Úspešný aj neúspešný príbeh Bayeru

Investovať do farmaceutického biznisu je rizikové a nepredvídateľné a treba byť opatrný. Sú na to minimálne dva dôvody. U farmaceutických firiem je potrebné rátať s obrovskými nákladmi na vedu a výskum, ktoré nemusia priniesť želený výsledok. Farmafirmy navyše majú slabosť na predražené akvizície konkurenčných firiem, ktoré v mnohých prípadoch neskončili dobre.

Extrémom je nemecká spoločnosť Bayer, ktorá je medzi slovenskom a českou investorskou komunitou populárna. Donedávna vyplácala slušné dividendy a jej zisky sú generované najmä z biznisu liekov a poľnohospodárskych osív a postrekov. V ostatných rokoch sa premianta nemeckej burzy stal trhový odpadlík, od ktorého sa odvracajú aj najvernejší investori.

V tomto videu sa pozrieme na firmu Bayer ako odstrašujúci príklad medzinárodnej korporácie, ktorá spravila v roku 2018 obrovskú manažérsku chybu. A pyká za ňu dodnes. Uskutočnila jednu z najhorších akvizícií v moderných dejinách, ktorá ju aj po šiestich rokoch finančne vyciciava.

Vznik aspirínu

Všetko začalo pred 160 rokmi, keď dvaja priatelia - obchodník Friedrich Bayer a chemik Johann Friedrich Weskott - začali v nemeckom meste Wuppertal vyrábať a predávať syntetické farbivá. Okolo roku 1863 šlo o inovatívnu oblasť chemického priemyslu, ktorá si našla uplatnenia v textilnom priemysle, ktorý v dôsledku industrializácie rýchlo rástol. Dovtedy sa na trhu využívali len prírodné farbivá, ktorých bol nedostatok a navyše boli veľmi drahé. Syntetické farby od Bayeru (pôvodne sa firma volala Friedr. Bayer & Co.) mali obrovský úspech.

Do začiatku prvej svetovej vojny Bayer zamestnával 10-tisíc ľudí a farbivá exportoval do 80 krajín sveta.

Firma koncom 19. storočia zriadila vedecké laboratórium. Jedným z výsledkov bádania bol takzvaný „liek storočia“ - aspirín. Vyvinul ho mladý chemik Felix Hoffmann a na trh bol uvedený v roku 1899. Liek sa bleskovo rozšíril do sveta a dodnes sa používa na chrípku a prechladnutie.

Už menej sa Bayer chváli ešte slávnejším vynálezom - heroínom. Jeho otcom je tiež Felix Hoffmann. Až do roku 1910 sa heroín predával ako takzvaná „nenávyková náhrada morfínu a liek na potlačenie kašľa,“ kým sa neprišlo na vedľajšie účinky tejto tvrdej drogy.

Prvá svetová vojna

S príchodom prvej svetovej vojny v roku 1914 bo Bayer odrezaný od hlavných exportných trhov. Firme výrazne klesol predaj farbív a liečiv. Bayer bol prinútený sa plne integrovať do vojnovej ekonomiky. Začal vyrábať výbušniny a chemické zbrane.

To, čo v zahraničí Bayer roky budoval, rýchle stratil. Ruská dcérska spoločnosť Bayeru bola vyvlastnená v dôsledku ruskej revolúcie, ktorá prebiehala v rokoch 1914 až 1923. Patenty a ochranné známky Bayeru zasa Američania v roku 1917 skonfiškovali a predali vlastným firmám. V rámci vojnových reparácií sa Nemecko, teda aj Bayer, muselo patentu na aspirín vzdať. Povojnové Nemecko trpelo hyperinfláciou na úrovní vyše 30-tisíc percent, čo dostalo Bayer na hranicu bankrotu.

Aby firma prežila, v roku 1925 sa stal súčasťou chemického konglomerátu IG Farben s ďalšími piatimi spoločnosťami. Holding sa snažil získať opätovný prístup na nové trhy a ostať konkurencieschopný. Aj naďalej v laboratóriách Bayeru prebiehal výskum, ktorý priniesol ovocie. V roku 1937 Bayer vynašiel polyuretány, ktoré sa dnes používajú napríklad na výrobu lepidiel alebo textilných vlákien.

Nacistické obdobie

Druhá svetová vojna sa stala čiernym obdobím histórie Bayeru, ktorý bol stále súčasťou holdingu IG Farben. Pozitívom je, že sa Bayer k tomuto obdobiu transparentne hlási a priznáva svoj diel zodpovednosti.

