Nedostatok palív a zatváranie čerpacích staníc. Maďarská regulácie cien

Vysvetľovanie ekonomických teórií a poučiek je dosť neatraktívne, avšak naberá to iné obrátky, keď sa použije nejaký dobrý príklad. A keďže Európu zmieta vojna, inflácia, rastúce úroky a ceny energií, tak sa nájdu populistickí politici, ktorí radi zachraňujú obyvateľstvo všelijakými opatreniami, ktoré často idú práve proti ekonomickej teórii.

Na škody, ktoré dokáže spôsobiť regulovanie cien dnes ťažko nájdete lepší príklad ako Maďarsko, kde už niekoľko mesiacov štát reguluje cenu palív, teda benzínu a nafty.

Dôvodom bola inflácia

S reguláciou cien benzínu a nafty sa začalo 15. novembra minulého kvôli stúpajúcej inflácii v Maďarsku. A maďarský premiér Viktor Orbán to patrične uviedol:

„Ekonomická teória je síce pekná vec, ale medzitým človek musí žiť: na benzínke musí zaplatiť a musí si kúpiť jedlo. Opozícia a hocikto iný môže síce argumentovať či je to dobrý krok alebo nie, ale dôchodca, rodina s deťmi a vlastne my všetci musíme ísť do obchodu a zaplatiť. A správne je neplatiť súčasnú cenu, ale cenu, ktorú sme platili skôr. A tak to je dobre, kto hovorí, že nie, tak nerozumie životu.„

Ono je to síce pekný výrok, ale v realite to tak nefunguje a ďalšie mesiace to v Maďarsku ukázali.

Zaujímavosťou je, že ešte 8. novembra nebola cena benzínu a nafty veľmi vysoká, keď sa na ňu pozeráme dnešnými očami. Obe typy pohonných hmôt stáli približne euro a 40 centov za liter, čo samozrejme bolo viac ako počas pandémie, ale na druhej strane bolo to prirodzeným dôsledkom toho, že sa zrazu opäť viac cestovalo a dopyt po palivách sa zvýšil a s nimi aj cena.

Prečo (ne)regulovať ceny?

Od 15. novembra tak začala vláda regulovať cenu základných palív ako je nafta a benzín a zafixovala ich na 480 forintoch za liter, čo v tom čase podľa výmenného kurzu bolo euro a tridsať centov za liter.

To čo sa stalo v najbližších mesiacoch ilustruje jeden základný graf z ekonómie. Toto je dopyt po benzíne a toto jeho ponuka a tu je trhová cena. V prípade, že regulujete cenu benzínu či nafty alebo iných tovarov a posuniete teda cenu nižšie stane sa toto. Dopyt bude prevyšovať ponuku. Horšie je, že navyše pri niektorých tovaroch vzrastie dopyt ešte viac, keďže si ľudia uvedomia, že je potrebné sa napríklad predzásobiť alebo prídu nakupovať váš tovar zo zahraničia, kde je pre zahraničných obyvateľov drahší.

Obe tieto udalosti prakticky nastali. Krivka dopytu sa tak posunie doprava. V prípade, že niektorí výrobcovia si skrátka povedia, že predávať za dlhodobo regulovanú cenu, ktorá im zožerie maržu nemá zmysel a radšej pôjdu podnikať v niečom inom, sa navyše krivka ponuky posunie doľava. Takto vznikne ešte väčšia priepasť medzi ponukou a dopytom, kde dôsledkom bude, že dopyt nebude uspokojený.

Samozrejme každý tovar a teda aj benzín či nafta je špecifický a má určité charakterstiky. Pri výrobe benzínu a nafty máte niekoľko strán, kde každá si berie svoju vlastnú maržu a v konečnom dôsledku každá strana si v inom momente môže povedať, kedy už zatvára svoj biznis.

Všeobecne sa uvádza, že rafinéria má maržu pri výrobe benzínu od 0,5 do 3,5 %. Pri nafte to je 3 až 6,5 %. Potom tu máte prepravu a samotný predaj nafty, kde sa marža pohybuje od 7 do 12% no a samozrejme v cene benzínu a nafty je aj spotrebná daň z palív a DPH, čo je pomyselná marža štátu, ktorá je najväčšia a tvorí tretinu až polovicu konečnej ceny.

Problémy napriek vysokej marži MOL group

Marže hlavne rafinérií sa v čase menia, hlavne v krízových obdobiach a teda v časoch keď úplne neviete odhadovať budúci vývoj, sú vyššie. Paradoxom v prípade Maďarska je fakt, že MOL group vyrába naftu a benzín z ruskej ropy, ktorá sa predáva so zľavou plus mínus 30% čo je pekne vidieť na rafinérskej marži. Mimochodom MOL má v Maďarsku 44% podiel na trhu. A napriek tomu začali vznikať v predaji ropy problémy aj keď logicky vďaka zlavnenej rope by tam priestor na zlavnenú naftu či benzín mal byť.

