Ako funguje ekonomika smetí?

Predstavte si, že si zoberiete tento obal a idete ho vyhodiť. Niekde pred smetiakmi budete špekulovať či ho vyhodíte do žltého smetiaka, teda do plastov alebo ho hodíte do čierneho zmesáku, kam sa hádže všetko, čo sa nedokáže vytriediť alebo tam hádžu odpad tí, ktorým sa triediť nechce. Aj keď to môže vyzerať na prvý pohľad ako nepodstatné rozhodnutie, tak opak je pravdou. Keď hodíte tento kus odpadu do žltého kontajnera, tak sa zrecykluje alebo aspoň energeticky zhodnotí. Keď ho hodíte do čierneho, tak bude putovať na skládku, čo je z hľadiska možností ako naložiť s odpadmi úplne najhoršia možnosť.

Možno sa pýtate prečo. Nuž to je komplikovanejšia otázka na ktorú si ako jednu z mnohých v tomto videu odpovieme. A tušíte správne, toto video bude o odpadoch a o tom ako tento trh na Slovensku funguje.

Toto video vzniklo v spolupráci s OZV ENVI - PAK, ktorá zabezpečuje systém zberu, zhodnocovania a recyklácie odpadov a vzdelávanie v tejto oblasti.

Vyprodukujeme skoro 3 milióny ton komunálneho odpadu

Poďme na to ale pekne všeobecne. Celkovo sa na Slovensku vyprodukuje ročne necelých 13 miliónov ton odpadu. V roku 2021 z 12,7 milióna ton odpadu bolo skoro pol milióna tony nebezpečný odpad a 9,5 milióna tony bol ostatný odpad, kam patrí priemyselný odpad, stavebný odpad ale aj napríklad odpad z čističiek odpadových vôd. Zvyšnú časť o ktorej sa hlavne v tomto videu budeme baviť - tvoril komunálny odpad, ktorí sme ako bežní ľudia vyprodukovali v roku 2021 v objeme 2,7 milióna ton.

Keby sme ostali ešte pri celkových množstvách odpadov, tak viac ako polovica odpadov vznikne v priemyselnej výrobe, doprave a skladovaní a v dodávke vody či v stavebníctve. Z celkového množstva odpadu sa v roku 2021 zrecyklovalo necelých 45% a skládkovalo sa 20,3%. Do ošemetnej kategórie iného nakladania spadalo až 26% odpadov. V zásade ide o nejasnú kategóriu, v rámci ktorej sa mohol odpad dočasne uskladniť alebo exportovať alebo s ním mohlo inak naložiť.

V prípade nakladania s odpadmi sa dlhodobo tlačí na to, aby sa čím ďalej tým viac odpadov zhodnocovalo či už recykláciou alebo spálením a čím ďalej tým menej sa skládkovalo. Keďže energetické zhodnotenie spálením je priaznivejšia alternatíva ako uskladňovanie odpadu len tak v prírode.

V prípade komunálnych odpadov sú štatistiky nakladania s odpadom v horšom svetle. Dlhodobo objem vyprodukované odpadu na osobu na Slovensku rastie a v roku 2021 sme v priemere na osobu vyprodukovali viac 497 kil odpadu, čo je trochu pod priemerom Európskej únie. A v porovnaní s ostatnými krajinami sa nachádzame v druhej polovici rebríčka. Zaujímavý je ale nárast, pretože v roku 2005 sme vyprodukovali necelých 300 kilogramov odpadu na osobu. Keď porovnáme rok 2005 a 2021, tak sme nárastom vyprodukovaného odpadu na treťom mieste za Českom a Nórskom.

V roku 2021 sa zrecyklovalo 50% odpadu, avšak 41% odpadu putovalo na skládky, kde sa skrátka odpad uskladní a ponechá len tak. V porovnaní s priemerom EÚ sme na tom horšie, keďže v Európe sa uskladní len 23% a energeticky sa zhodnotí až 26%, v preklade spáli v špecializovaných zariadeniach väčšinou v rámci veľkých priemyselných podnikov. Samozrejme energia či teplo z energetického zhodnotenia sa ďalej použije.  Pozitívom je, že v dlhodobom horizonte ideme na Slovensku správnym smerom. Slovensko sa navyše zaviazalo, že do roku 2035 mieru skládkovania dostane pod 10%.