IG Farben dodával nacistom syntetické palivo, gumu a chemikálie. Vyrábal nervový plyn Cyklon-B. Plyn vtedy vyrábali tri továrne firmy IG Farben – v Nemecku, Francúzsku a protektoráte Čechy a Morava. Pred vojnou sa používal ako účinná látka na ničenie hmyzu. Počas druhej svetovej vojny dovážali nacisti debny so smrtiacim plynom do koncentračných táborov, kde plyn používali na vraždenie. IG Farben využíval väzňov koncentračných táborov ako otrokov a pokusných králikov na testovanie chemikálií, liečiv a vakcín. Toto ale v tej dobe robila väčšina firiem, ktorá existuje doteraz, to je ale už téma na iné video.

Dvorným lekárom bol Helmuth Vetter v Osvienčime, ktorý pracoval na takzvanom oddelení pre nákazlivé choroby. Robil výskum liekov od Bayeru na týfus, tuberkulózu či šarlach. Účelom farmakologických experimentov nebolo pomôcť pacientom, ale sledovať reakciu lieku, aj keď bolo evidentné, že liek je pre pacienta škodlivý a smrtiaci. Bayer profitoval z nútenej práce väzňov v koncentračných táboroch. Vedľa tábora Osvienčim si IG Farben postavil továreň na výrobu syntetického kaučuku, ktorý sa stal dôležitou súčasťou vojnového Nemecka. Na stavbu továrne využíva firma tisícky väzňov z tábora. IG Farben si takto vybudovala koncentračný tábor Buna-Monowitz, kde zomreli desiatky tisíc ľudí v dôsledku neľudských pracovných podmienok alebo ich vedenie tábora poslalo do plynových komôr.

Po vojne bolo za vojnové zločiny odsúdených trinásť manažérov z IG Farben. Jeden z nich, Fritz ter Meer, sa po prepustení z väzenia na začiatku 50.rokov stal predsedom dozornej rady obnovenej spoločnosti Bayer AG. Na mieste zotrval až do začiatku 60.rokov.

Povojnové obdobie

Rekonštrukcia Bayeru po vojne bola úzko spätá s takzvaným Wirtschaftswunder. Bolo to označenie pre spoločenský, politický a ekonomický zázrak, ktorým sa po prehranej 2. svetovej vojne vtedajšia Spolková republika Nemecko (Západné Nemecko) dostávala z povojnovej krízy. Bayer druhýkrát stratil svoje zahraničné aktíva vrátane patentov, preto firma začala obnovovať zahraničný obchod od Latinskej Ameriky, cez USA až po Európu.

K expanzii Bayeru prispel obnovený výskum vo firme. Výsledkom boli nové produkty na ochranu poľnohospodárskych plodín, nové farbivá pre syntetické vlákna či termoplast pod obchodnou značkou Makrolon. Z farmaceutických laboratórií Bayeru vyšli kardiovaskulárne lieky či antibiotiká.

Do roku 1963, teda sto rokov po svojom založení, Bayer zamestnával takmer 80-tisíc ľudí a jeho tržby vzrástli na približne 4,7 miliardy nemeckých mariek. Rast Bayeru spomalila len ropné krízy v 70. a 80.rokoch, kedy astronomicky vzrástli ceny materiálov na báze ropy. Firma napriek tomu postavala v Nemecku novú fabriku a na americkom trhu kúpila dve farmafirmy, čím si Bayer posilnil svoje postavenie. Do roku 1987 sa až 80 percent tržieb skupiny Bayer zrealizovalo mimo Nemecka a 45 percent zamestnancov pracovalo pre zahraničné dcérske spoločnosti. V Bayeri vtedy pracovalo viac ako 165-tisíc ľudí. Dokonca v roku 1987 sa stala prvou nemeckou spoločnosťou, ktorá vstúpila na burzu v Tokiu.

Pád železnej opony

Keď po roku 1989 padla železná opona, Bayeru sa otvorili dvere na trhy východnej Európy. Bayer postavil fabriku vo východnom Nemecku, kde sa v roku 1994 začala výroba aspirínu. V nasledujúcich dvadsiatich rokoch Bayer nadobudol také zisky, že nemal problém zhltnúť akúkoľvek konkurenciu. Po akvizícii kanadskej firmy Polysar Rubber Corporation sa Bayer v 90.rokoch stal jedným z najväčších svetových dodávateľom produktov pre gumárenský priemysel.

V roku 2001 kúpil americkú firmu Aventis CropScience za 7,25 miliardy eur a stal sa svetovým lídrom v produkcii herbicídov. V roku 2004 si Bayer zmyslel, že chce zvýšiť podiel na trhu s voľnopredajnými liekmi. Za 2,4 miliardy eur kúpil od švajčiarskeho konkurenta Roche divíziu, ktorá tieto preparáty vyrába. Spolu s koncernami Johnson & Johnson a GlaxoSmithKline sa Bayer zaradil do trojky najväčších svetových výrobcov voľnopredajných liekov. V roku 2006 Bayer dokončil akvizíciu farmaceutickej spoločnosti Schering AG za približne 17 miliárd eur.

