Prejedajú si Rusi budúcnosť?
Pred pár dňami/týždňami to boli 2 roky od invázie Ruska na Ukrajine a od uvalenia zatiaľ najväčších ekonomických sankcií. Aj keď síce Rusi tvrdia, že im sankcie nič nespôsobili a vlastne ich mali posilniť, tak to nie je úplne pravda. Samozrejme treba priznať, že aj ekonomickí analytici vrátane mňa sa celkom slušne prepočítali a ekonomické sankcie nemali až tak zničujúci efekt. Poďme sa teda bližšie pozrieť na stav ruskej ekonomiky.
Kým minulý rok ruská ekonomika klesla následkom sankcií o približne 2 percentá, tak tento rok sa odhaduje jej rast. Samozrejme veľa politikov a ľudí to začalo vyťahovať ako argument, že ruská ekonomika teda nie je sankciami vôbec poškodená. K sankciám sa ešte dostaneme. Problémom ruského rastu HDP je skôr fakt, že je primárne spôsobený hlavne rastom výdavkov na zbrojenie a na armádu a zabezpečenie platov vojakov a v úvodzovkách odškodného pre rodiny vojakov. Súčasťou výpočtu HDP sú samozrejme aj verejné výdavky, teda zo štátneho rozpočtu. Týmto spôsobom sa tak HDP nafukuje. V ekonómii sa tomuto faktu, kedy HDP síce rastie, ale peniaze sa nemíňajú úplne efektívne, hovorí aj klam rozbitého okna. Skrátka je síce pekné, že z krátkodobého hľadiska v Rusku vyrábajú tanky a ľudia majú prácu v zbrojovkách a v priemysle, ktorý s nimi súvisí, avšak nie sú to úplne najlepšie vynaložené prostriedky. Najlepšie by prirodzene bolo, keby sa výdavky rozpočtu míňali čo najefektívnejšie a to na investície, ktoré prinesú ďalšie peniaze. To sa asi o munícii, tankoch a dronoch povedať nedá.
Svoje o výdavkoch hovorí aj samotná bilancia štátneho rozpočtu. Kým v rokoch pred vojnou dávalo na obranu a bezpečnosť asi 25% štátneho rozpočtu, tak v roku 2023 to bolo vyše 30% a v roku 2024 to má byť až 40% celkových výdavkov rozpočtu. V roku 2023 tak dalo vyše 5% HDP na obranu a v roku 2024 keď budeme počítať s rastom HDP 2%, tak to bude vyše 8%. Len pre predstavu, európske štáty mali pred vojnou dlhodobo problém sa dostať aj na 2% HDP. Poľsko, ktoré v podstate zbrojí z Európy najviac dalo v roku 2023 necelé 4% HDP. Ruské tempo zbrojenia by mimochodom malo byť pre európske krajiny alarmujúce.
Vysoké výdavky na zbrojenie a armádu
Pri výdavkoch na armádu sa ešte trochu pozastavme. Odhaduje sa aj na základe výrokov ruského vedenia, že na Ukrajinu už bolo nasadených asi milión vojakov z čoho bola väčšina mobilizovaná. Z tohto počtu sa odhaduje že padlo približne 300-tisíc vojakov. Putin ešte v roku 2022 sľúbil 3 milióny rubľov zranenému vojakovi a 5 miliónov rodine padlého vojaka. Pri súčasnom kurze to je asi 30 resp 50-tisíc eur, čo v Rusku nie je zanedbateľný peniaz, keď si zoberiete, že priemerná mesačná mzda je v najchudobnejších regiónoch pod 500 či dokonca 400 eur. Navyše vojaci dostanú po mobilizácii bonus 700-tisíc rubľov, čo je 7-tisíc eur. Aj keď dlhodobo sa hovorí o tom, že Rusi mobilizujú hlavne v odľahlých a chudobných regiónoch, nikdy to samozrejme nepotvrdili. Napriek tomu rôzne analýzy týkajúce sa demografie či počtu svadieb to potvrdzujú. Nedávno to potvrdila aj fínska analýza, ktorá sa pozrela na rast vkladov v regiónoch, ktoré osobitne eviduje ruská centrálna banka. Podľa analýzy najrýchlejšie rástli bankové vklady práve v odľahlých a chudobnejších regiónoch ako je Tuva, Burjatsko či Nenecko. Podpora súčasných, zranených či rodín padlých vojakov štát samozrejme stojí peniaze a oberá o pracovnú silu. To je už tak trochu viditeľné na trhu práce a dopyte a ponuke.
