahraničí či západe. Aj keď sa môže zdať, že ide len o fenomén posledných desiatok rokov, za ktorý vďačíme pádu železnej opony, pravdou je, že aj socializmus mal svoje nákupné centrá a tie tu boli dokonca už pred ním. V tomto videu sa pozrieme bližšie na ich históriu.

Prvé nákupné centrá sa vo svete vyvinuli spolu s rastom konzumnej, kapitalistickej spoločnosti. Tento spôsob nakupovania sa rozvinul najmä v USA. Za úplne prvé obchodné centrum je považované Country Club Plaza, otvorené v Kansas City v roku 1922. V USA sa stalo charakteristickým znakom, že sa už od začiatku počítalo s možnosťou pohodlne pri nákupnom centre zaparkovať. Preto aj prvé centrá disponovali parkovacími miestami a pomerne veľkými parkoviskami, a to aj napriek tomu, že stupeň motorizácie bol v tom čase ešte veľmi nízky. V USA je kultúra šoférovania a parkovania predsa len trochu iná ako v Európe.

Rozvoj veľkých nákupných centier v západnom svete nastal najmä v 80. rokoch 20. storočia. Začali vznikať prvé obrovské nákupné centrá, ako napríklad West Edmonton Mall v Alberte, ktorý okrem 800 obchodov ponúkol nakupujúcim aj hotel, zábavný park či kostol.

Prví predchodcovia na Slovensku

Prvými predchodcami nákupných centier na Slovensku sa stali obchodné domy. Tie sa začali otvárať až po vzniku samostatnej Československej republiky. Podľa niektorých zdrojov bol prvým obchodným domom na Slovensku obchodný dom ASO na súčasnom Námestí SNP v Bratislave. Išlo však o budovu, ktorej účel nebol pôvodne obchodný. Z hľadiska histórie sa tak ako prvý obchodný dom uvádza bratislavský obchodný dom TETA. V budove sa nachádzali rôzne predajne, ako napríklad textil či drogéria, ale najmä veľká predajňa potravín na prízemí. Tá síce pod názvom TETA v roku 2012 skončila, na jej miesto však nastúpil moderný reťazec Lidl. Bratislavský obchodný dom TETA tak slúži svojmu účelu dodnes. Pre najväčší reťazec na Slovensku je to lukratívne miesto a je takmer nemožné prejsť cez pokladne bez toho, aby ste nestáli v rade.

Moderné nakupovanie takmer až amerického strihu Slovákom sprístupnili v roku 1936 podnikatelia Brouk a Babka. Tí na Námestí SNP postavili krásny funkcionalistický obchodný dom Brouk a Babka. Bol postavený v rekordnom čase – za pol roka – a Slovákom je známy skôr ako Obchodný dom Dunaj. Dnes prechádza rozsiahlou prestavbou.

Po druhej svetovej vojne a nástupe komunizmu sa trend rozvoja nákupných domov na Slovensku spomalil, respektíve zastavil. V povojnovej dobe bolo z ekonomických, ale najmä z politických dôvodov nevhodné spotrebiteľom akokoľvek sprostredkúvať západný štýl nakupovania. Tento prístup sa začal meniť až v 60. rokoch.

Éra obchodných domov Prior

Spolu s politickým uvoľňovaním napätia prichádza do Československa trend veľkých nákupných domov, a tak vznikla slávna sieť obchodných domov Prior. Generálne riaditeľstvo podniku pre celé Československo sídlilo v Bratislave. Typické Priory boli budované najmä vo väčších mestách, pričom sú dodnes postavené priamo v centrách. Ich architektonická hodnota je rôzna. Kým v Bratislave, Prahe alebo v Košiciach vznikli zaujímavé budovy s architektúrou inšpirovanou západom, ktoré spĺňali vysoké parametre na nakupovanie, inde sú to len nevzhľadné kocky.

Stavba Priorov v mestách mala často za následok nezvratné poškodenie historických centier. Príkladom je búranie časti historického jadra v Bratislave, ale odstrašujúcim príkladom je najmä česká Jihlava a na Slovensku napríklad Žilina. Prakticky v každom meste, kde sa postavil Prior, došlo k búraniu veľkej časti historického centra, vysídľovaniu obyvateľov a zmene pôvodných mestečiek na socialistické mestá plné brutalistickej architektúry.

Výhodou Prioru pre nakupujúcich bolo však to, že v jednej budove mohli nájsť sortiment z rôznych oblastí. Priory boli tiež mierne lepšie zásobené a ako jedny z mála budov v Československu disponovali eskalátormi, čo bola na začiatku veľká atrakcia. Keďže vznikali najmä v centrách, stali sa cieľom nákupnej turistiky.

