Cena nových aj jazdených automobilov rastie. Kedy sa to zastaví?

Cena nových, ale aj jazdených automobilov od začiatku pandémie rastie. Kým v marci tohto roka by ste za novú Octaviu v najnižšej výbave dali 18 050 eur, tak za rovnakú by ste v novembri dali o necelých 1200 eur viac, a to nehovoríme len o Škoda Octavia. A aj jazdené automobily sú na tom podobne. Napríklad modely, ktoré sa jazdia dva roky sú drahšie na Slovensku oproti minulému roku v rozmedzí 6 až 15% a v krajinách V4 ešte viac. Napríklad cena Škoda Fabia na Slovensku podľa štatistík stúpla o viac ako 15%.

Prečo cena áut rastie? Je za tým len pandémia? Budú ešte niekedy autá lacnejšie? Na tieto otázky si v tomto videu odpovieme.

Ako to už v trhovej ekonomike býva, tak dôvodov je viacero.

Grafy a ostatné infografiky sú zobrazené vo videu. 

Za rastom ceny automobilov je hlavne pandémia

Prvým a hlavným je pandémia, avšak nie len ona. Ešte počas prvej vlny v minulom roku sa zatvárali fabriky. A nezatvárali len výrobcovia áut na Slovensku a v iných krajinách, ale aj ich subdodávatelia. A najhoršie čo sa vám môže v globalizovanom svete a dlhých produkčných reťazcoch stať, je zatváranie fabrík v rôznom čase, keďže každá krajina má k pandémii iný postoj. Po pár mesiacoch sa fabriky otvorili a samozrejme problémy v produkčných reťazcoch vyplávali na povrch.

Doteraz najväčším pozostatkom lockdownov z prvej vlny je problém s dodávkou čipov. Tento problém som rozoberal v inom videu, ktoré vám priložím do

pravého horného rohu

. Ale v skratke: Automobilové čipy nie sú natoľko zložité ako čipy, ktoré idú do elektroniky či mobilov, a ktoré pre výrobcov čipov prinášajú vyššie marže.

A čo sa stalo?

Zložitejšie čipy vytlačili tie jednoduchšie a výrobcovia ich viac preferovali. Okrem toho aj oni mali samozrejme výpadky vo výrobe nehovoriac o tom, že po elektronike bol kvôli vyššej miere práce z domu väčší dopyt a tak výrobcovia elektroniky navyšovali svoju výrobu a prirodzene aj dopyt po čipoch.

Automobilky majú problém s dodávkou čipov doteraz.

Optimisti hovoria, že všetko sa vráti do normálu v priebehu budúceho roka, pesimisti to vidia až na rok 2023.

Čipy mali samozrejme dopad aj na Slovenské automobilky a všetky štyri museli rušiť počas roka

smeny.

Okrem čipov aj problémy s dopravou

Problémom, ktorý vyplával neskôr na povrch bola aj doprava, a to hlavne preprava kontajnerov cez moria a oceány. Všetci si spomíname na zapchatý suezský prieplav z marca tohto roka, avšak aj keby zapchatý nebol, tak  prepravné spoločnosti by mali problém uspokojiť dopyt po preprave tak či tak. Dôvodom ich problémov bolo náhle zobudenie ekonomík po uvoľnení lockdownov.

Prirodzene sa tieto problémy odrazili aj v štatistikách.

Napríklad na Slovensku sa v roku 2020 kvôli koronakríze vyrobilo o 10,6% menej áut ako v roku 2019. Registrácie nových vozidiel klesli o necelých   V Európe to bol pokles viac ako 23%.

Koncom roka 2020 a v priebehu tohto roka vyplávali na povrch ďalšie problémy, ktoré cenovky áut prepisujú smerom hore. A to rast cien kľúčových komodít. Rástla napríklad cena ocele alebo plastového granulátu, ktoré sú pre automobilový sektor dôležitými vstupmi. Okrem toho stále rastie aj cena energií.