Ruka v ruke s tým idú aj mzdy, ktoré v podstate dobehli svojou reálnou hodnotou (očistená o infláciu) predpandemické časy. Kvôli zužujúcemu sa trhu práce si môžu pracujúci pýtať na trhu viac aj keď ekonómovia hovoria o tom, že ich produktivita sa nezvýšila. S tým tak trochu súvisia aj sankcie, keďže západ uvalil na množstvo tovarov zákaz dovozu s čím sa Rusku predražil dovoz niektorých technológii alebo ich dokonca vôbec nemá. Najlepším príkladom boli autá, kde postupne vyradili tie technológie na ktoré nemali komponenty. Rovnako tak lietadlá, ktoré Rusko opravuje v zahraničí. Ono to s tými sankciami nie je tak jednoduché a v podstate je to vidieť aj na zmene toku exportu do Ruska. Síce európskym krajinám a USA klesol priamo export do Ruska, avšak Rusko v podstate od zavedenia sankcií nosí tovary z Číny alebo Turecka, ktoré fungujú ako reexportné krajiny a rovnako aj z ostatných krajín Ázie ako je Kirgizsko, Arménsko, Gruzínsko či Kazachstan. Špecificky napríklad pri Kirgizsku vidieť ako do neho vzrástol export napríklad z Česka, Španielska či Poľska a Nemecka. A toto nie je úplne najkrajšou vizitkou západu.
Osobitnou témou je stále dovoz čipov, ktoré sú už dnes súčasťou väčšiny zbraňových systémov. Drvivá väčšina týchto komponentov z tankov, dronov a rakiet má pôvod v USA, a to vyše 70%, zvyšok má pôvod v ostatných európskych krajinách a len 4% pochádzajú z Číny a rovnaké percento pochádza z iných krajín. Ekonómovia prevažne odporúčajú prísnejšiu kontrolu úradov prípadne prísnejšie vydávanie licencií a povolení, aby sa čipy poľahky nemohli reexportovať cez ázijské krajiny.
Vysoké úrokové sadzby
Osobitnou kapitolou, ktorá súvisí s exportom a importom je základná úroková sadzba ruskej centrálnej banky. Hneď po začatí invázie ju centrálna banka zvýšila na 20%, kde nejakú chvíľu ostala. Spravila tak na ochranu pred infláciou a devalváciou ruského rubla. Neskôr sadzbu znížila na 7,5% a na tejto úrovni bola približne 7 mesiacov, neskôr ju začala centrálna banka opäť zvyšovať na súčasných 16%. Dôvodom boli rastúce inflačné očakávania. S tým súvisí aj slabnúci rubel, ktorý oslaboval kvôli drahšiemu importu v dôsledku sankcií a rovnako kvôli dopytu po cudzích menách, keďže ľudia si chceli uložiť peniaze inde a tak predávali rubel. Problémom tak vysokej úrokovej sadzby je fakt, že tlmí rast ekonomiky, keďže firmy a bežní ľudia majú väčšie problémy sa dostať k úverom a financovaniu.
