Čo sa dozviete v článku:

Invázia Ruska na Ukrajine spôsobila okrem rastu cien benzínu a dieslu aj ďalšiu zvláštnosť na trhu. A to, že cena dieslu sa približuje cene benzínu a v mnohých krajinách je už dokonca diesel drahší ako benzín. V tomto videu sa na to pozrieme hlbšie. Prečo stojí diesel viac ako benzín?

Featured image from https://ekonomialudskourecou.sk/wp-content/uploads/2022/04/websbsb-01.png

Tip: Tento článok obsahuje len časť grafických prvkov. Celý vizuálny obsah nájdete vo videu.

Pozrieť si video

Prečo rastie cena dieslu rýchlejšie ako cena benzínu?

Od začiatku invázie ste si mohli všimnúť nárast cien benzínu a dieslu na čerpacích staniciach. Samozrejme je to prirodzene dôsledkom invázie

Ruska na Ukrajine

, keďže Rusko dodáva plus mínus 30% svojej ropy a ropných produktov Európe. Avšak na staniciach ste mohli spozorovať aj ďalší fenomén a to menší rozdiel medzi cenou benzínu a cenou dieslu. A práve o rastúcej cene dieslu bude toto video.

Mnohí si myslia, že cena benzínu a dieslu naprieč štátmi EÚ je ovplyvňovaná len cenou samotnej surovej ropy, avšak nie je tomu úplne tak a práve posledné týždne nám to pekne ukazujú.

Ale pekne po poriadku. V Európe je rozhodujúcim faktorom pri cenách Rotterdamská burza, kde nakupujú ropu či palivá samotné rafinérie a v konečnom dôsledku sa od trhovej ceny odráža aj cena konečného produktu. Nakupovanie ropy je trošku komplikovanejšia téma a zahalená tajomstvom, keďže firmy nakupujú ropu za spotové ceny alebo zatvárajú tzv. futures kontrakty, ktorými si zaisťujú budúce dodávky za vopred dohodnutú cenu. Navyše ropu nakupujú na rôznych trhoch a navyše aj samotná nakupovaná ropa je rôznej kvality – to si ale nechám na ďalšie video.

V zásade ale platí, že nejaké tie týždne ubehnú kým sa surová dodaná ropa spracuje a dodá na samotné čerpacie stanice. Tak prečo potom má na terajšiu cenu palív vplyv aktuálna cena ropy? Nuž rozhoduje aj dopyt a ponuka na čerpacích staniciach a samozrejme aj situácia na trhu, keďže treba brať do úvahy okrem nákladov na výrobu palív aj náklady čerpacích staníc či náklady na transport. Prirodzene pri negatívnych vyhliadkach sa cena palív zvyšuje, keďže aj ľudia môžu mať tendenciu sa predzásobiť a zvyšovať tým dopyt po palivách a niečo podobné robia aj predajcovia. Okrem toho v súčasnosti je v cenách premietnuté aj riziko, že sa môžeme viac či menej odpojiť od ruskej ropy úplne.

Pre zaujímavosť napríklad ekonómovia, ktorí v USA skúmali vývoj cien palív a vývoj cien ropy, zistili, že vývoj je medzi oboma synchronizovaný, avšak pri tom ako rýchlo a silno ceny palív reagujú na cenu ropy záleží od ročného obdobia, miesta, zásob, regulácií či počasia.

Aj keď sa cena ropy a palív vyvíja plus mínu synchronizovane, tak cena konkrétnych palív nie je len o cenách surovej ropy a je to ešte trošku komplikovanejšie, a práve od 24. februára sa to ukazuje na cenách dieselu.

Keď sa pozrieme na dáta Eurostatu a priemerné ceny palív na začiatku roka a porovnáme ich s cenami z posledných dní uvidíme okrem rastu cien palív aj ďalší zaujímavý fakt, a to, že vo viacerých krajinách je už cena benzínu vyššia ako cena dieslu, čo ešte v januári neplatilo. Jednou z posledných krajín je Slovensko, kde cena nafty je ešte stále nižšia, avšak keď sa pozrieme na graf vývoja ceny nafty a benzínu na Slovensku tak uvidíme, že rozdiel v cenách sa postupne zmenšuje.

Keď sa napríklad pozrieme ku susedom do Českej republiky, tak cena nafty je vyššia ako cena benzínu približne od začiatku marca.

Mimochodom zaujímavé je sa pozrieť na ceny bez daní, teda spotrebných daní a DPH. Uvidíme koľko z ceny zhltne daň. Na Slovensku je fixná daň z benzínu približne 52 eurocentov a z nafty 37 eurocentov. V preklade to znamená, že aj keby bol diesel či benzín zadarmo, tak či tak zaplatíte za benzín či naftu aspoň spotrebnú daň. Samozrejme ešte treba prirátať 20% DPH, avšak tá sa samozrejme nepočíta ako fixná zložka. Zvyšnú cenu tvorí samotný benzín či nafta, teda náklady na surovinu, marža rafinérie a marža samotného predajcu. Tie sú nastavené rôzne, ale dočítate sa o maržiach vo výške 0,5 až 7% v jednom aj druhom prípade.

A prečo nafta naprieč Európou tak zdražela? V zásade tu hrajú rolu dva faktory.

