Oplatí sa fotovoltika?

Cena elektriny. Téma posledných dvoch rokov, ktorej popularita tak trochu opadla, keďže cena elektriny klesla a zároveň štát stále celkom bohato dotuje ceny elektriny pre domácnosti a prakticky si ľudia vo svojich peňaženkách priame dopady vyšších cien elektriny nevšimli. Aspoň nie tie priame dopady. To už ale nemusí byť dlho, keďže je to veľmi drahé opatrenie a zároveň sa Európa čoraz viac snaží eliminovať výrobu z uholných elektrární a v niektorých krajinách aj z jadrových elektrární.

Logickou otázkou preto je, že čo iné viete robiť okrem šetrenia a teda či viete byť aj viac samostatný či zelenší. V prípade, že vlastníte byt, tak mať solárny panel na balkóne je síce možné, ale návratnosť je veľmi dlhá a proces zapojenia aj pomerne komplikovaný. Aj keď stále by ste mohli mať panely ako bytovka hore na streche, ale to už je iná téma.

Keď ale máte dom, tak sa vám prakticky otvára nová perspektíva a na inak nevyužitú strechu môžete dať solárne panely. Navyše štát to v súčasnosti podporuje aj dotáciou. V tomto videu sa práve na túto tému bližšie pozrieme a odpovieme si na prvý pohľad jednoduchú otázku. Oplatia sa solárne panely?

Výpočet návratnosti solárnych panelov na dome je pomerne komplikovaná záležitosť najmä preto, že technológia sa rýchlo vyvíja, čiže v preklade zefektívňuje. Za rovnakú cenu viete z panelov dostať lepší výkon alebo skrátka pri rovnakých paneloch klesá cena kvôli čoraz väčšej výrobe najmä v Číne.

Podstatné je kde bývate

Zároveň efektivita solárnych panelov, teda to koľko energie vám vedia za jeden rok vyrobiť nezáleží len od technológie, ale aj od ich nasmerovania voči slnku, teda od sklonu a orientácie. Našťastie v tomto pomerne slušne pomáhajú dostupné

interaktívne mapy

s kalkulačkami.

Keby ste chceli dostať z panelov čo najviac, tak by ste museli bývať niekde v Afrike alebo v Kalifornii. Slovensko je v tej horšej menej efektívnej časti mapy, no napriek tomu to nie je úplne márna poloha.

Začnime teda polohou. Ideálne je, keď ste niekde na západnom Slovensku, kde nie sú kopce a kde sú podmienky pre solárne panely najlepšie. Horšie sú v hornatých častiach, kde kvôli okolitým kopcom slnko vychádza neskôr a zapadá skôr. A úplne najhoršie budú na severnej strane kopcov, kde prakticky máte priame slnko na streche vášho domu len veľmi krátky čas.

Ďalšou kľúčovou veličinou je orientácia vašej strechy, teda v prípade, že nemáte klasický dom typu kocka s rovnou strechou. Keď máte orientáciu východ západ, tak je to horšie ako keď máte orientáciu sever juh. Orientácia zohráva kľúčovú rolu. Pri inštalácii na streche sever juh, je lepšia inštalácia logicky na južnej strane. Pri východ západ zase na východnej. Kým na južnej môžete pri 1kw inštalovanom výkone vyrobiť ročne 1,1 kWh, tak pri východnej orientácii len 0,8 kWh.

Sklon panelov zohráva rovnako svoju rolu, avšak je oveľa menej podstatnejší ako samotná orientácia na jednu zo svetových strán. Preto sklon vo výpočte zanedbáme.

Samozrejme kľúčové vo výpočte je aj počasie, ročné obdobie a podobne, avšak toto si pre zjednodušenie musíme odmyslieť a preto sme počítali s uvádzaným priemerom na našom území.

Záleží koľko spotrebujete

Teraz sa už dostávame k samotnej inštalácii. Všeobecne sa uvádza, že domy by si mali zavádzať inštalácie, ktoré dokážu vyrobiť aspoň polovicu ich ročnej spotreby. Keď počítame s tým, že dom spotrebuje ročne 5,8 MWh, tak to bude inštalácia 3kW, čo je niekoľko panelov na vašej streche. Všeobecne je pomerne náročné sa dopátrať ku kalkulácii, koľko by panely a ich inštalácia a všetko okolo stálo. SSE v pri tomto inštalovanom výkone bez dotácie uvádza cenu 7500 eur. V prípade, že máte viac vecí v dome na elektrinu, napríklad kúrite, chladíte či vyhrievate bazén elektrinou, tak si môžete nainštalovať panely s výkonom 11kW, keďže máte vyššiu spotrebu. V tomto prípade to v SSE vyjde 13 140 eur. Cena je vrátane celého technického a administratívneho servisu. Navyše SSE za zákazníka vybaví aj vyjadrenie k pripojeniu výrobného zdroja, fotovoltiky u distribučnej spoločnosti.

Pomocou aplikácie SSE si môžete pozrieť aj to koľko panelov sa zmestí na vašu strechu. Aplikácia vám vypočíta Koľko sa ročne elektriny vyrobí pri rôznych orientáciách panelov, vypočíta orientačnú cenu inštalácie, či výšku dotácie.