Osobitnou a poslednou kapitolou sú energie na ktorých predaji je Moskva tak závislá. V priebehu roka 2022 Európa prestala s odberom ruskej ropy a v súčasnosti putuje do Európy len minimum ruskej ropy a ropných výrobkov. Aj keď dlhodobo sa vynárajú špekulácie, že v nejakej miere bude ruská nálepka krajiny pôvodu na bareloch len prelepovaná nálepkou inej krajiny. Oficiálne štatistiky hovoria, že Rusko Európu nahradilo Indiou. Síce objem exportu sa nezmenil, avšak príjmy z predaja ropy a ropných produktov sa zmenšili, keďže ruská ropa sa stále predáva so zľavou aj keď nižšou ako po prvotnom uvalení sankcií. Pri rope západ zaviedol tzv. cenové stropy. V podstate ide o to, že ropa a ropné produkty sa prevažne prepravujú na tankeroch, ktoré sú poisťované G7 a krajinami európskej únie. Tie sa zaviazali, že nepoistia tankery s ruskými ropnými produktami v prípade, keď cena ruskej ropy bude viac ako 60 dolárov. To síce spočiatku fungovalo, ale v niektorých mesiacoch bola ropa a ropné produkty aj za vyššiu cenu, ale tankery nakoniec aj tak plávali a prepravovali ropu. Samozrejme snahy narúša aj India, ktorá v podstate len reexportuje ropu alebo vyrobí ropné produkty, ktoré následne predá komukoľvek kto dá dostatok peňazí. V súčasnosti sa v podstate len vedú diskusie, že cenový strop by sa mal zásadnejšie znížiť, keďže sa odhaduje, že produkčné náklady na ruskú ropu sú približne 15 dolárov za barel. Mimochodom Slovensko, Maďarsko a Česko sú jedny z posledných krajín, kam ešte tečie ruská ropa.
V prípade plynu sa toho príliš veľa po dvoch rokoch od invázie nezmenilo. V prípade Európy stále nie sú na dovoz plynu cez potrubia a formou LNG uvalené sankcie, teda na potrubia ani nemusia byť, keďže cez Jamal už neprúdi nič a cez Ukrajinu a Slovensko len minimum a Nord Stream do Nemecka je stále poškodený a vysoko pravdepodobne už nadobro odpísaný. Prúdi tu de facto z Ruska hlavne plyn vo forme LNG. Okrem toho sa Európa snaží o dovoz plynu z USA, kataru a severu Afriky, samozrejme väčšinou vo forme LNG. Samotné Rusko sa v prípade LNG rovnako snaží nájsť ázijských partnerov. V súčte ale príjmy Ruska z predaja ropy a plynu a ich výrobkov poklesli, keďže klesali aj trhové ceny.
Keď sa ešte zastavíme pri rozpočte, tak kým v roku 2021 a 2022 tvorili príjmy z predaja plynu a ropy a produktov z nich 36 resp. 42% z rozpočtu, tak v roku 2023 to bolo 30%. V roku 2024 sa odhaduje podiel na úrovni 32%.
Rusko bolo v mnohých smeroch kvôli sankciám a vlastnému zbrojeniu obmedzené. Keď niekto hovorí, že Rusku sa darí, pretože rastie HDP, tak je to nezmysel v skutočnosti si Rusko prejedá svoju budúcnosť a život bežných ľudí sa neposunul, ale práve naopak. Napriek tomu by malo byť pre západ výstrahou to do akej miery je Rusko schopné zbrojiť a investovať do obranného priemyslu a z vyjadrení Putina a jeho okolia je odhodlané v tom pokračovať. Koniec koncov nad bežným obyvateľstvom si Kremeľ získal plnú moc a nakoniec odstavil aj posledných opozičných politikov. Samotné sankcie nie sú fiaskom, akurát potrebujú patričné úpravy a neustále vyhodnocovanie. Aj keď je pravdou, že ruské odklonenie sa od západu a priklonenie sa k východu a Ázii znamená pre západ de facto stratu vyjednávacej pozície a pomyselnej páky.