Diverzifikácia: prečo nedávať všetky vajcia do jedného košíka

Čo je diverzifikácia jednoducho

Ak vložíte všetky úspory do akcií jednej firmy a firma skrachuje, prídete o všetko. Ak ich rozložíte medzi stovky firiem z rôznych krajín a odvetví, krach jednej sa vo výsledku takmer neprejaví. Na tom stojí diverzifikácia. Rôzne investície sa hýbu rôzne: keď sa darí technológiám, banky môžu stagnovať, keď padajú akcie, dlhopisy môžu rásť. Kombinácia viacerých aktív preto kolíše menej ako každé z nich samostatne.

Druhy diverzifikácie

• Podľa firiem: veľa akcií namiesto jednej.
• Podľa odvetví: technológie, zdravotníctvo, priemysel, spotrebné tovary, financie.
• Podľa krajín a regiónov: USA, Európa, Ázia, rozvíjajúce sa trhy.
• Podľa tried aktív: akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, hotovosť, prípadne zlato.
• Podľa meny: aktíva v eurách, dolároch a iných menách.
• Podľa času: pravidelné investovanie namiesto jednorazového vkladu.

Koľko ETF potrebujem na diverzifikáciu

Prekvapivo málo. Jedno celosvetové akciové ETF, napríklad na index MSCI World alebo MSCI ACWI, obsahuje stovky až tisíce firiem z mnohých krajín. Pre väčšinu ľudí stačia jedno až tri ETF: celosvetové akcie, prípadne doplnené o rozvíjajúce sa trhy a dlhopisy. Viac fondov často neprináša lepšiu diverzifikáciu, len prekrývanie. Ak máte päť ETF, ktoré všetky obsahujú Apple a Microsoft, nie ste diverzifikovaní viac, len zložitejší.

Príklad: jedna akcia vs. ETF

Erik investoval v roku 2021 10 000 € do akcií jednej obľúbenej technologickej firmy. Za rok akcie klesli o 60 % a mal 4 000 €. Jeho kolegyňa Natália investovala rovnakú sumu do celosvetového ETF. Za rovnaké obdobie jej investícia klesla zhruba o 15 až 20 % a do dvoch rokov sa vrátila na pôvodnú hodnotu. Erik potreboval, aby akcie vzrástli o 150 %, len aby sa dostal na nulu. Čísla sú ilustračné.

Čo diverzifikácia neodstráni

Diverzifikácia odstráni riziko jednotlivých firiem, ale nie trhové riziko. Keď padá celý svetový trh, ako v rokoch 2008 alebo 2020, klesne aj dobre diverzifikované akciové portfólio. Proti tomu pomáha rozloženie medzi triedy aktív, napríklad dlhopisy a hotovosť, a dostatočne dlhý investičný horizont. Tiež sa stáva, že v krízach sa rôzne aktíva začnú hýbať rovnakým smerom.

Najčastejšie chyby

• Investovanie len do domácich akcií alebo jedného sektora.
• Veľký podiel akcií zamestnávateľa, keď od firmy závisí aj váš príjem.
• Zdanlivá diverzifikácia cez veľa podobných fondov.
• Prílišná diverzifikácia do drahých fondov a produktov, ktorým nerozumiete.
• Zabúdanie na to, že aj nehnuteľnosť, v ktorej bývate, je veľká časť majetku.

Diverzifikácia a vek

Mladý investor s dlhým horizontom môže mať vyšší podiel akcií, lebo má čas prečkať poklesy. Človek blízko dôchodku zvyčajne zvyšuje podiel dlhopisov a hotovosti, aby ho prípadný krach neprekvapil tesne pred výberom peňazí. Tento princíp využívajú aj fondy v druhom pilieri, ktoré postupne prechádzajú do konzervatívnejších investícií.

Rebalancovanie

Ak ste si stanovili napríklad 80 % akcií a 20 % dlhopisov, časom sa pomer zmení podľa vývoja trhov. Raz ročne sa oplatí portfólio vrátiť k pôvodnému pomeru, teda predať časť toho, čo rástlo, a dokúpiť to, čo zaostalo. Rebalancovanie udržiava zvolenú úroveň rizika a disciplínu.

Diverzifikácia mimo burzy

Diverzifikácia sa netýka len akcií. Ak máte celý majetok v byte, na ktorý splácate hypotéku, a pracujete v jednom odvetví, ste citliví na rovnaké riziká. Finančná rezerva na sporiacom účte, investície do fondov, dôchodkové piliere a poistenie spolu tvoria širšie rozloženie rizika. Rozumné je, aby váš majetok nezávisel od jedného zamestnávateľa, jednej nehnuteľnosti alebo jednej meny. Diverzifikáciou je aj investovanie do vlastného vzdelania, ktoré zvyšuje vašu hodnotu na trhu práce.