Tu vám asi napadne otázka, prečo sme v tom horší? Nuž odpoveď je komplikovanejšia, a tu sa dostávame aj k popisu toho ako vlastne trh hlavne s komunálnym odpadom funguje.

Kľúčové sú organizácie zodpovednosti výrobcov

Stačí, že sa nad tým len zamyslíte. Systém nakladania s odpadmi musíte nastaviť tak, aby ľudia mali motiváciu odpad separovať a nehádzať všetko len do zmesového odpadu, zároveň musíte motivovať zberné spoločnosti a recyklátorov, aby odpad odniesli a recyklovali a dávalo im to ekonomický zmysel. A do toho všetkého sa ešte musíte držať toho, aby sa produkcia odpadov dlhodobo znižovala resp.  aspoň nerástla zásadným tempom.

Z toho dôvodu systém spracovania komunálneho odpadu je pomerne komplikovaný, keďže komunálny odpad obsahuje rôzne typy odpadu od kovov cez plasty a papier až po sklo, pričom práve obaly a neobaly, ktoré do zberných nádob hádžeme my domácnosti, sa v rôznej miere dajú recyklovať.

Keď sa pozrieme na to ako vyzerá odpad priemernej domácnosti, tak a je to teda riadna zmes. Najvyššiu zložku tvorí tzv. BRKO, teda biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad,

Z dôvodu vyššieho tlaku na recyklovanie sa v roku 2016 zaviedol  systém tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorého sú nastavené zmluvné a finančné toky medzi zberovkami, výrobcami a mestami a obcami, čiže v konečnom dôsledku nami producentami odpadu. V súčasnosti funguje na Slovensku 20 tzv. organizácií zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“), pričom každá má povolenie na nakladanie s niektorým z druhov odpadov. Napríklad najväčšia OZV ENVI - PAK má udelenú autorizáciu na nakladanie s obalmi a neobalovými výrobkami. V zásade ide o špecializované spoločnosti, ktoré na seba preberajú zodpovednosť za fungovanie systému a vzdelávanie v oblasti triedenia odpadov. Podľa zákona by to mali byť organizácie, ktorých primárnym účelom nie je tvorba zisku.

OZV fungujú ako prostredník medzi obcami a zbernými spoločnosťami a výrobcami, ktorí uvádzajú obaly a neobaly na trh. Zodpovednosť za výrobu obalov tak nie je prenesená na výrobcov samotných obalov, ale na výrobcov produktov, keďže tí uvádzajú produkt a s ním aj obal na trh. Nastavenie má motivovať výrobcov zlepšovať obaly, prípadne ich menej používať, aby za ich zber a recykláciu platili menej peňazí. OZV zase peniaze od výrobcov platí priamo zberným spoločnostiam, ktoré z týchto peňazí zabezpečujú triedený zber komunálneho odpadu, kam patria plasty, papier, sklo a kovy. O zvyšný zmesový odpad a bioodpad sa starajú mestá a obce po vlastnej línii a financujú ich z miestnych daní a poplatkov a čiastočne z príspevkov od štátu. Napríklad triedenie spomínaného BRKA, teda biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sa stalo pre väčšinu miest a obcí povinnosťou až v roku 2021.

Menšie mestá už majú zber kuchynského odpadu zavedený a obce zase využívajú výnimku, pokiaľ obyvatelia rodinných domov kompostujú. Zber tohto typu odpadu najneskôr zavádzala Bratislava a Košice, ktoré mali vďaka spaľovniam výnimku. Bratislava systém v mestských častiach rozbehla počas roka 2022 a Košice so zberom kuchynského odpadu začali od

začiatku roka 2023.

Za zmesový odpad a kuchynský odpad platíte mestu

Vy síce vidíte len jednu z desiatky veľkých spoločností, ktorá vám skoro každodenne odnáša odpad z pred bytovky či domu, avšak za tým je v zásade komplikovaná sieť vzťahov.