Čerpacie stanice postupne začali samé obmedzovať predaj zľavnenej nafty, keďže dopyt po nej sa zvýšil, a to nie len zo strany Maďarov, ktorí sa chceli predzásobiť, keďže sa nevedelo dokedy bude regulácia trvať, ale aj kvôli benzínovej turistike Slovákov a ostatných, ktorí susedia s maďarskom a na maďarské čerpačky to nemajú tak ďaleko. Najhoršie je, že trhová cena benzínu a nafty postupne naprieč Európou rástla a samozrejme najviac po tom čo začala ruská invázia na Ukrajinu.

O zvýšenom dopyte hovoria aj štatistiky. V decembri 2021 vzrástol napríklad dopyt po nafte o 9% oproti predpandemickému decembru 2019, pričom v predošlých mesiacoch to bolo okolo 2%. Neskôr v apríli sa hovorilo už o 20% raste spotreby palív.

Niektoré čerpacie stanice obmedzili množstvo litrov na deň za regulovanú cenu a niektoré radšej zavreli, keďže mali tak nízku maržu, že regulovaná cena im ju prakticky zrazila na nulu. Vláda si to všimla a snažila sa to plátať rôznymi opatreniami. Finančná pomoc ohrozeným čerpačkám, zmrazenie splátkových kalendárov či výhodnejšie úvery. Prakticky presúvala svoje problémy na iných, napríklad na banky.

Po invázii sa začali problémy nabaľovať niektoré prihraničné pumpy v marci ani nemali otvorené, kvôli problémom so zásobovaním. Vláda 10. marca obmedzila nakupovanie za regulovanú cenu a všetky vozidlá nad 7,5 tony museli nakupovať za trhovú cenu, ako maďarské tak aj zahraničné. Navyše pri zahraničných to už bolo od 3,5 tony, čiže prakticky všetko ťažšie ako osobné auto alebo menšia dodávka. Navyše to viedlo k sporom na čerpačkách, kedy šoféri nákladiakov chceli stále tankovať za regulovanú cenu a neraz to skončilo intervenciou polície.

Hrozí nedostatok palív

Aj samotný MOL nakoniec uznal, že dopyt zásadne vzrástol a má v niektorých prípadoch problém s dodávkou palív. Naviac pumpy, ktoré nepatria koncernom ako Mol, Shell alebo OMV a sú väčšinou v menších mestách a mimo lepších miest, tak začali trpieť nie len kvôli nižšej marži, ale aj dopytu, pretože pri zafixovaných cenách zanikol prirodzený rozdiel medzi cenou na diaľnici a cenou mimo dialnice, ktorá pritiahla tých, čo chceli ušetriť.

Nakoniec sa 27. mája vláda rozhodla obmedziť predaj zľavneného benzínu a nafty cudzincom úplne, za čo dostala hneď varovanie od Európskej komisie, keďže na základe smernice o službách musia krajiny EÚ zaistiť, že spoločnosti nediskriminujú príjemcov služieb tým, že budú voči príjemcom uplatňovať vyššie ceny na základe ich národnosti či krajiny pobytu.

V súčasnosti platí, že cena 480 forintov za benzín a naftu bude platiť až do 1. októbra. Teda aspoň v tej obmedzenej forme, keďže z regulovanej ceny pre všetkých a všetky veľkostné kategórie áut je teraz prakticky regulovaná cena len pre maďarské autá do 7,5 tony. Navyše MOL koncom júna oznámil, že umožní za regulovanú cenu tankovať len 50 litrov denne, výnimkou sú kombajny kvôli žatve a vozidlá od 3,5 do 7,5 tony.

Kvôli zvýšenej spotrebe nafty v poľnohospodárstve, regulácii cien, požiari v rafinérii MOLu v Százhalombaty a problémom v rafinérii v rakúskom Swechate hrozí Maďarsku nedostatok palív v týchto letných mesiacoch.

Tu si napríklad môžete povedať, že prečo má s tým problém MOL, ktorý stále nakupuje zľavnenú ruskú ropu z ktorej vyrába benzín či naftu a predáva ich za bežné nezľavnené ceny. No problémom je množstvo. V prípade, že máte určitú kapacitu a odber suroviny a zrazu vám narastie odbyt o 10 až 30%, tak budete mať problém to ustáť a naďalej plnohodnotne zásobovať.

Paradoxom je, že najväčším víťazom je vláda, ktorá ceny zastropovala. Keďže aj v Maďarsku je spotrebná daň z palív v zásade fixnou položkou, ktorá nezohľadňuje cenu. Tým pádom čím viac palív sa predá tým viac vláda na spotrebnej dani zarobí. Na podobnom princípe funguje aj tzv. poplatok na skladovanie, ktorý je tiež súčasťou konečnej ceny nafty. Výnimkou je DPH, ktorá je relatívna k trhovej cene, avšak tu si treba priznať, že najväčšími kupujúcimi palív sú firmy, ktoré si tak či tak vypýtajú DPH od štátu naspäť čo je na konci dňa neutrálna účtovná položka v rozpočte štátu.

V drvivej väčšine prípadov nie je regulácia cien dobrou cestou a maďarská regulácie cien palív to len pekne ukázala. Vo zvyšných prípadoch ako sú napríklad regulované odvetvia, ako napríklad energetika, je to minimálne na ďalšiu diskusiu.