Polovica rozpočtu na vojnu. Dokedy vydrží RUSKÁ EKONOMIKA?

Za chvíľu to budú tri roky od začiatku invázie Ruska na Ukrajine a počet obetí, škôd na majetku a zmrzačených ľudí a poškodených rodín stále pribúda. Aký je ale stav ruskej ekonomiky po 3 rokoch plnoformátovej invázie?

Je pravdou, že ani v treťom roku vojny Rusko nepadlo na kolená ako sme si hovorili a priali po prvých kolách sankcií zo západu. No na druhej strane ani Rusko zázračne neodoláva ako to rád Putin a jeho blízki ľudia zdôrazňujú. No a žiaľ niekedy aj naši vládni predstavitelia. Pravdou je, že konflikt skôr smeruje do úplného vyčerpania z oboch strán, keďže frontové línie sa zásadne neposúvajú.

Pre každý štát a Rusko nie je výnimkou je vojna devastačným prvkom pre ekonomiku, a to nie len pre krajinu ktorá sa bráni a na ktorej území sa bojuje. Dôvodom je fakt, že vojna stojí veľa peňazí, a to či už vo forme materiálu alebo vo forme životov. Prakticky všetko čo investujete, tak vám prakticky zhorí  alebo zomrie či v najlepšom prípade sa zraní niekde v poliach na Ukrajine. To je v zásade úplne najhoršie čo sa vám môže pri investovaní stať. Prakticky to pre ekonomiku a napríklad hrubí domáci produkt, ktorý stále Rusku rastie - je ako keby ste dookola vyhrabali a zase zahrabali 100x100 metrovú dieru niekde v poli. Síce môžete vykazovať, že produkcia rastie, ľudia sú zamestnaní a dostávajú mzdy, ale prakticky ste nič s pridanou hodnotou v ekonomike nevytvorili. A presne taký je aj rast HDP v Rusku.

Síce mierne rastie, ale podstatná časť je skrátka produkovaná v zbrojovkách alebo priemysle, ktorý dodáva komponenty a materiály zbrojovkám. Kým v rokoch pred vojnou dávalo Putinove Rusko na zbrojenie asi 3% HDP, dnes to je okolo 7 až 8%. Len pre porovnanie cieľ členských štátov NATO je na 2%.

Zároveň armáda zožiera čoraz väčšiu časť štátneho rozpočtu, a to približne

40% z výdavkov.

Treba si uvedomiť, že Rusko páli peniaze aj na mzdách a náborových príspevkoch vojakov, ktoré nie sú vôbec zanedbateľné.

Predpokladá sa, že v priebehu roka 2023 Rusko zverbovalo 540-tisíc ľudí a následne za prvý polrok

2024 dalších 190-tisíc.

Bonus za upísanie sa armáde sa pohybuje po prepočte niekde od 10-tisíc do 30-tisíc eur podľa toho z akého regiónu rekrut pochádza. Ročný plat je od 30 do 50-tisíc eur. To je zásadne viac ako je priemerný ročný plat bežného Rusa. Kým v Moskve je mesačný plat okolo 1400 eur mesačne tak v iných regiónoch to nie je ani 500. Samozrejme tu ešte nie je započítané odškodné za zranenie či za padlého vojaka pre rodinu. Navyše Rusko už neberie len odsúdených s odmenu odpustenia trestov ale aj obvinených. A tých podľa odhadov nebolo málo. Doteraz prišlo Rusko na Ukrajine o približne

750-tisíc vojakov

. Medzi nich sa rátajú aj nezvestní, zranení alebo zajatí.

Obranu Ukrajiny na začiatku invázie sťažoval aj trochu váhavý postoj západných štátov a spoločností pri poskytnutí pomoci. Jednou z firiem, ktoré sa na stranu Ukrajiny postavili a finančne podporili rýchle dodanie humanitárnej pomoci bola investičná platforma Portu. Na Portu máte možnosť investovať aj do Obranného priemyslu - ETFka zloženého z akcií spoločností, ktoré inovujú v oblasti vojenských technológií. Hlavnou výhodou Portu je ale jednoduchosť, nízke poplatky a investovanie bez daňových dopadov. Keď sa chcete pridať k viac než 230 000 investorom, ktorí Portu využívajú môžete sa registrovať cez odkaz v popise videa.