Avšak tu sme ešte nespomenuli jeden dôležitý faktor. Solárne panely vyrábajú najme na jar, hlavne v lete a ešte na jeseň. V zime toho vyrobia pomerne málo. A okrem toho vyrábajú cez deň kedy pravdepodobne väčšina ľudí nie je doma, ale v práci, čiže aktuálna spotreba v dome je nízka. Zároveň je problémom, že je to výroba a prípadná spotreba v rovnakom momente. Keď vyrobenú elektrinu nedokážete spotrebovať, tak ju môžete ukladať do svojich batérií, ktoré si nakúpite alebo posielať ju naspäť do siete do tzv. virtuálnej batérie, ktoré poskytujú všetky tri spoločnosti, teda západoslovenská energetika, stredoslovenská energetika a aj západoslovenská energetika. Problémom je, že virtuálna batéria v sebe skrýva dva typy poplatkov. Prvý je v zásade administratívny a to 2 eurá mesačne v SSE, čiže 24 eur ročne alebo 48 eur ročne podľa toho aký objem do batérie posielate. Tento poplatok samozrejme má aj ZSE alebo VSE aj keď vyšší. Druhý poplatok je tak trochu skrytý. Predstavme si, že ročne ste vyrobili 3 MWh elektriny a z toho polovicu ste poslali do virtuálnej batérie, teda naspäť do systému. Samozrejme systém a rozhranie VB vám to zaznamená a vy a aj SSE, ZSE alebo VSE  o tom majú prehľad. Problémom je, že keď sa rozhodnete energiu využiť naspäť zo systému, tak musíte zaplatiť niekoľko poplatkov ako pri tradičnom odbere elektriny, jediné za čo neplatíte je silová zložka elektriny. Ako vidíte na grafe cenu elektriny ktorú ste vyrobili a tým si znížili svoje náklady musíte znížiť o 47%, keďže 53% z ceny tvorí silová elektrina.

Ideálne je, keď využijete čo najviac

V preklade to znamená, že ako domácnosť sa musíte snažiť o čo najvyššie využitie a spotrebovanie práve vyrábanej elektriny a o čo najväčšie minimalizovanie posielania vyrobenej elektriny naspäť do systému. Takýmto štýlom si skrátka budete rýchlejšie skracovať návratnosť počiatočnej investície.

Navyše musíte počítať aj s degradáciou panelov. Bežne sa uvádza, že je 1% ročne. V preklade každoročne vyrobíte o 1% kWh hodín elektriny menej.

Summa sumarum alfou a omegou výpočtu v prípade, že nemáte fyzické batérie a cena elektriny je fixná je fakt koľko elektriny dokážete počas jej výroby rovno spotrebovať. Váš dom bude mať inú spotrebu, keď budete používať elektrinu len na bežný chod spotrebičov a inú, keď budete elektrinou aj vykurovať a zohrievať vodu a podobne. Prirodzene potom je napríklad 3kW inštalácia pomerne malá a slabá a budete musieť dokupovať elektrinu tradičnou cestou vo vyššej miere z toho dôvodu sa vám oplatí napríklad 11 kW inštalácia s ktorou som rovnako vo výpočte počítal.

Toľko teória, poďme na praktické príklady. Keď si zoberieme spomínaný dom s ročnou spotrebou 5,8 MWh s fotovoltikou s inštalovaným výkonom 3kW (7500eur), tak pri umiestnení panelov na južnej strane strechy, čo je ten najlepší prípad, by ročná výroba mala byť niekde na úrovni 3,5MWh elektriny. Keby ste celú vyrobenú elektrinu dokázali spotrebovať, tak pri cene 0.18 eurocenta za kWh by ste ušetrili 620 eur ročne, pričom cena spotreby by bola 1044 eur. Investícia 7500 eur by sa vám v tomto prípade vrátila po približne 12 rokoch resp. po 13 keby sme rátali aj degradáciou panelov. Toto je úplne ideálny scenár kedy rátam s úplnou spotrebou vyrobenej elektriny. Všetko ostatné je v zásade pri našich podmienkach kedy nemeníme cenu elektriny len horšie.

Keby sme ešte spomenuli návratnosť pri orientácii na východ, tak tá by bola približne 17 rokov. Mimochodom životnosť panelov sa uvádza v horizonte 25 až 45 rokov pričom záruka na rôzne vlastnosti inštalácie panelov sa poskytuje niekde od 12 do 25 rokov.

Predstavme si teraz scenár, že 40% elektriny dokážete počas roka hneď spotrebovať a zvyšných 60% bude putovať do virtuálnej batérie. V tomto prípade musíte počítať s ročným poplatkom, ktorý sa pri VSE, ZSE a SSE pohybuje rôzne. Pri SSE je 2 eurá mesačne v prípade, že ročne neuložíte viac ako 2000 kwh, čo nie je náš prípad, my by sme spadli do druhého balíčka za 4 eurá mesačne, čo je ročne 48 eur.

