Prečo ma USA problém s bezdomovcami?

Ja viem je to trošku nezvyčajná téma na mojom kanály. A áno bol som pár dní v Spojených štátoch amerických. Nebojte sa, nebudem rozprávať o jedle, ubytovaniach a tipoch na výlet, predsalen to nie je travelvlog. Chcem vám ale porozprávať o jednom palčivom probléme USA, ktorý gniavi niektoré mestá čím ďalej tým viac, toto bude o bezdomovectve.

Vo videu prezentujem aj grafy/grafiky, koré v tomto článku nie sú umiestnené. 

V prípade, že sa rozhodnete ísť do USA a konkrétne do Kalifornie a pôjdete do miest ako je Los Angeles a San Francisco, tak si určite v centre miest všimnete zvýšený počet bezdomovcov. My sme prakticky mali slušný hotel v San Franciscu rovno v strede ulice, kde prebývali. A to bolo v zásade centrum mesta 11 minút peši od centrály Twitteru. A keď si teraz predstavíte ten kontrast behajúcich zamestnancov Twitteru v oblekoch a potom bezdomovcov ležiacich na uliciach, tak to nebude ďaleko od reality. Najhoršie je, že mnohí z nich sú drogovo závislí, čiže ste v strede dňa videli ako drogujú a dílovanie tiež nebolo výnimkou.

Ale aby to nebolo len o opise žalostných pohľadov, pozrime sa na bezdomovectvo v USA a konkrétne v Kalifornii bližšie.

Toto video je jedno z tých dlhších na mojom kanály, ktoré síce zaberú kopec času, ale ma aj najviac bavia. Keď sa vám video bude páčiť, poteší ma

keď mi za to kúpite kávu.

Podľa posledných dát z januára 2020 je celkovo v USA viac ako 580-tisíc bezdomovcov, pričom viac ako 70% sú jednotlivci. Vysoko pravdepodobne ich bude viac na čo odborníci dlhodobo upozorňujú, že skrátka sčítanie má svoje nedostatky. Nehovoriac o tom, že v roku 2021 a 2022 ich bude viac aj kvôli pandémii.

V absolútnych číslach je Kalifornia štátom s najvyšším počtom bezdomovcov. V roku 2020 viac ako 160-tisíc. Mimochodom Kalifornia je najsilnejšou ekonomikou v rámci USA a keby bola samostatným štátom, tak je piata na svete. Aj keď vo vyjadrení na 10-tisíc obyvateľov je štvrtá po hlavnom meste, New Yorku a Havaju. Problémom Kalifornie je fakt, že viac ako 70% bezdomovcov je unsheltered, teda bez akejkoľvek strechy nad hlavou. Napríklad v New Yorku je tento podiel len na úrovni 5%. Práve toto je ten dôvod prečo nájdete ľudí spiacich v autách, len tak na ulici alebo v stanoch resp. v stanových uliciach či mestečkách. Naopak v New Yorku budú mať nejakú formu ubytovania či už krátkodobú alebo dlhodobú.

V San Franciscu je takto nechválne známa časť Tenderloin v centre mesta, my sme bývali na jej okraji. Prirodzene sme to na začiatku nevedeli, keďže sme si mysleli, že čím viac v strede tým lepšie. V Los Angeles je to časť Skid Row, pri ktorej je to dané aj historicky, keďže v nej bývali často prisťahovalci a bola akousi vstupnou bránou do mesta. Prirodzene bezdomovci nie sú len v týchto častiach ale prakticky po celom meste, v Los Angeles napríklad aj v Hollywoode.

O tom v akom stave tu bezdomovcov nájdete hovorí vyhlásenie delegátky OSN po návšteve San Francisca v roku 2018:

Jej oficiálny report uvádza, ž prístup mesta k bezdomovcov je kruté a nehumánne pričom sú poručované ľudské práva, ako je právo na život, na bývanie alebo na vodu.

In 2018, a U.N. official visited San Francisco on a world tour examining housing conditions. She was shocked by what she saw. Her

official report concluded that the city's treatment of unhoused people "constitutes cruel and inhuman treatment and is a violation of multiple human rights, including rights to life, housing, health, water, and sanitation."

Dôvodov je veľa. Niektorí sa na ulicu dostali kvôli krachu ich podnikania alebo problémom v rodine či kvôli tomu, že stratili prácu. Niektoré ženy kvôli domácemu násiliu a niekto kvôli drogám či psychickým problémom. Avšak primárnym dôvodom prečo sa v Kalifornii ľudia dostanú na ulicu je problém s bývaním. Ale o tom za chvíľu.

