Kurz Rubľa sa dostal na úroveň spred invázie

V posledných dňoch sa asi mnohí pozastavili nad otázkou či sankcie fungujú, keďže rubeľ dramaticky posilnil a tak už naplatia tradičné vtipy o znehodnotenej mene, teda aspoň na prvý pohľad. V tomto videu sa na zhodnocujúci rubeľ a

sankcie pozrieme

bližšie.

Pred inváziou Ruska na Ukrajine sa rubeľ pohyboval niekde na úrovni 70 až 76 rublov za dolár. Hneď po začatí invázie sa znehodnotil až na stovku a neskôr po uvalení prvých sankcií sa dostal niekde na 135 až 150 rublov za dolár. Pričom najnižšiu hodnotu mal začiatkom Marca. Od polovice marca prakticky rubeľ posilňuje a v súčasnosti sa obchoduje jeden dolár za toľko Rublov ako pred inváziou.

Kurz Rubľa rastie, ale...

Na prvý pohľad to vyzerá, že sankcie asi nefungujú, keďže centrálnej banke sa darí zachraňovať rubeľ a jeho hodnotu dostala prakticky na hodnotu z pred invázie. Má to ale malé ale, resp. veľké ale.

Ale najprv si zhrňme terajšiu situáciu.

Hneď po začiatku znehodnocovania Rubľa reagovala centrálna banka Ruska tradičnými nástrojmi, ktorými by reagovala akákoľvek iná centrálna banka, keby sa začali výpredaje jej meny. Zvýšila základnú úrokovú sadzbu z 9,5 na 20%, čím chcela zabrániť tzv. runu na banky a samozrejme pre istotu zavrela moskovskú burzu na najdlhšie obdobie od jej vzniku. Rovnako postupne prišli v spolupráci s vládou ďalšie obmedzenia. Ruské firmy musia 80% svojej zahraničnej meny - ktorú za obchod obdržia - zameniť za rubeľ a pravdepodobne zamenia aj zvyšok, keďže obchodovanie dolárov a eur je v Rusku teraz celkom problematické.

Najprv ani bežní ľudia nemohli do septembra vytiahnuť viac ako ekvivalent 10-tisíc dolárov v zahraničných menách. To sa pred pár dňami trocha zmenilo. V súčasnosti platí obmedzenie 10-tisíc dolárov na mesiac, avšak len pre ľudí z iných krajín ako z tých čo uvalili na Rusko sankcie. A prakticky aj tak bežní Rusi sa k účtom v zahraničných bankách nedostanú, keďže tie sú blokované Západom.

Pomohli aj nástroje centrálnej banky

Na podporu Rubľa začala centrálna banka rozpredávať aj svoje zahraničné devízové rezervy, teda tie ku ktorým mala prístup, keďže západ jej približne polovicu, ktoré mala v zahraničných bankách a depozitároch zablokoval. Paradoxom je, že sa na mesiac odmlčala a nezverejňovala výšku svojich devízových rezerv a začala s tým až teraz na konci marca. Ukázalo sa, že od začiatku vojny tak spálila 37 miliárd dolárov na podporu rubla. Analytici počítajú, že zvyšné rezervy by stačili centrálnej banka na približne polroka.

Skrátka centrálna banka spravila všetko preto, aby peniaze z rubla do iných mien neodchádzali a aby udržala bankový sektor pokope. A aj v dôsledku toho môžeme vidieť cenu rubla takú aká je. Ale ako som spomínal má to svoje ale, pretože ekonomická situácia v Rusku a ani opatrenia sa veľmi nezmenili.

Centrálna banka síce 8. apríla znížila základnú úrokovú sadzbu z 20 na 17%, avšak v tlačovej správe priznáva, že stále bojuje s nestabilitou v ekonomike. Čo dokazuje napríklad marcová inflácia, ktorá medziročne stúpla na necelých 17%. Keby sme si ju rozmenili na drobné a pozreli sa na konkrétne produkty, tak uvidíme, že niektorým produktom celkom slušne rastie cena.

Samozrejme mnohé z nich budú produkty importu a firiem, ktoré oznámili odchod alebo pozastavenie pôsobenia v Rusku. V súčasnosti je takýchto firiem viac ako 600 a zoznam sa stále rozširuje.

Rubeľ nie je voľne vymeniteľná mena

Ako teda môže byť sila Rubla rovnaká ako pred vojnou? No kvôli obmedzeniam. V trhovej ekonomike totiž platí, že cena niečoho čo je problém predať či kúpiť nie je cena. Rubeľ prakticky nekúpite ani nepredáte na trhoch na Západe a jeho cena sa ani nepublikuje. V Rusku je jeho obchodovanie obmedzené, čiže porovnávať stav pred vojnou, kedy to bola mena ako hocijaká iná s dneškom nie je úplne správne. Zaujímavé je sa pozrieť na výmenné kurzy v bankách alebo zmenárňach v krajinách, kde sa obchoduje. Tu uvidíte aký je spread, teda aký je rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou. Čo len dokazuje, že obchodovanie Rubla je problematické a nie je to trhová cena v pravom slova zmysle. Podobne to dopadlo aj s moskovskou burzou. Síce sa po mesiaci otvorila, ale skôr je to taká potemkinova burza, keďže stále je zakázané predávať teda shortovať akcie firiem, ktoré sa tam obchodujú. Čiže môžete sa na webe pozerať na nič nehovoriace čísla.