Keď zarátame všetky tieto položky spolu s poplatkami za distribúciu elektriny, tak nám vyjde, že pri južne orientovaných paneloch sa nám investícia vráti približne v 22. roku života panelov. Odvtedy budeme v pluse.  Pri orientácii na východ to bude v 31. roku života panelov.

De facto je to veľmi dlhá návratnosť a v princípe je to niekde na hranici toho či sa to ešte oplatí, keďže je to už v rozsahu uvádzanej životnosti fotovoltických panelov a zároveň záruky. Pritom v tomto prípade nerátame s prípadnými poruchami a ostatnými ad hoc faktormi, ktoré sa môžu prihodiť.

Čím vyššia spotreba, tým kratšia návratnosť

Situácia sa zásadne zmení v prípade, keď budete mať dom viac na elektrinu a v konečnom dôsledku vyššiu spotrebu elektriny. Keby ste mali vykurovanie na elektrinu, ohrev vody v bazéne prípadne v lete chladenie či už klimatizáciou alebo tepelným čerpadlom, tak vaša spotreba by sa mohlo vyšplhať aj na 15 MWh ročne, kde by sa vám už oplatila inštalácia 11kW, ktorá ročne vyrobí na južne orientovanej streche vyše 12,6 MWh. V SSE má táto inštalácia s kompletným servisom cenovku 13 140 eur. Pri takomto nastavení by sme zároveň mohli počítať aj s vyššou aktuálnou spotrebou a otočiť pomer zo 40 ku 60% na 60% aktuálnej spotreby k 40% elektriny uloženej do virtuálnej batérie.

Pri tomto scenári sa návratnosť na južne orientovanej streche skresá na 8 rokov, čo už je pri terajších nízkych regulovaných cenách vcelku krátka doba. Pri paneloch, ktoré sú na streche orientovanej na východ je návratnosť 11 rokov.

Návratnosť veľmi výrazne okresávajú dotácie, čo väčšina domácností a aj spoločností vie. V súčasnosti pod programom zelená domácnostiam môžete dostať 500 eur na 1kw inštalovaného výkonu maximálne na 3kw, teda 1500 eur v prípade, že máte spotrebu menej ako 3mwh ročne. V prípade vyššej spotreby dostanete dotáciu až na 7kw, teda 3500 eur. Navyše k týmto sumám môžete dostať ešte 15% pokiaľ vďaka inštalácii fotovoltického systému prestanete vykurovať tuhým palivom, alebo

Pri inštalovanom výkone 3 kW by to bola podpora vo výške 1500 eur. V konečnom dôsledku panely so všetkým by stáli miesto 7500 eur len 6-tisíc eur.

V prvom scenári sme rátali s vlastnou spotrebou 40% a 60% ktoré pošleme do VB, by sa nám investícia vrátila v 17. roku pri južne orientovaných paneloch a pri východne orientovaných v 25. roku. Samozrejme je to o niekoľko rokov kratšie, ale nie zásadne.

V druhom scenári pri 11kW inštalácii a výrobe vyše 12MWh na južne orientovanej streche sa návratnosť s dotáciou vyše 4-tisíc eur skresá na 6 rokov. Čo je zásadne lepší a výhodnejší scenár. Pri paneloch, ktoré sú orientované na východ je návratnosť 7 rokov.

Celý scenár som vám len jemne naznačoval, že dôležitým faktorom je aj cena elektriny. V súčasnosti je cena elektriny na Slovensku pre domácnosti regulovaná, a to od začiatku invázie Ruska na Ukrajine, kedy začali ceny stúpať. A plus mínus sa pohybuje na 20 centoch za kWh, záleží od toho v akej tarife ste. Bežne v európskych štatistikách sa uvádza cena okolo 13 centov bez daní a poplatkov. V Česku je to dvakrát viac. Keby sme rátali hypoteticky v našom scenári s cenami ako v Česku, tak by to bolo plus mínus 40 centov na kWh.

Keď návratnosť prepočítate na túto cenu, pričom ponecháte ostatné podmienky rovnaké ako je degradácia panelov, či poplatky za odber z virtuálnej batérie, tak návratnosť sa vám zásadne skráti. V prvom scenári pri pôvodnej cene bez dotácie by to bolo na južnej strane splatené v 9. roku od inštalácie a na východnej strane strechy v 12.roku.

V prípade, keby ste rátali s dotáciou, tak by sa to skrátilo na 7 resp. 9 rokov. A to už je pomerne slušná návratnosť.

V druhom prípade by sa vám na južne orientovanej streche vrátila inštalácia bez dotácie už v 4. roku s dotáciou už v 3. roku. Keby ste mali panely orientované na východ, tak by to bolo v 5. roku resp v 3.roku.

Práve cena elektriny je vo výpočtoch najmenej stála vec, keďže sa každoročne mení a je otázne aká bude o niekoľko rokov. So zmenou zelených politík a klimatickými zmenami bude ale pravdepodobne vyššia. Preto solárne panely na výrobu vlastnej elektriny dávajú zmysel a to najmä pri väčších inštaláciách.