V oboch prípadoch v zásade viac menej za to môže konflikt na Ukrajine. V prvom rade je na trhu menej ruskej ropy a nafty. Síce Európa stále nezaviedla embargo na ruskú ropu, avšak niektoré rafinérie už tak spravili individuálne ako napríklad Shell. A kvôli tomu sa ruská ropa Urals predáva so zľavou 30%. Práve z ruskej ropy, ktorá sa kvôli ťažším zlúčeninám označuje ako ťažká sa vyrába aj diesel v rafinériách ako napríklad Slovnaft, aj keď ten nie je úplne najlepším príkladom, keďže ten stále pod Mol group nakupuje zľavnenú ruskú ropu. Platí ale, že z ťažkej ruskej ropy viete vyrobiť viac dieselu ako z ľahšej severomorskej ropy.

Pre lepšiu predstavu ako to je s dieslom v Európe. Toto je spotreba dieslu za európsku 27čku. V roku 2020 sa spotrebovalo 217 miliónov ton dieslu a v zásade ako vidíte je to najspotrebovávanejšie palivo.

Keď sa pozriete na využitie ropy naprieč ekonomikami, tak vyzerá takto a práve v doprave sa väčšinou používa diesel, ktorý tvorí viac ako 66% z celkovej spotreby v doprave.

Samozrejme väčšina spotrebovávaného diesla sa vyrobí v rafinériách v Európe, avšak nejaká časť sa dováža. Podľa dát Eurostatu z Ruska to je približne 22 miliónov ton, čo je plus mínus 10% zo spotreby, ktorú sme pred chvíľou spomínali. A mimochodom Rusko je v prípade dieslu najväčším dovozcom do EU. Horšie je, že závislosť krajín od ruského dovozu dieslu je rôzna. Na Slovensko sa Ruský diesel nedováža, avšak napríklad do Poľska či Nemecka áno a vo výraznejšej miere. V preklade to znamená, že krajiny, ktoré sú viac závislé si budú musieť zabezpečiť diesel inak alebo si ho vyrobiť alebo kúpiť na iných trhoch. Samozrejme Slovensko na tom nebude lepšie. Zatiaľ síce Slovnaft vyrába z ruskej ropy, avšak keby sa kohútiky pozastavili tak by rovnako musel Slovnaft hľadať iný zdroj ropy a k tomu meniť technológiu, ale o tom si povieme v mojom ďalšom videu o ropnom trhu, ktoré pripravujem.

Druhým faktorom, ktorý zvyšuje cenu dieslu sú tzv. biozložky v palivách, ktoré sa do palív pridávajú, aby znižovali emisie. Pôvodne sa o biozložkách a teda o biopalivách začalo hovoriť ešte pred viac ako 20 rokmi po Kjótskom protokole, na základe ktorého sa EÚ zaviazala znížiť emisie co2. Emisie z dopravy majú na svedomí približne tretinu emisií v rámci EÚ a logicky pozornosť sa uprela na palivá a upretá na ne ostala dodnes. Princíp výroby biopalív bol jednoduchý, vyrobiť ich napríklad z repky, kukurice či pšenice a pridať do palív, kde by znižovali emisie.

Biopalivá sa do európskej legislatívy pretavili v podobe smerníc, ktorých bolo niekoľko od prelomu milénií. Smernice sú akýmsi rámcom na základe ktorého sa prijíma legislatíva v jednotlivých štátoch.

Na Slovensku

sa do legislatívy dostali biozložky v palivách v roku 2006. V Českej republike v roku 2007. Celkovo cieľom bolo dosiahnuť 10% podiel obnoviteľných zdrojov v doprave. A tento cieľ sa mal dosiahnuť práve prostredníctvom biozložiek. Samozrejme každý štát si určil vlastné ciele a plány ako sa postupne dopracovať k 10% cieľu v roku 2020. Za tie roky sa prijali ešte ďalšie smernice, ktoré prostriedky ako dosiahnuť stanovený cieľ ešte upravovali, keďže sa začalo diskutovať o tom či biozložky v palivách sú vôbec v rámci znižovania emisií efektívny nástroj, ale to tu nebudeme rozoberať.

Keď sa pozrieme na súčasné čísla, tak v roku 2019 bol celkový obsah biozložky v palivách na Slovensku na úrovni 7,07%. V prípade benzínu sa podieľala tzv. zložka ETBE 5,2% a bioetanol sa podieľal 4,1%. V prípade nafty bol obsah biopalív v nafte na úrovni 6,8% v roku 2019. V posledných dvoch rokoch sa pravdepodobne podiel biozložiek minimálne v prípade benzínu zvýšil, keďže to vyžadovala legislatíva.

A práve tu je rozdiel medzi benzínom a naftou. V prípade benzínu sa bioetanol vyrába zo surovín ako kukurica, obilie či zemiaky alebo cukrová repa. A ETBE sa vyrába chemicky z etanolu. Celkový podiel biozložiek je vyžadovaný na úrovni 9% čo nájdete napr. aj v produktovom liste benzínu na webe Slovnaftu.

V prípade Nafty sa pridáva tzv. MERO alebo FAME, čo je v preklade bionafta. Podiel zložky na nafte by mal byť 6,9%.

Problémom je, že tieto zložky sa vyrábajú z repky olejnej. A práve cena repky olejnej na trhu stúpa, čo sa môže podpisovať na konečnej cene nafty. Aj preto sa napríklad začala v Česku diskusia o ukončení používania biozložiek v palivách. Zatiaľ nie je jasné ako to dopadne, keďže emisné ciele by sa mali napĺňať a rovnako stále prebieha diskusia aký by to malo veľký vplyv na cenu nafty a i by to vôbec nejaký vplyv malo.

Najväčší vplyv na cenu v prípade nafty bude mať práve Rusko a jeho dodávky nafty a ropy. Zatiaľ to ale vyzerá, že s naftou budú problémy aj naďalej.

Prečo stojí diesel viac ako benzín? | Ekonómia Ľudskou Rečou