Tieto “dealy” boli len predzvesťou toho, čo sa malo udiať v roku 2018.

Najväčšia akvizícia histórie

Kúpa americkej spoločnosti Monsanto v roku 2018 za 63 miliárd dolárov je odborníkmi považovaná za najhoršiu akvizíciu v modernej histórii. Monsanto bol jedným z najväčších producentov geneticky modifikovaných plodín. Zároveň to bol jeden z najväčších producentov fosfátových herbicídov, pesticídov a hnojív. Americká firma nemala dobré renomé. Bola kritizovaná za obchodné praktiky, tvrdý lobing v prospech GMO plodín a podceňovanie vplyv herbicídu Roundup na životné prostredie a zdravie ľudí. Bayer akoby nevnímal jej zlé meno a akvizícií podriadil všetko.

Antimonopolný úrad USA a EÚ od Bayeru napríklad požadovali rozpredaj niektorých vlastných produktov. Medzi nimi bol herbicíd Liberty, ktorý bol konkurenčným produktom Roundupu od firmy Monsanto. Tieto produkty za vyše osem miliárd eur odkúpil od Bayeru nemecký gigant BASF.

Fúzia Bayeru s Monsantom bola výsledkom konsolidačnej horúčky na globálnom trhu. V roku 2017 došlo k fúzií dvoch amerických chemických firiem Dow a Dupont a v tom istom roku čínsky ChemChina kúpil švajčiarsku firmu Syngenta.

Týmito fúziami vznikli tri obrovské korporácie, ktoré si rozparcelovali celosvetový trh osív a pesticídov. Bayer videl za Monsantom najmä obrovský potenciál rastu a bohatých ziskov. Obchod od začiatku sprevádzala kritika. Dohoda bola nielen predražená, ale nákup kľúčového výrobcu GMO bol pre Bayer priveľkým sústom. Akcie Bayeru odpísali do niekoľkých týždňov po akvizícií v roku 2018 tretinu svojej hodnoty.

Problémy, o ktorých Bayer vedel

Monsanta bol už dlhšie na čiernej listine aktivistov bojujúcich proti GMO a v roku 2013 sa v stovkách miest po celom svete uskutočnili protesty proti nemu. Na popularite mu nepridalo ani to, že firma farmárom predávala GMO semená, ale aj herbicídy, ktoré na ich poliach vyhubili všetko okrem geneticky upravených plodín z ich produkcie.

Najväčší problém sa dostavil po prepuknutí kauzy okolo rakovinotvorných účinkov najrozšírenejšieho postreku Roundup, ktorý Monsanto uviedlo na trh už v prvej polovici 70. rokov. V roku 2015, čiže rok pred začatím akvizičného procesu, Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dospela k záveru, že glyfosát obsiahnutý v tomto prípravku na ničenie buriny je karcinogénny. Agentúra vyvodila tieto závery zo štúdií farmárov, ktorí Roundup roky používali.

Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia a Európska agentúra pre chemické látky zastávajú dodnes stanovisko, že aktívna zložka látky Roundupu nepredstavuje pre človeka nebezpečenstvo, ak sa prípravok používa v súlade s inštrukciami na obaloch.Na Monsanto a neskôr priamo na Bayer bolo v Spojených štátoch podaných 165-tisíc žalôb od ľudí, ktorým bola diagnostikovaná rakovina a Roundup používali v práci alebo v domácnosti.

Bayer podobnú krízu zažil na prelome milénia, kedy bol nútený stiahnuť z trhu liek na cholesterol Lipobay. Ukázalo sa, že liek mal množstvo nežiaducich vedľajších účinkov, a to najmä v kombinácii s ostatnými liekmi na znižovanie cholesterolu, ktoré viedli k niekoľkým desiatkam úmrtí. Bayer sa ale v prípade Monsanta namočil do oveľa väčšej právnej bitky odohrávajúcej sa na tisíckach frontov.

Právne opletačky

Už dva mesiace po akvizícií v auguste 2018 prehral Bayer/Monsanto prvý právny spor s Američanom Dewayneom Johnsonom. Pracoval ako školník a prípravok Roundup pravidelne používal na plienenie buriny. V roku 2014 mu diagnostikovali rakovinu.

Dvanásťčlenná porota, v ktorej sedeli aj odborníci na chémiu a molekulárnu biológiu, prisúdila Johnsonovi odškodnenie 39 miliónov dolárov. Monsantu bola navyše uložená pokuta 250 miliónov dolárov. Tú síce odvolací súd znížil na 20 miliónov dolárov, súčasne však potvrdil, že smrteľnú chorobu zavinilo Monsanto. Mimochodom prípad bol sfilmovaný v dokumente Into the Weeds.

