Rozmýšľali ste už niekedy prečo banky, ekonómovia alebo novinári riešia hrubý domáci produkt (HDP)? V tomto videu sa naň pozrieme a povieme si o tom ako sa počíta, aké má nedostatky a či sa tam napríklad ráta aj ilegálna časť ekonomiky, ako je prostitúcia či drogy.
Keby sme chceli zjednodušiť opis HDP do dvoch viet, tak povieme, že je to hodnota tovarov a služieb, vyrobených na danom území (napríklad Slovensku) a že slúži na to, aby sme vedeli ako sa jednotlivým ekonomikám v jednotlivých rokoch darí.
Avšak jeho použitie je trocha komplexnejšie. Okrem toho, že nám hovorí o výkonnosti krajiny a medziročne o tom, či výkon tejto krajiny rastie alebo klesá, sa zároveň používa ako metrika v rámci iných ukazovateľov. Napríklad vo videu o verejnej správe sme spomínali výdavky či príjmy verejnej správy v pomere ku HDP. Rovnako sa voči HDP meria deficit verejných financií či dlh. Okrem toho, keď prepočítate HDP na jedného obyvateľa, tak dostanete ukazovateľ „bohatstva krajiny“. Prečo bohatstva, tak to si povieme neskôr.
Poznáme tri metódy výpočtu
Prvý s konceptom HDP prišiel v roku 1937 ekonóm Simon Kuznets. Výkonnosť ekonomiky za začala plošne merať od Bretonwoodskej konferencie v roku 1944, avšak jej koncept a meranie sa v priebehu rokov menilo. V súčasnosti poznáme tri metódy ako zmerať HDP:
- Prvom je výdavková metóda
- Druhou je dôchodková metóda
- Treťou je produkčná metóda
V prvom prípade sa pozeráte na výdavky v ekonomike. Presnejšie vládne výdavky, výdavky či spotrebu domácností, na domáce investície a na rozdiel medzi exportom a importom, teda na čistý export. Všetky tieto kategórie sa spočítajú a vyjde vám HDP. Na Slovensku by ich pomer vyzeral takto:
V druhom prípade počítate s dôchodkom či príjmom z rôznych sektorov.
- (w) odmeny za prácu (pred zdanením) = hrubé mzdy a iné zamestnanecké príjmy
- (r) renty = dôchodky vlastníkov pôdy a nehnuteľností = dôchodky za pôdu
- (z) hrubé zisky korporácií (zisky firiem pred zdanením)
- (i)čisté úroky = rozdiel medzi inkasovanými a platenými úrokmi
- (y) dôchodky zo samozamestnaní = príjmy vlastníkov firiem a pod.
- (a) amortizácia = opotrebenie majetku vyjadrené v odpisoch
- (n) nepriame dane = DPH + spotrebné dane
A v treťom prípade sa počíta pridaná hodnota jednotlivých produktov. Podľa eurostatu, je to najčastejšia používaná metóda výpočtu HDP. Pridaná hodnota služieb a tovarov nie je ich konečná cena, ale je to hodnota vyrobených tovarov a služieb mínus hodnota materiálov, tovarov a služieb, ktoré sa spotrebujú na ich výrobu (známe ako medzispotreba).
Všetky tri metódy by mali v konečnom dôsledku priniesť rovnaký výsledok, čiže hodnotu nominálneho HDP. Pri porovnaní v rámci krajiny sa HDP upravuje o cenovú hladinu a tak vzniká reálne HDP alebo HDP v stálych cenách. Pri porovnaní medzi krajinami sa ešte musí upraviť o kurzy mien a rovnako odlišné cenové hladiny.
Ale teraz pekne polopate. Čo sa vlastne do HDP počíta? Počíta sa tam šedá ekonomika, ako je predaj bez bločkov? Alebo aj horšie ako je napríklad predaj drog či prostitúcia? A čo napríklad výroba pre vlastnú spotrebu?
S ilegálnou stránkou ekonomík sa počíta
Všetko toto štatistici do hrubého domáceho produktu počítajú resp, odhadujú na základe národných účtov, čo sú všetky štatistiky, ktoré majú o rôznych hospodárskych procesoch medzi subjektami v krajine.