Najviac bezdomovcov v Kalifornii

Z celkového počtu viac ako

161-tisíc bezdomovcov

v Kalifornii je viac ako 11-tisíc vojnových veteránov, a viac ako 12-tisíc mladých vo veku 18 až 24 rokov. Viac ako 51-tisíc sú tzv. chronic homeless, teda ľudia, ktorí sú na ulici dlhodobom, keďže niekto môže byť bezdomovcom len krátke obdobie. Zároveň je v Kalifornii viac ako 8000 rodín na ulici.

Problémom je aj fakt, že síce je tam necelých 7% ľudí tmavej pleti ale medzi bezdomovcami je ich skoro 40%. Dôvodov je

viacero. Historicky

rasizmus, vyšší podiel chudobných medzi černochmi alebo vyšší podiel ľudí tmavej pleti vo väzniciach.

Štatistiky  a prieskumy navyše uvádzajú že približne polovica bezdomovcov má psychické problémy čo niekedy na ulici v podobe ľudí rozprávajúcich sa sami so sebou aj uvidíte. Zároveň približne polovica má problém s drogami. Tieto štatistiky závisia od zdroja, napríklad štátne úrady uvádzajú nižší podiel kvôli tomu, že počítajú len s tými, ktorí majú vážne a dlhodobé psychické problémy či problémy s drogami. Podľa štatistík bezdomovci, ktorí sú už dlhodobo na ulici majú podiel jedného či druhého ešte vyšší.

Problémom sú nehnuteľnosti

Vráťme sa ale k hlavnej príčine bezdomovectva, tou sú v Kalifornii nehnuteľnosti, ktorých je nedostatok. Ľudí je príliš veľa a dostupných nehnuteľností príliš málo. Keď sa pozrieme na počet obyvateľov, tak v roku 1980 bolo v Kalifornii

23,7 miliónov ľudí

, dnes ich je 40 miliónov, to je rast o 68%, pričom v rovnakom období sa populácia celých Spojených štátov amerických zvýšila o 45% na 330 miliónov.

Problém je, že počet domov sa veľmi oproti celým spojeným štátom americkým veľmi nezvyšoval. Na tomto grafe vidíme, že počet bytových jednotiek na hlavu veľmi v Kalifornii za desiatky rokov nerástol, zatiaľ čo v celom USA áno. V Kalifornii býva vo vlastnom 56%

ľudí, zatiaľ čo celkovo v USA 66

%. Problémové sú ale samotné mestá, v San Franciscu je podiel ľudí vlastniacich nehnuteľnosť len 38% v Los Angeles 46%. Zvyšok ľudí skrátka býva v podnájmoch alebo na ulici.

Veľa ľudí a málo domov prirodzene tlačí na cenu nájmov. Z hľadiska dostupnosti sú práve tieto mestá a kalifornia na tom najhoršie. Podľa ekonómov je ideálne, keď rodina nedá na nájom viac ako 30% zo svojho disponibilného príjmu. V USA naprieč všetkým príjmovými skupinami dá 30,6% rodín na bývanie viac ako 30% príjmu. V Kalifornii ako vidíte na grafe je zastúpenie rodín, ktoré dajú viac ako 30% v jednotlivých príjmových skupinách zásadne vyššie. Keď zoradíte v USA domácnosti od najnižších po najvyššie príjmy tak spodná tretina dá na bývanie v priemere 40%.

Mediánová cena nehnuteľnosti v Kalifornii je 500-tisíc dolárov. V oblastiach ako San Francisco alebo Santa Clara je mediánová cena tak vysoká, že si ju môže dovoliť len 15% ľudí.

Kalifornia má 5. najdrahšie nájmy, podnájom jednoizbového bytu stojí približne 1200 dolárov a dvojizbového 1500 mesačne. Ceny sa podľa zdroja môžu trocha líšiť. Samozrejme v oblastiach ako San Francisco alebo Los Angeles budú nájmy zásadne vyššie a rovnako s tým spojená nedostupnosť. Štatistiky zvyknú uvádzať, že Kalifornia má 6 z 15 najdrahších trhov s nehnuteľnosťami v USA.

Chudobné rodiny sa kvôli tomu ocitajú v začarovanom kruhu, podľa štúdií sa sťahujú častejšie či už kvôli zlému susedstvu, kde je nedostatok práce alebo vysoká kriminalita alebo kvôli tomu, že skrátka nedokážu platiť a sú z podnájmu vyhodené. To zase negatívne vplýva na deti, pretože musia meniť školy a učiť sa v novom kolektíve. Okrem toho chudobné oblasti s vyššou kriminalitou budú mať horšie školy a horšie služby. Keď budú chcieť kvalitu vyššiu, tak musia dochádzať. Skrátka začarovaný kruh.