Napríklad cena elektriny láme rekordy. Prečo? Rovnako je za tým pandémia a polockdownové oživenie, a teda vyššia spotreba elektriny v priemysle.

Plus napríklad zastavenie atómových elektrární v Nemecku. Kvôli vysokej spotrebe elektriny a nestálosti dodávok z obnoviteľných zdrojov elektriny museli byť odchýlky kompenzované výrobou elektriny z fosílnych palív. Do ceny elektriny sa tak premietali vyššie ceny ropy a plynu a rovnako aj vyššia cena

emisných povoleniek

, ktoré výrobu skrz fosílne palivá predražujú, keďže výrobcovia vypúšťajú veľké množstvo emisií. A samozrejme aj cena elektriny je pre automobilky podstatným vstupom.

Nedostatok energetických surovín

Všetky tieto problémy v zásade môžeme považovať za dočasné. Skokovitý nárast cien surovín alebo nedostatok čipov tu nebude s vysokou pravdepodobnosťou večne, avšak sú tu ešte dva faktory, ktoré tlačia cenovky áut vyššie. A to je zelená politika Európskej únie, ktorá tlačí na znižovanie emisií.

A okrem toho tlačí Európska únia aj na bezpečnosť vozidiel. Od roku 2022 resp. 2024 budú povinnými prvkami výbavy áut čierne skrinky, inteligentné obmedzovače rýchlosti, systém sledovania jazdných pruhov či príprava na alkohol tester alebo parkovacie senzory.

Logicky sa zdražovanie dotkne hlavne lacnejších modelov, ktoré to zatiaľ vo výbave nemajú.

V najbližších rokoch vstúpi do platnosti aj nová norma Euro 7, ktorá ešte viac obmedzuje emisie. Norma by mala platiť od roku 2025. Zatial sa predpokladá, že norma Euro 7 bude prísnejšia ako sa pôvodne hovorilo a hodnota emisií oxidu uhoľnatého by nemohla byť viac ako 100-300mg na 1km.

V súčasnosti je hranica nastavená na 500-1000mg. Pre predstavu, hovorí sa o tom, že benzínové auto by muselo mať spotrebu

1,4 litra a naftové 1,2l na 100 km, aby takéto čísla dosiahlo. Pri

emisiách oxidov dusíka sa hovorí o 30 až 10 miligramoch na kilometer. Pre predstavu dnes je to pri naftových 80mg a pri benzínoch 60mg.

Samozrejme automobilkám sa to nepáči, keďže súčasné autá tieto limity nespĺňajú.

Podľa súčasného šéfa značky Škoda Thomasa Schäfera nová emisná norma prakticky zlikviduje lacné autá do 20-tisíc eur.

Pre automobilky v zásade existujú len dve možnosti. Ešte viac prejsť na elektromobily alebo platiť vysoké pokuty. V súčasnosti, ale nie sú známe konečné hodnoty Euro 7 a finálne stanovisko by malo prísť v tomto alebo budúcom roku.

Automobilky v súčasnosti skôr obmedzujú predaj áut v nižšej výbave, keďže tak či tak na niektorých modeloch nestíhajú uspokojovať dopyt a radšej ho budú napĺňať pri autách s vyššou výbavou a pravdepodobne vyššou maržou. Niektorí tvrdia, že automobilky sa tak chcú priblížiť politike Ferrari a to zameriavať sa na drahšie modely, kde majú vyššie marže a ponuku radšej podstreľovať a dvíhať ešte viac ceny.

V konečnom dôsledku autá už asi lacnejšie nebudú, napriek tomu väčší rozmach elektromobilov a lepšie technológie v elektromobilite by mali cenovky elektromobilov postupne zraziť nižšie, niekde na úroveň dnešných spaľovacích motorov. Zaujímavé bude sledovať vývoj a produkciu automobiliek špeciálne na Slovensku, keďže práve Slovensko je krajina silno závislá od produkcie automobilov a väčší pokles v produkcii alebo odchod niektorých automobiliek by mal veľmi nepríjemný dopad na krajinu. Uvidíme čo nám najbližšie roky prinesú.