Divoké 90. roky a príchod shopping mallov

V 90. rokoch prichádza v nakupovaní ďalší zvrat. Socialistická ekonomika končí a do popredia sa dostáva dovoz tovarov zo zahraničia. Program privatizácie sa dotkol aj siete Prior – obchodné domy kúpil najskôr americký K-Mart, následne britské Tesco. Časť z týchto budov nový majiteľ rozpredal, časť zrekonštruoval a časť opustil. Najmä v 90. rokoch bolo nakupovanie na Slovensku trochu divoké.

Zahraničné predajné siete v tom čase absentovali a prichádzali až postupne. Miestne predajne boli skôr iniciatívou malých súkromníkov rozptýlených po mestách. Obchodné domy často zapĺňali ázijskí predajcovia s lacnejšou módou. Problémom bola aj zlá finančná situácia obyvateľstva, a tak po veľkých nákupných centrách nebol spočiatku dopyt.

Situácia sa začala meniť až v nultých rokoch. Bývalé Priory požiadavkám novej doby nevyhovovali – najmä kvôli doprave. Socialistickí plánovači nerátali s vysokou motorizáciou, a tak chýbali parkovacie miesta. Obyvateľstvo začalo bohatnúť a rástla spotreba. Prvým nákupným centrom naozaj západného strihu, takzvaným shopping mallom, sa na Slovensku stal Polus v roku 2000 (dnes Vivo). V tom istom roku otvorila svoje brány aj Danubia v Petržalke, tá sa však zameriavala na trochu iný typ predaja. O dva roky neskôr pribudol Avion, ktorý Polus svojou rozlohou predbehol.

Rozmach v regiónoch a zmena správania

Nástup Polusu predznamenal novú éru. Postupne rýchlo pribúdali ďalšie nákupné centrá, najmä v Bratislave, no neskôr aj v iných mestách. Prvým mimobratislavským centrom sa podľa viacerých zdrojov stala OC Atrium Optima v Košiciach. Z iných miest sú známe napríklad Mirage v Žiline, Európa v Banskej Bystrici, Max v Trenčíne či Poprade alebo sieť Aupark. Zmenou na moderné centrá prešli aj niektoré Priory, napríklad v Martine vznikla na mieste pôvodného obchodného domu Galéria.

V menších mestách zase vznikali menšie nákupné centrá, ako napríklad sieť Stop Shop. Ide o koncept s veľkým parkoviskom a niekoľkými prevádzkami, ktoré pokrývajú základné potreby ako potraviny, oblečenie či hračky. Zmenilo sa aj zloženie nájomcov. Kým spočiatku v centrách dominovali veľké siete supermarketov ako Carrefour, Hypernova či Billa, neskôr sa pridal Kaufland. V roku 2017 prišlo k zmene, keď do nákupných centier vstúpil aj diskontný reťazec Lidl – prvú takúto predajňu otvoril v košickej Cassovii. Dnes je výnimočnou napríklad predajňa na bratislavských Nivách, ktorá je vďaka samoobslužným pokladniam zameraná na rýchle odbavenie cestujúcich.

Súčasnosť a neistá budúcnosť

V posledných rokoch už nové nákupné centrá pribúdajú iba pozvoľne a dochádza skôr k rozširovaniu tých existujúcich. Výnimkou bolo otvorenie obrovského centra Nivy v roku 2021, ktoré zožalo aj kritiku za svoje architektonické riešenie. V roku 2023 pribudlo rozšírenie bratislavskej Eurovei, ktorá sa stala najväčším nákupným centrom v krajine.

Nákupné centrá predstavujú zaujímavý biznis. Tržby Eurovei v roku 2023 presiahli 35 miliónov eur, bratislavský Aupark zinkasoval viac ako 40 miliónov eur so ziskom 10 miliónov a banskobystrická Európa dosiahla tržby 16 miliónov eur. Darí sa aj menším stopshopom v regiónoch.

Budúcnosť nákupných centier je však otázna. Na jednej strane tie úspešné stále rastú, no existujú aj odstrašujúce príklady neúspechu. Príkladom je slovenský outlet vo Voderadoch, ktorý je už roky opustený. Neslávne dopadlo aj centrum Vega v Šamoríne a zlyhal projekt Yosaria Plaza v bratislavskom Ružinove. Do karát im nehrá ani rozširovanie e-commerce, keďže ľudia čoraz častejšie nakupujú online, aby ušetrili čas.

Dnes vidíme skôr výstavbu menších „krabicových“ obchodov pre denné nákupy. Trh plnoformátových nákupných centier sa na Slovensku značne nasýtil. Hoci je saturácia stále nižšia ako v niektorých iných štátoch, boom spred desiatich rokov sa už pravdepodobne nezopakuje. Zaujímavý je však vývoj v USA – hoci sa po pandémii očakával ústup nákupných centier, v súčasnosti je tam ich obsadenosť najvyššia za posledných desať rokov a dopyt opäť prevyšuje ponuku.