Prečo rastie cena elektriny?

Toto video bude o elektrine na Slovensku. Resp. o tom ako funguje tento sektor, čo všetko je zahrnuté v cene elektriny a rovnako o rastúcej cene elektriny o ktorej sa toľko debatuje.

Vo videu sú použité aj grafické prvky, ktoré v článku nepoužívam. 

Ako to prebieha?

Aj keď výroba elektriny môže na prvý pohľad vyzerať ako jednoduchý proces, v rámci ktorého sa elektrina v Mochovciach vyrobí a káblami poputuje až do zásuviek, tak to nebude úplne takto jednoduché .Už len samotná cenotvorba je pomerne komplikovaná, keďže neplatíte len za elektrinu ako komoditu. Ale poďme pekne od začiatku.

Aj keď sa to v posledných rokoch trochu zmenilo, tak trh s elektrinou na Slovensku stále nie je úplne liberalizovaný. Stále je tu časť sektora, ktorá je monopolná z celkom logických dôvodom. A okrem toho, je tento trh silno regulovaný.

Asi všetci približne vieme, kde sa elektrina vyrába. Každému napadnú Nováky alebo Mochovce či Jaslovské Bohunice. Na výrobe elektriny majú najväčší podiel práve jadrové elektrárne, a to viac ako 50%. Následne vodné elektrárne a elektrárne spaľujúce plynné palivá a pevné palivá ako je biomasa či uhlie. Zvyšný zanedbateľný podiel majú kvapalné palivá a

slnečné elektrárne.

Keby sme sa pozreli na inštalovaný výkon, tak to bude vyzerať inak. Prečo? Pretože je rozdiel medzi potenciálom a reálnou výrobou. Ale v zásade, jadrové elektrárne sú zo všetkých najstálejší zdroj elektriny.

A ako proces vyzerá? V elektrárňach sa vyrobí elektrina s vysokým napätím niekoľko tisíc voltov a prostredníctvom rozvodovej siete a transformátorov sa distribuuje do podnikov alebo do miest a obcí, kde sa napätie znižuje podľa toho o akého odoberateľa ide. Charakteristikou elektriny je, že ju nie je možné jednoducho skladovať a zároveň, že o ňu prichádzame pri prenose, resp. dochádza ku stratám, a preto sa využíva vysoké napätie.

O distribúciu sa stará SEPS a distribučné spoločnosti

Ďalším článkom v reťazi je preto samotná prenosová sústava resp. distribúcia elektriny. Práve tento článok celého reťazca má monopolné črty a to z celkom jednoduchého dôvodu. Aj keby sa distribúcia liberalizovala, tak pravdepodobne sa nikomu neoplatí budovať novú sieť, teda všetky stĺpy, tranformátory atď. Prenos má na starosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, teda SEPS, ktorý zabezpečuje prenos elektriny s napätím 220 a 400 Kv a dispečing, ktorý rieši prípadné výpadky a zabezpečuje plynulí chod. A rovnako tu pôsobia tri distribučné spoločností, ktoré zabezpečujú prenos s napätím 110 Kv a menej.

Vlastníkom SEPSu je štát a rovnako tak aj jej dcérskej spoločnosti OKTE, teda (organizátora krátkodobého trhu s elektrinou). Úlohou OKTE je zúčtovať odchýlky, keďže medzi zazmluvneným odberom elektriny a realitou môžu byť rozdiely.

Samotné distribučné spoločnosti sú vlastnené aj súkromnými spoločnosťami a sú to práve ony, ktoré sú v kontakte s dodávateľmi s ktorými si vy uzatvárate zmluvu a rovnako napríklad distribučky odčítajú vaše elektromery a následne dáta dajú dodávateľom pre fakturáciu a OKTE pre zúčtovanie odchýlok. Mimochodom práve dodávateľská časť biznisu je najviac liberalizovaná a je tu viacero dodávateľov na výber.

Trh reguluje ÚRSO

V prípade, že budete chcieť zmeniť dodávateľa, tak Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý reguluje trh s elektrinou na Slovensku má na svojom webe kalkulačku, ktorá vám vo výbere pomôže. Samozrejme záleží aj od toho v akej časti Slovenska bývate a pod akú distribučnú spoločnosť spadáte a pod aký tarif, keďže záleží od toho či elektrinou aj kúrite a zohrievate vodu a akú máte približnú spotrebu.

Toto bol zjednodušený popis trhu s elektrinou na Slovensku, každý účastník má ešte rôzne kompetencie a zodpovednosti a je viac či menej regulovaný prostredníctvom URSO.