Kontroverznou témou od začiatku invázie je úspešnosť sankcií, ktoré boli na Rusko uvalené a ktoré sa stále upravujú v nadväznosti na to ako sa ich Rusko snaží obchádzať. Asi najdôležitejšou oblasťou bola energetika a sankcie týkajúce sa najmä ropy a uhlia. Plyn mimochodom stále nebol doteraz sankcionovaný zo strany západu.

Ale teda k číslam. Rusku dlhodobo klesajú príjmy z exportu ropy a plynu aj keď najvýraznejší prepad to bolo medzi rokmi 2022 a 2023. Kým po začiatku vojny Rusko utŕžilo z exportu nerastných surovín 1,2 miliardy eur denne, tak dnes to je niekde okolo 650 miliónov eur denne.

Rusko v podstate muselo európskych verných odberateľov nahradiť inými, teda najmä Čínou, Indiou a Tureckom.

Uhlie sa napríklad už takmer vôbec nevozí do krajín Európskej únie. A najväčšími odberateľmi ruského uhlia sú práve tri spomínané krajiny.

Ropu zase prioritne vyváža do Číny a Indie a stále aj do Európy napríklad na Slovensko, do Česka a do Maďarska kvôli výnimke. Rovnako tak Slovensko aj Maďarsko dovážajú aj plyn. Slovensko už len cez Turkstream. Výnimkou je LNG, ktoré odoberá od Ruska napríklad Francúzsko, Belgicko či Španielsko. Na celkových príjmoch je to ale zanedbateľná časť. Vyše 2/3 príjmov má Rusko stále z predaja ropy a ropných produktov, keďže plyn bol už výraznejšie smerom do EÚ odstavený a nahradiť tieto trasy zase nie je úplne jednoduché.

Práve pri rope riešia západné krajiny stále problém s obchádzaním sankcií prostredníctvom tzv. tieňovej flotily, čo sú v preklade lode, ktoré sa vyhýbajú sankciám a naďalej prevážajú ruskú ropu. Ich podiel na prenose Ruskej ropy stále rastie a tak západ nedokáže efektívne uplatňovať napríklad cenové stropy. Tie sa zaviedli ešte skôr s cieľom nepoisťovať tankery, ktoré budú mať ruskú ropu v cene viac ako 60 dolárov za barel. Cieľom malo byť donútiť Rusko predávať ropu lacnejšie a tak škrtiť jeho príjmy z predaja keďže sa predpokladá, že priemerné produkčné náklady ropy v Rusku sú 15 dolárov za barel. Z toho dôvodu sa hovorí o tom, že cenový strop nad ktorý sa ropa preparovaná tankermi nemá poisťovať by mal klesnúť.

Osobitnou témou dopadu sankcií je inflácia. Samozrejme tá je poháňaná nie len sankciami ale zároveň aj zmenou vládnej politiky, ktorá sa prioritne zaoberá financovaním vojny. Plus treba myslieť aj na to, že vláda kvôli stúpajúcim cenám, odchodu niektorých značiek a zvyšovaniu úrokov zaviedla aj rôzne podporné programy, ako sú príspevky na hypotéky či zvýhodnené úvery pre zbrojovky.

To samozrejme štát stojí peniaze a rozpočet je po dlhom čase v deficite, čo nie je úplne štandardná situácia pre Rusko, ktoré bolo známe tým, že rozpočtové deficity nemá a vládny dlh je pomerne nízky vďaka príjmom z predaja nerastných surovín. Toto všetko má dopad na infláciu, ktorá rastie a oficiálne

je okolo 10%.

Keď sa pozrieme na podrobnejšie údaje z ruského štatistického úradu tak zistíme, že reálna inflácia napríklad potravín je podstatne vyššia. Od januára 2022 do októbra 2024 stúpli ceny niektorých potravín o 20-30 aj 40%. Samozrejme rástli aj priemerné platy. V rovnakom období priemerný plat v Rusku rástol o 55%. Tu je ale ťažko rozlíšiť či to bolo naprieč odvetviami a regiónmi. O Rusku je známe, že kvôli veľkosti a rozmanitosti trpí veľkými regionálnymi rozdielmi. Kým v Moskve je priemerný plat v prepočte na eurá ako priemerný plat na Slovensku, tak v regiónoch južne alebo juhovýchodne od Moskvy sú platy tretinové.