Napríklad, keď separujete a hádžete odpad do farebných kontajnerov, tak prakticky je to pre vás za nulu, keďže obci či mestu za tieto smetiaky neplatíte a platia ich výrobcovia obalov cez OZV. Teda za nulu je to vtedy, keď podiel nečistôt vo vytriedenom odpade nie je vyšší ako 25%, inak ho už platí obec.  Keď však hodíte odpad do hnedého BRKO smetiaku alebo do čierneho zmesového, tak tieto si platíte zo svojich peňazí. Samozrejme keby sme chceli byť dôslední, tak takmer určite výrobcovia obalov pretavujú náklady na tento systém do ceny svojich výrobkov, čiže na konci dňa za každý odpad platíte vy a ja ako spotrebiteľ.

Vy ako domácnosť zvyčajne platíte tzv. paušálny poplatok za komunálny odpad. Mesto či obec ho stanovuje na základe množstva vyprodukovaného odpadu, počtu obyvateľov a nákladov. Samozrejme v zákone sú dané hranice.

Paušálny systém funguje v približne 85% obciach a mestách. Je síce administratívne jednoduchý, ale vás ako domácnosť nemotivuje znižovať množstvo vyprodukovaného odpadu. Opačným príkladom je tzv. množstvový zber, kde platíte za množstvo vyprodukovaného odpadu. Napríklad dostanete niekoľko špeciálnych papierikov, ktorými označíte svoj smetiak a v prípade, keď ho neoznačíte, tak ho zberná spoločnosť nevysype. De facto tak platíte za množstvo odpadu, keďže smetiak má svoju kapacitu. Takto funguje zatiaľ len necelých 6% miest a obcí a zvyšok funguje na kombinovanom systéme.

Tu je dôležité spomenúť to, že pokiaľ separujete a hádžete odpad do jedného z farebných smetiakov, tak vás odpad sa pravdepodobne zrecykluje a prinajhoršom energeticky zhodnotí . V prípade, že na separovanie kašlete a všetko hádžete do zmesového odpadu, tak váš odpad poputuje „na niektorú zo skládok. Dôvodom je fakt, že takýto odpad aj keď obsahuje separovateľné obaly a neobaly, tak to pri súčasných technológiách nie je možné z neho dostať a navyše bude pravdepodobne už znečistený a nebude sa dať recyklovať. Čiže okrem Bratislavy a Košíc končí drvivá väčšia odpadu z čiernych smetiakov na skládkach za „mestom“.

Zmesový odpad putuje na skládky alebo na energetické zhodnotenie

Z toho dôvodu sa zmesový odpad zvyčajne netriedi a ani nerecykluje, ale priamo sa skládkuje či energeticky zhodnocuje spaľovaním. Skládky sú považované za najhoršiu možnosť ako môže odpad skončiť. V súčasnosti je na Slovensku viac ako stovka aktívnych legálnych skládok, ktoré sú vo rôznej miere nebezpečné. Navyše tu máme aj neaktívne skládky, ktoré sa už „nepoužívajú“ a tých je až 800. Tieto skládky by mali byť riadne zabezpečené na čo sa ako bežní spotrebitelia skladáme prostredníctvom poplatkov za odpad. Problémom je, že najvyšší kontrolný úrad len nedávno upozornil na nedostatočnú kontrolu zabezpečených skládok, a tak môže byť potenciálne nebezpečenstvo väčšie ako si myslíme. Problémom skládok je hlavne tvoriaci sa metán a CO2 a navyše priesak do spodných vôd. Z toho dôvodu sa stále hovorí o separovaní a zodpovednom správaní, aby sme odpad nevynášali za „mesto“.

Navyše ani s triedeným zberom to nie je úplne jednoduché, pretože aj keď síce do žltých košov hádžeme zvyčajne plasty, tak aj tieto plasty môžu byť z rôzneho materiálu a teda rôzne recyklovateľné. Pre každú z týchto kategórii sa tak vedia štatistika. Napríklad veľmi dobre je recyklovateľné sklo alebo papier a lepenka či kovy, horšie sa už recyklujú plasty. Ruka v ruke s tým ide aj fakt, že nie všetky typy materiálov majú nejakú hodnotu. Nie na každý obal, ktorý má rôzne prímesi existuje technológia na efektívne dotriedenie a z toho dôvodu sa ich zatiaľ neoplatí recyklovať. Dlho jedným z najcennejších materiálov žltých nádob boli PET flaše a plechovky, všetko ostatné malo nižšiu alebo zápornú hodnotu. Kvôli zavedeniu zálohovacieho systému tvoria plechovky a PETky už len malé percento žltých nádob, keďže drvivá väčšina ľudí ich nosí naspäť do obchodov do zálohomatov.