Elektrina tvorí len 40% z ceny

A čo všetko platíte v účtoch za elektrinu? Okrem elektriny ako suroviny? No všeličo ďalšie. Samotná cena elektriny tvorí z koncovej ceny, ktorú každý mesiac platíte len približne 40%. Zvyšok tvoria platby za prevádzkovanie, distribúciu či administráciu celého systému. Domácnosti pri elektrine neplatia spotrebnú daň a ani DPH na rozdiel od firiem. Väčšinu položiek ceny elektriny reguluje priamo úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Priamo nereguluje len odvod do národného jadrového fondu, ktorého peniaze kryjú vyradenie starých blokov jadrových elektrární a likvidáciu jadrového paliva. A prirodzene ÚRSO nereguluje ani dane z elektriny pre firmy.

Najkontroverznejšou položkou ceny elektriny je a aj bude tzv. TPSka, teda tarifa za prevádzkovaní systému, pretože v nej je skrytá podpora obnoviteľných zdrojov energie alebo podpora uhoľných baní na hornej Nitre. TPS je konkrétne zložená z tohto a najväčší podiel v nej má podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Štát prostredníctvom TPS vypláca obnoviteľným zdrojom energie rozdiel medzi trhovou cenou a zazmluvnenou cenou. V roku 2020 sa vybralo prostredníctvom TPS 467 miliónov eur, pričom väčšinu zhltnú práve

obnoviteľné zdroje energie

+ tu treba pripočítať viac ako

100 miliónov eur

, ktoré idú na uhlie, keďže do roku 2023 stále dotujeme výrobu tepla a elektriny na

hornej Nitre.

Najkontroverznejším je TPSka

Práve z TPS vychádza aj súčasný spor medzi ministrom hospodárstva a bývalým premiérom. V minulosti keď bol bývalý premiér premiérom sa kvôli záväzkov v súvislosti so znižovaním emisií začala dotovať ekologickejšia výroba elektriny, a to práve formou výhodných výkupných cien. Postavené solárne elektrárne dostali v tom čase 15 ročnú garanciu výkupu za určitú cenu. Často to bol aj 10-násobok trhovej ceny. A práve tento rozdiel je zohľadnený v TPS. Spor vznikol kvôli dlhom v TPS, keďže výška poplatku sa nastavuje podľa predpokladanej výroby a trhovej ceny elektriny. A práve odhad bol nižší ako realita. Z toho dôvodu vznikal dlh a TPS sa muselo zvyšovať a zreálniť. Pri klesajúcej cene elektriny si to bežní človek na svojej faktúre nevšimne, avšak keď začne rásť cena silovej elektriny na burzách, tak si to všimne, a to sa práve aj deje.

Ministerstvo miesto toho, aby na budúci rok zvýšilo tarifu sa rozhodlo predĺžiť a rozložiť podporu pre obnoviteľné zdroje energie, čo im ušetrí peniaze a splatí dlh a zároveň nebudú musieť dvíhať TPS, aby ešte viac nezhoršili situáciu pre bežného spotrebiteľa.

Napriek tomu sa nevyhneme drahšej elektrine, keďže 40% celkovej ceny elektriny predstavuje samotná komodita, ktorá v súčasnosti na burzách rastie. Mimochodom cena „slovenskej“ elektriny je odvodená od cien elektriny na burzách v Lipsku a Prahe.

Cena elektriny sa za posledný rok viac ako zdvojnásobila. Prečo? Uvádzajú sa viaceré dôvody. Po-pandemické oživenie, nábeh na zelené politiky, rast ceny plynu, zatváranie jadrových elektrární v Nemecku či rast ceny emisných povoleniek, ktoré predražujú výrobu elektriny tradičnejšími spôsobmi.

Aj keď viac ako

dvojnásobný rast

môže strašiť, tak spôsob výpočtu tzv. referenčnej ceny nás upokojí. Každý rok referenčnú cenu vypočíta ÚRSO z denných priemerov burzových cien za prvý polrok predchádzajúceho roka. V preklade, referenčná cena na rok 2022 bude vypočítaná na základe cien z prvého polroka 2021. Na budúci rok tak bude referenčná cena 61 eur za MWh. Tento rok bola 46 eur. Do silovej ceny elektriny sa ráta aj primeraný zisk pre dodávateľa či náklady na odchýlku.

Z počiatku sa odhadovalo, že pre priemernú domácnosť bude cena elektriny vyššia o 15 až 20 eur na mesiac. Po úprave podpory obnoviteľných zdrojov energie by nemalo byť zvýšenie také radikálne. V konečnom dôsledku záleží aj od toho v ktorej tarife sa domácnosť nachádza a od akého odberateľa má domácnosť elektrinu.

Napriek tomu, aj keď to domácnosti nepocítia priamo cez vyššie ceny elektriny, tak to môžu pocítiť nepriamo cez drahšiu bežnú spotrebu, keďže cena elektriny sa zvyšuje aj pre podniky a výrobcov.

Uvidíme ako sa situácia nakoniec vyvinie.