Podľa analýz je za tak zásadným rastom najmä spomínané odmeny a platy vojakov a plus investície do obranného priemyslu. Je to vidieť pri raste produkcie a platov v daných sektoroch a rovnako na regiónoch,

v ktorých sídlia firmy obranného priemyslu.

Rusko sa tak dostáva pomaly do inflačnej špirály a preto centrálna banka postupne dvíha základnú úrokovú sadzbu. Od leta 2023 ju zvýšila v niekoľkých kolách zo 7,5% na súčasných 21%. Zámer je pomerne jednoduchý, redukovať infláciu a potenciálnu inflačnú špirálu, ktorá by mohla viesť až k hyperinflácii. V súčasnosti začína mať problémy aj ruský  pracovný trh. Nezamestnanosť je na historicky nízkych úrovniach a pracovné miesta nemá kto zaplniť, to je mimochodom tiež jedným z dôvodov prečo mzdy rastú. Údajne priemyselné podniky idú kvôli nedostatku

pracovníkov len na 81%

produkcie a vyše 70% podnikov eviduje nedostatok pracujúcich.

Tento výpadok na trhu práce je vidieť pri bežných servisných úkonoch, keď niečo niekde vypadne alebo nefunguje. Pracovnému trhu nepomáha ani fakt, že mladá generácia sedí a zomiera v zákopoch.

Čím ďalej tým väčšiu kritiku schytáva aj centrálna banka zo strany oligarchov, ktorá rastúcou úrokovou sadzbou predražuje firmám úvery, ktorých úroky sú okolo 25% s výnimkou tých pre zbrojovky. Ešte začiatkom invázie totiž banky dostali nariadenie poskytovať obrannému sektoru tzv. preferenčné úvery, ktoré majú nižšie úrokové sadzby a riziko sa posudzuje laxnejšie.

Druhá skupina nepreferovaných podnikateľov volá po väčšej kontrole centrálnej banky strany vlády a hlavne Putina. Ten doteraz nechával centrálnu banku robiť svoju prácu a veľmi jej činnosť neovplyvňoval, čo je pri menovej politike ideálny scenár.

Rusko sa tak postupne oberá o žiarivejšiu budúcnosť, keďže musí investovať prioritne do vojny, ktorá ho stojí životy a peniaze. Ekonómovia v súčasnosti hovoria, že ruská ekonomika sa kvôli fiškálnym stimulom a vojne prehrieva alebo že je na tzv. steroidoch.

Hovoriť o tom, že sankcie nefungujú nie je úplne na mieste. Prirodzene, nenastala taká katastrofa ako sme si na začiatku mysleli, ale nie je to ani bezproblémová záležitosť pre Rusko. Západu sa podarilo okresať príjmy z nerastných surovín a rovnako sa podarilo okresať aj dostupnosť niektorých produktov. Aj keď je mnoho západných značiek ktoré naďalej pôsobia na Ruskom trhu. Produkty týchto firiem Rusi nemusia nahrádzať.

Netreba ale zabúdať, že keby Rusko nemalo žiadne problémy, tak nemá problém so zverejňovaním dát napríklad za výrobu ropy a plynu, dáta týkajúce sa medzinárodného obchodu a finančných dát o zdravý

bankového sektora.

Všetky tieto dáta prestalo zverejňovať.

Rusko si tak postupne prejedá svoju budúcnosť za cenu toho, že v súčasnosti sa snaží čo najviac udržať stabilnú sociálnu situáciu pre bežného Rusa. Zároveň predsa len Rusko a jeho režim má kvôli svojmu charakteru nádej udržať status quo, určite jednoduchšie ako štandardné európske demokracie.

Koniec koncov aj na bojisku je zjavné, že zásadné prielomy nerobia Ukrajinci ani Rusi a je to tak konflikt až do úplného vyčerpania bez toho, že by niekto dokázal zásadne dominovať.

Stavu Ukrajinskej ekonomiky sa povenujem v ďalšom videu