Príliš veľa regulácií

A prečo je bývanie v Kalifornii tak nedostupné a výstavba nedokáže reagovať na rast obyvateľstva a dopytu po bývaní. Môžu za to zle nastavené zákony a regulácie. Tak ako aj na Slovensku aj tam na výstavbu nového bývania potrebujete stavebné povolenie, avšak v mestách ako Los Angeles a San Francisco je to trochu komplikovanejšie. Pretože stavebné povolenie vám môžu vydať až po splnení podmienok a tie su teda všelijaké. Podľa typu nehnuteľnosti a územného plánu (zoning) musíte spĺňať požiadavky na veľkosť pozemku pred budovou, počet a veľkosť parkovacích miest, odstup novostavby od ostatných susedných budov, ciest či chodníkov v okolí. Samozrejme nie každý typ bývania môžete postaviť v akejkoľvek štvrti a v niektorých štvrtiach sú presne definované podmienky ako má budova vyzerať, aby sa mohla postaviť. Podľa štúdii tieto regulácie a podmienky zvyšujú cenu novostavieb v Los Angeles a Oaklende o 30% a v San Franciscu a San Jose o 50%. V samotnom San Franciscu môže trvať schválenie aj 10 rokov a napríklad v Santa Monice viac ako 3 roky. Mimochodom tieto regulácie sú aj dôvodom prečo nájdete vo veľkých mestách také pekné zástavby typických amerických rodinných domov.

Nezamýšlaným dôsledkom celého tohto procesu je, že vzniká aj priestor na korupciu a lobovanie, keďže vlastníci prenájmov nechcú, aby sa v ich okolí začalo s výstavbou, ktorá by mohla tlačiť na pokles cien nehnuteľností.

Osobitnou kategóriou je environmentálna regulácia California Environmental Quality Act, ktorá funguje od 70. rokov. Posudzuje sa 18 oblastí na ktoré môže mať dopad nová výstavba, napríklad kvalita vody a vzduchu, ohrozené druhy a podobne. Väčšinou prebieha celý proces bez problémov, avšak keď sa nejaký problém nájde tak to signifikantne celý proces predĺži a predraží. Avšak horšie je, že môže ktokoľvek vzniesť voči výstavbe námietku a nemusí sa vôbec týkať životného prostredia. Viac ako polovica námietok je anonymných. Navyše za novostavby musia developeri platiť jednorázový poplatok čo môže predražiť nehnuteľnosť od 6 do 18% podľa toho, kde stavajú, keďže daň z nehnuteľností pre existujúce domy a byty je regulovaná.

Snaha o nápravu

Všetky tieto faktory novú výstavbu len zhoršujú, aj keď na druhej strane treba priznať, že mestá sa snažia tieto chyby minulosti naprávať, niekoľko rokov ale potrvá kým sa výstavba vôbec rozbehne. Netreba zabúdať ani na dedičstvo rasizmu. V 50. rokoch minulého storočia existovali zákony, ktoré na základe farby selektovali kto kde môže v akej štvrti napríklad v Los Angeles bývať.  mesta napríklad v Los Angeles.

Kalifornia a všeobecne celé Spojené štáty sa snažia bezdomovectvo riešiť a investujú v posledných rokoch do neho nemalé sumy či už na služby s tým spojené alebo do ubytovania. Hlavnou kategóriou ubytovaní sú tzv. temporary housing a permanent housing, teda dočasné bývanie na jednu či viac nocí alebo trvalé bývanie, kde podnájomca platí regulovanú cenu nájomného. V Kalifornii existujú obe typy ubytovaní, problémom je, že podľa prieskumov je dočasné ubytovanie nie veľmi kvalitné a aj kvôli zlej doprave v mestách ako Los Angeles do neho bezdomovci veľmi nechodia. S dlhodobým ubytovaním to je komplikovanejšie, pretože ho nie je dostatok a nie je rovnomerne v Kalifornii rozložené navyše je drahé ho budovať, keďže ako som už spomínal, mestá ako San Francisco a Los Angeles sú drahé. Ročne sa vybuduje v Kalifornii 100-tisíc bytových jednotiek pričom podľa analýz by sa malo každý rok vybudovať aspoň 180-tisíc.