Odmyslime si teraz ale petky a plechovky a vráťme sa k farebným smetiakom. Zberovky väčšinou dotrieďujú odpad u seba alebo v iných spoločnostiach a následne lisujú a predávajú recyklátorom. Následne sa táto suma premietne do fakturácie voči OZV.

Separovanie a nakladanie s odpadom sa môže stále zlepšovať

Dlhodobo sa systému vyčítalo najmä to, že poplatky za skládkovanie boli príliš nízke a neoplatilo sa zberovkám recyklovať. Z toho dôvodu štát poplatky za skládkovanie zvýšil a navyše štát zaviedol povinnosť hradiť ekonomicky oprávnené výdavky na zabezpečenie zberu a zhodnotenia, ktoré platia OZV zberovým spoločnostiam. Tým pádom sa už nemôžu vyhovárať, že zber a zhodnotenie odpadu je príliš drahá záležitosť, kde sú stratoví.

Napriek tomu v žltých nádobách stále budú aj kompozitné materiály, ktoré sa pri súčasných technológiách nedajú oddeliť a zrecyklovať, a tak končia v spaľovniach, čiže energetickým zhodnotením. Z toho dôvodu sa toľko hovorí o spaľovaniach. Napriek tomu, že sú vnímané ako negatívum, tak práve naopak majú lepší dopad na životné prostredie ako skládkovanie. V súčasnosti sa spaľovne komunálneho odpadu nachádzajú len v Bratislave a Košiciach, z ktorých teplo sa používa na vykurovanie. Práve v týchto mestách sa len minimálne skládkuje.

Okrem toho sa využívajú aj spaľovne v rámci priemyselných podnikov. Podniky tak spálenie odpadu použijú na výrobu tepla a zároveň sa truska, teda zvyšky zo spáleného odpadu dajú použiť ako prímes do betónu.

Samozrejme Slovensko má stále medzery v nakladaní s odpadom a stále sa systém vylepšuje a novelizuje, tak aby sme dokázali ako krajina plniť stanovené dlhodobé ciele. Zároveň musí štát reagovať aj na „kauzy“ ako napríklad spred dvoch rokov z Pezinka, kedy zberovka radšej nosila odpad farebných nádob do spaľovne ako ho V súčasnosti vytriedený odpad môže ísť na energetické zhodnotenie až vtedy ak má zberovka od dvoch recyklátorov zamietavé stanovisko a odpad sa teda nedá zrecyklovať.

V konečnom dôsledku aj inštitút environmentálnej politiky uznáva, že aj keď systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov platí vo viacerých krajinách, tak je ťažké presne kvantifikovať jeho vplyv na mieru recyklácie, keďže každá krajina ho má nastavený rôzne. Niekde pôsobí jedna OZV ako v Česku a niekde viacero ako u nás. Napríklad v Spojenom kráľovstve bolo finančné zapojenie výrobcov obalov a neobalov minimálne a napriek tomu tam vzrástla miera recyklácie. Samozrejme systém nakladania s odpadmi je v Spojenom kráľovstve odlišný. Napríklad výrobcovia platia daň v prípade, ak plastový obal, ktorý vyrábajú obsahuje menej ako 30% recyklovateľného materiálu.

Stále ale platí, že by sme mali začať od seba a snažiť sa čo najviac odpad separovať a v najlepšom prípade obmedziť jeho produkciu. Nezabúdajte, že všetko čo hodíte do čiernej odpadovej nádoby, tak končí nakoniec na halde smetí možno práve za vašim mestom či obcou.

A nezabudnite, keď sa vám video páčilo, dajte mu lajk a kanálu odber, aby ste žiadne ďalšie video nezmeškali a keď ma chcete podporiť, tak mi môžete kúpiť kávu.