Výpoveď: ako dať výpoveď a kedy vás môže zamestnávateľ prepustiť

Čo je výpoveď jednoducho

Pracovný pomer na neurčitý čas sa dá skončiť viacerými spôsobmi: dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe. Výpoveď je jednostranný úkon. To znamená, že na jej platnosť nepotrebujete súhlas druhej strany. Stačí, aby bola písomná a doručená. Po doručení začne plynúť výpovedná doba, počas ktorej zamestnanec ešte pracuje a dostáva mzdu.

Výpoveď zo strany zamestnanca

Zamestnanec môže dať výpoveď kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu, nemusí ho ani uviesť. Výpoveď musí byť písomná, podpísaná a doručená zamestnávateľovi, najlepšie osobne s potvrdením o prevzatí alebo doporučenou poštou. Výpovedná doba pri výpovedi zamestnanca je kratšia ako pri výpovedi zamestnávateľa: spravidla jeden mesiac, ak pracovný pomer trval menej ako rok, a dva mesiace pri dlhšom trvaní.

Výpoveď zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže dať výpoveď len z dôvodov, ktoré Zákonník práce presne vymenúva, napríklad:

• zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa,
• nadbytočnosť zamestnanca pre organizačné zmeny,
• zdravotná nespôsobilosť zamestnanca vykonávať prácu,
• nesplnenie predpokladov alebo požiadaviek na prácu, neuspokojivé pracovné výsledky,
• závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Dôvod musí byť vo výpovedi uvedený konkrétne, aby ho nebolo možné zameniť. Pri neuspokojivých výsledkoch alebo menej závažných porušeniach disciplíny musí zamestnávateľ zamestnanca najprv písomne upozorniť.

Príklad: výpoveď z organizačných dôvodov

Firma, v ktorej Pavol pracuje šesť rokov ako skladník, zruší jeden zo skladov. Zamestnávateľ mu dá výpoveď pre nadbytočnosť a uvedie konkrétne rozhodnutie o organizačnej zmene. Keďže pracovný pomer trval viac ako päť rokov, výpovedná doba je tri mesiace. Výpovedná doba začne plynúť prvým dňom mesiaca po doručení výpovede. Pavol počas nej pracuje, poberá mzdu a pri skončení mu patrí odstupné podľa odpracovaných rokov. Zamestnávateľ mu predtým musel ponúknuť inú vhodnú prácu, ak takú mal.

Výpoveď, dohoda a okamžité skončenie: v čom je rozdiel

• Výpoveď: jednostranná, s výpovednou dobou, pri výpovedi zamestnávateľa len zo zákonných dôvodov.
• Dohoda o skončení pracovného pomeru: obe strany sa dohodnú na dni skončenia, výpovedná doba sa nevyžaduje. Ak sa dohodnete z organizačných dôvodov, patrí vám odstupné.
• Okamžité skončenie: len vo výnimočných prípadoch, napríklad keď zamestnávateľ nevyplatí mzdu do 15 dní od splatnosti alebo keď zamestnanec závažne poruší disciplínu.
• Skončenie v skúšobnej dobe: ktorákoľvek strana ho môže urobiť bez udania dôvodu.

Ochranná doba

Zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancovi v ochrannej dobe, napríklad keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného, keď je zamestnankyňa tehotná, na materskej dovolenke alebo keď je zamestnanec na rodičovskej dovolenke. Výnimky platia napríklad pri zrušení zamestnávateľa. Ak výpoveď dostane zamestnanec pred začiatkom ochrannej doby a výpovedná doba by uplynula počas nej, výpovedná doba sa predĺži.

Ako sa brániť proti neplatnej výpovedi

Ak si myslíte, že výpoveď je neplatná, napríklad chýba dôvod alebo nebol dodržaný postup, môžete podať žalobu na súd o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Lehota je dva mesiace odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak súd rozhodne, že výpoveď bola neplatná, môžete mať nárok na náhradu mzdy. Pomôcť vám môže advokát, odbory alebo Centrum právnej pomoci.

Výpoveď a nárok na dávky

Po skončení pracovného pomeru sa môžete zaevidovať na úrade práce a pri splnení podmienok požiadať Sociálnu poisťovňu o dávku v nezamestnanosti. Spôsob skončenia pracovného pomeru môže ovplyvniť odstupné, nie však nárok na dávku v nezamestnanosti, ak ste platili poistenie v nezamestnanosti potrebný čas.