HDP pritom nerozlišuje nejaký morálny či ekologický rozmer. Keby nastal únik ropy na mori, tak štatistici sanovanie tohto problému započítajú do HDP. Vyrábate si niečo pre domácnosť? Aj to sa započíta. Rovnako tak aj výroba drog či prostitúcia. Nezapočítavajú sa tak akurát domáce práce.
A ako sa šedá ekonomika či výroba drog, prostitúcia či pranie špinavých peňazí alebo gambling započítavajú? Eurostat krajinám EU odporúča, aby pri výpočte využili dostupné štúdie v krajinách a prieskumy či pýtali sa policajtov či colníkov. Dokonca pri prostitúcii je možné spraviť prieskum trhu a jednoducho výsledky zovšeobecniť na celú krajinu, teda kolkokrát a za koľko dokáže prostitútka obveseliť svojich zákazníkov. Podobný spôsob výpočtu sa používa aj v spojení s predajom drog. Aj keď to celé môže znieť komicky, tak to má svoj význam.
Hrubý domáci produkt je slepý
Eurostat začal od roku 2014 vyžadovať od krajín, aby tieňovú ekonomiku odhadovali a započítavali do HDP, pričom prepočítali štatistiky aj z minulých rokov. Dôvod je jednoduchý, niekde môžu byť drogy do určitej miery legálnou súčasťou HDP (napríklad Holandsko) a naopak napríklad na Slovensku ostanú stále v ilegalite. Čo by vytváralo nerovnosti v štatistikách. Okrem toho mohli by byť ovplyvnené štatistiky, ktoré sa na úrovni ekonomík sledujú.
Napríklad, keby sa výdavky na ilegálne aktivity nezapočítavali, tak by si štatistici mohli myslieť, že ľudia majú vysokú mieru úspor, avšak to nemusí byť pravdou, pretože len nepočítali s transakciami, ktoré sú mimo ich dohľad (samozrejme to platí v prípade ekonomík, kde tieňová ekonomika má vyšší podiel). Podľa štatistík tvorí prostitúcia, obchod s drogami a pašovanie tabaku či alkoholu približne pol percenta HDP. Keby sme brali do úvahy aj všetky nepriznané transakcie za legálnu činnosť, to znamená platby bez toho aby sa zdaňovali a priznali, tak na Slovensku by bol podiel približne 10 až 15 %, pričom v EÚ je to od približne 6 % vo Švajčiarsku po 30 % v Bulharsku. Tieto čísla sa pritom medziročne zásadne nemenia. Podľa MMF sa podiel tieňovej ekonomiky pohybuje do 20 % rozvinutých krajinách a do 35 % v rozvojových krajinách.
Napriek tomu koncept výpočtu hrubého domáceho produktu má mnoho nedostatkov a kritikov. Napríklad skrz HDP síce budeme vedieť, že Spojené štáty sú bohatšie, keďže hrubý domáci produkt na hlavu je cez 60-tisíc dolárov pričom na Slovensku to je tretina, nič nám to nepovie o tom, ako sú príjmy rozdelené v jednotlivých sociálnych vrstvách či o náladách domácich, ako sú so životom v krajine spokojní.
Rovnako odhadovanie tieňovej ekonomiky síce poskytne lepší obraz, avšak napriek tomu môže to byť nepravdivý obraz, ktorí bude nadhodnotený. Pretože je to stále len odhad.
Najviac konceptu HDP vytýkajú ekonómovia to, že výpočet je v zásade slepí. To znamená počíta sa s tým, že sa niečo v krajine vybudovalo či vyprodukovalo, avšak nepozerá sa na to či to bolo potrebné či efektívne. Napríklad za socializmu sa síce mohlo budovať a produkovať, ale často to bolo neefektívne a tak to len umelo nafukovalo HDP.
V konečnom dôsledku netreba zabúdať, že keď chceme mať komplexnejší obraz o produktivite či živote v krajine, treba zobrať do úvahy aj iné metriky.