Nasledovali ďalšie prípady a pokuty. V júni 2020 chcel Bayer túto nešťastnú kapitulu odrezať a súhlasil s mimosúdnym vyrovnaním pre viac ako stotisíc súdnych sporov. Zaplatil odškodné vyše 11 miliárd dolárov. Bayer si myslel, že je z najhoršieho vonku, ale žaloby pribúdali. Otvorených je stále okolo 40-tisíc procesov. V novembri minulého roka súd v Missouri prišiel s verdiktom, že Bayer musí zaplatiť trojici poškodených s rakovinou krvi odškodnenie vo výške 1,56 miliardy dolárov. V januári tohto roka súd vo Filadelfii nariadil Bayeru odškodnenie vo výške 2,25 miliardy dolárov. Aj v tomto prípade sa Bayer odvolal a trest sa mu pravdepodobne zníži.

Okrem toho Bayer bojuje aj na farmaceutickom fronte, kde bol doteraz veľmi silný. V novembri minulého roka zažili jeho akcie najväčší prepad vo svojej histórií. Ich cena sa zrútila o 20 percent. Vyšlo totiž najavo, že vyvíjaný liek na prevenciu mŕtvice Asundexian nie je zďaleka taký účinný, ako sa predpokladalo.

Vývoj lieku dospel do tretej testovacej fázy a Bayer stál miliardy eur. Celý vývoj musel zastaviť. Firme mal tento liek priniesť ročné tržby okolo piatich miliárd eur a slušné marže. Tento liek mal byť náhradou za lieky Xarelto a Eylea, ktorým onedlho končí patentová ochrana. Bola to ďalší klinec do biznisu Bayeru.

Čo bude Bayer robiť?

Zachrániť problematickú firmu má nový šéf Bill Anderson, ktorý je vo vedení firmy od leta minulého roka. Vo februári 2024 znížil dividendu o 95 percent na najbližšie tri roky, aby firmu finančne stabilizoval. Okrem súdnych sporov a fiasku s liekom Asundexian má Bayer obrovský dlh vo výške 38,7 miliardy eur. Ten sa stále obťažnejšie umoruje pri vysokých právnych nákladoch a v prostredí vysokých úrokov. V záplave negatívnych správ investori tlačia Bayer do rozdelenia firmy na menšie jednotky - spin-offy. Chcú “odomknúť” hodnotu celej firmu, ktorú dnes investori vnímajú ako čiernu skrinku na právne ťažkosti.

Nečudo. Na burze má Bayer trhovú kapitalizáciu okolo 28 miliárd eur, čo je menej ako polovica toho, čo firma zaplatila za prevzatie Monsanta v roku 2018. Šéf Bayeru bude mať čo robiť. Rozdeleniu firmy nie je naklonený, pretože podľa neho by to neriešilo problém. Bayer potrebuje podľa neho prejsť reštrukturalizáciou. Jedným z prvých opatrení je prepúšťanie ľudí. Aktuálne pracuje pre Bayer vyše 100-tisíc ľudí. V Bayeri majú silné slovo odbory, preto firma začala ponúkať odstupné až vo výške 52,5 mesačných platov.

Bill Anderson opakovane zdôrazňuje, že Bayer potrebuje radikálne obmedziť byrokraciu vo firme. Prepúšťanie sa bude týkať najmä manažérov. Podľa neho niekoľko vrstiev manažérskeho riadenia limituje zamestnancov robiť svoju prácu dobre.

Povedal, že právomoci treba posunúť nadol. Na nižších pozíciách sú špičkoví vedci a ambiciózni predajcovia, ktorí lepšie poznajú zákazníka. Je podľa neho potrebné, aby im firma dala voľnejšiu ruku a Bayer reagoval na potreby klientov flexibilnejšie. Výhodou Bayeru je, že má za sebou obrovské portfólio produktov, na ktorých môže stavať.

Do predstavenstva a dozornej rady boli tento rok nasadení noví ľudia, ktorí majú firme Bayer pomôcť.V marci 2023 si je Bayer navyše plne vedomý, že mu chýbajú perspektívne lieky s vysokou maržou. Nemci preto zaradili do portfólia nový trhák. Za 310 miliónov eur získala exkluzívne marketingové práva na liek acoramidis od farmafirmy BridgeBio, ktorý sa využíva na kardiovaskulárne ochorenia.

Zdá sa, že cena akcie Bayeru hľadajú svoje dno a dosiahli úrovne z roku 2005. Do ceny investori zakomponovali zrejme všetky katastrofické scenáre. To, čo sa Bayer vyhrabe z problémov, ukáže až čas.