Problémom sú aj drogy

Okrem toho sa vedú spory o tom, či politika housing first – ktorá poskytuje trvalé bývanie a ktorej vznik v USA siaha ešte do 90. rokov minulého storočia, je efektívna. Sú štúdie, ktoré hovoria o tom, že viac ako 70-80% bezdomovcov, ktorí dostali dotované bývanie a psychologické a iné služby sa dokázali vrátiť do života. Iné hovoria, že je toto percento nižšie. Problémom je, že housing first nevyžaduje od bezdomovcov, aby boli t riezvy a snažili sa liečiť, sú to len volitelné doplnkové služby, ktoré dostanú ak budú chcieť. Preto to je s Housing First komplikovanejšie.

Osobitnou kategóriou sú bezdomovci, ktorí sú závislí na drogách alebo majú duševné choroby a poruchy. Takýto potrebujú odbornú pomoc lekárov a liečbu, ktorá stojí ďalšie peniaze a návrat to normálneho života je menej pravdepodobný.

A prečo je medzi bezdomovcami toľko duševne chorých ako som skôr spomínal? Uvádza sa viacero dôvodov, jedným z nich je fakt, že v Kalifornii v 80. rokoch zredukovala sociálne programy a medzi nimi sa prestali dotovať aj kliniky pre duševne chorých. Tento krok prirodzene niektorých dostal na ulicu. To sa samozrejme snaží Kalifornia v posledných rokoch napraviť či už cez vládne programy alebo neziskovky.

Špecifickým problémom sú drogovo závislí pri ktorých je problémom ich zo závislosti dostať. Navyše

narastá počet úmrtí 

a to hlavne na relatívne novú drogu

Fentanyl.

Fentanyl sa používa ako liek proti bolesti a teda prioritne v chirurgii, je 100x účinnejší ako morfín a 50x účinnejší ako heroin. Problémom je, že fentanylom je jednoduché sa predávkovať, keďže stačí malé množstvo. Mimochodom to je jedným z dôvodov prečo tak rastie počet úmrtí práve na túto drogu.

Ľudia, ktorí dostali fentanyl na predpis a nejdú podľa odporúčania lekára si môžu navyknúť. Podľa štatistík približne 5% ľudí, ktorí užívali opiáty proti bolesti ostali po skončení liečby závislí. Problémom navyše je, že výroba fentanylu je ekonomicky efektívna, keďže je potrebné malé množstvo. Samotné ingrediencie pochádzajú väčšinou z Číny a zvyšok sa vyrobí v Mexiku a prepašuje do USA. A keďže je to biely prášok ľahko sa dostane ako prímes do kokaínu, heroínu či iných drog. Dokonca sa môže predávať ako falšovaný Xanax, čo je liek proti úzkostiam. Skrátka fentanyl v konkurenčnom boji s ostatnými drogami je najlepší a preto ostatné drogy z trhu vytláča.

Podľa rastúceho grafu úmrtí na predávkovanie to zatiaľ nevyzerá, že by sa štátu darilo s drogami efektívne bojovať. Preto vznikajú aj rôzne iniciatívy lekárov. Jedna lekárka sa rozhodla niektorých drogovo závislých ďalej udržovať v tomto stave, avšak podáva im kontrolované množstvo drogy, ktorá je bez prímesí a v bezpečnom množstve, teda v množstve, ktoré závislého nezabije. Prakticky to funguje tak, že lekárka ma vyhradené hodiny, kedy skrátka svoji pacientov droguje.

Keď sme sa v San Franciscu pýtali jedného pracovníka neziskovky, ktorý s ostatnými bezdomovcom rozdával jedlo či majú šancu na návrat do života, tak sa len pousmial a povedal, že veľmi nie. Bezdomovci navyše aspoň v San Franciscu dostávajú od mesta približne 600 dolárov mesačne, ktoré podľa pracovníka väčšina drogovo závislých minie na drogy. Mimochodom dílovanie sme tam videli v strede dňa. V prípade, že peniaze nemajú, tak väčšinou rozbíjajú autá a kradnú z nich čo nájdu. To sa mimochodom dočítate aj v recenziách niektorých hotelov.

S bezdomovcami je to v USA začarovaný kruh. Navyše každá časť väčšieho mesta má k nim iný prístup, niekde ich nechávajú prespávať na ulici, v autách či stanoch a niekde ich vyženú do púšte na okraj mesta. Prirodzene pre turistov ako som bol aj ja to je pekné, keďže nemusíte prekračovať mláčky moču a exkrementy, ale koreň problému to samozrejme nerieši.