S Rublom stále súvisí aj energetika, teda ropa, plyn a uhlie, pričom na prvých dvoch je Európa silno závislá. Určite ste si všimli v predchádzajúcich dňoch spor o tom, či platiť za plyn v Rubloch ako to požadoval Putin. V zásade išlo od začiatku o politickú hru a šikovný ťah zo strany Ruska, ktorého cieľom bolo prezistiť jednotu európsky krajín. Iný ako reprezentatívny význam to nemalo. Dôvod je celkom jednoduchý. Ruskí exportéri tak či tak majú povinnosť sa zbaviť zahraničných mien a predať ich za Ruble čím posilujú domácu menu.

Keby sme platili za plyn rublami akurát by sa tak práca zjednodušila centrálnej banke, ktorá podľa ekonómov teraz nevie veľmi operovať na forexe a musia túto rolu suplovať komerčné banky, ktorým to samozrejme štát diktuje. Tie na trhu následne predávajú zahraničné meny a kupujú ruble. Keby Západ na túto hru pristúpil, tak by to banky skrátka nemuseli robiť a západ by sa staral o kúpu Rublov. A samozrejme ide o politické riziko lebo Západ by dal najavo, že kvôli plynu obíde svoje sankcie a postoje.

Nakoniec sa ale nič nestalo a v Gazprom bank len bol zriadený tzv. K- account na ktorý západ posiela platby vo svojej mene a Gazprom bank to následne zamieňa na Ruble a posiela firmám. V konečnom dôsledku to bola len bublina alebo ako sa po novom na Slovensku vraví, len sa zavzdušnil priestor.

Samozrejme diskusia okolo platieb za ropu a plyn je stále na stole a zvažujú sa všetky možné riziká. Pri plyne to vyzerá, že by minimálne východná Európa pri okamžitom odpojení dostala prídelový systém a ceny by vystrelili a priemysel by sa dostal do problémov. Otázke nie je či by boli u nás problémy ale skôr v akom rozmere. Stále však platí, že každé euro či dolár, ktorý dáme Rusom za ropu a plyn je obratom použitý na financovanie vojny – tu veľmi diskutovať netreba. Dokonca v súčasnosti má Rusko historicky najvyšší prebytok platobnej bilancie, keďže nerastné suroviny stále predáva ale import sa prakticky zo západu zastavil.

Ropa je trochu iná téma ale o tej bude ďalšie video, keby ste k nej mali nejaké otázky, tak kľudne napíšte do komentárov.

Rubeľ v konečnom dôsledku na papieri vyzerá fajn, ale realita je horšia, keďže sa zo strany západu nič nezmenilo. Ba čo viac, prijali sa ďalšie sankcie po udalostiach v Buchi. A Západ by sa mal odpojiť od ruského uhlia a sankcionovať aj banky, ktoré doteraz kvôli tomu, že dostávajú platby za plyn boli mimo sankčného zoznamu. Navyše sa zoznam sankcionovaných osôb rozšíril o Putinovu rodinu.

Rusko sa dokonca technicky môže dostať do platobnej neschopnosti. Rusko malo tento týždeň zaplatiť kupón vo výške 650 miliónov dolárov zo svojich dlhopisov, kde veriteľmi sú spoločnosti a osoby zo Západu. Doteraz im Západ umožňoval platiť zo svojich zmrazených rezerv, avšak v pondelok banka J.P Morgan chase, ktorá sprostredkuje splátku, neprijala platbu. Američania chcú otvorene donútiť Rusko aby platilo zo svojich rezerv ktoré má v krajine alebo z príjmov z exportu. Rusko následne povedalo, že zaplatilo v Rubľoch, avšak to sa považuje za porušenie zmluvných podmienok a pravdepodobne by to ani veritelia, ktorým platby následne rozosiela J.P Morgan neakceptovali. Ratingové agentúry pritom otvorene hovoria, že pokiaľ Rusko do 30 dní od splatnosti nenaplní zmluvné podmienky, tak sa môže ocitnúť v defaulte.

Čo bude nasledovať je otázne, keďže v súčasnosti by len blázon investoval v Rusku.

Rovnako stále visí otázka nad správaním sa

Číny alebo Indie

, ktoré môžu obchodne aspoň trocha Rusku pomôcť.