Prečo sa oplatí začať investovať?

V prvom videu o investovaní

sme hovorili o tom, prečo sa Slováci boja investovať. V tomto druhom videu sa naopak pozrieme na to, prečo by práveže Slováci investovať mali.

Toto video vzniklo v spolupráci s Finaxom, ktorý do 30.11 na

tomto linku ponúka

odpustenie vstupného poplatku (1,2%) z vašich investícií.

V prvom rade treba rozlíšiť rozdiel

medzi investovaním a sporením

. Sporenie predstavuje zhromažďovanie finančných prostriedkov za určitým účelom a vo väčšine prípadov aj s vopred definovaným výnosom. Sporenie, na rozdiel od investovania je pre Slovákov lákavé. No kým v minulosti malo sporenie zmysel a na niektorých vkladových produktoch – ako napríklad vkladné knižky, či sporiace účty, boli pekné výnosy - v súčasnosti už zmysel nemá. Nájsť produkty, ktoré by garantovali určité pevné zhodnotenie je na finančnom trhu už oveľa zložitejšie. Prostriedky na bežných bankových účtoch dnes nie sú úročené, a termínované produkty ponúkajú len veľmi nízke zhodnotenie. A vkladné knižky ako produkt tiež už zanikli.

Investovanie je na rozdiel od sporenia podstatne rizikovejšie.

Investovanie znamená nákup niečoho, čo ekonómovia nazývajú aktívami.

Aktíva môžeme chápať rôzne – môžu to byť cenné papiere, teda najčastejšie akcie alebo dlhopisy, nehnuteľnosti, teda najčastejšie byty či pozemky, alebo cenné kovy, ako napríklad zlato alebo striebro, či kryptomeny, napríklad Bitcoin alebo Ethereum. Investovanie so sebou nesie riziko straty vložených peňazí, ale zároveň spravidla aj väčší výnos. Vo väčšine prípadov platí, že čím vyššie riziko, tým väčší potenciálny výnos môže investor dosiahnuť.

Inflácia je jeden z hlavných dôvodov

Prvý a najhlavnejší dôvod je inflácia, ktorá predstavuje stratu kúpnej hodnoty peňazí. To znamená, že ak za nejaký tovar, či službu zaplatíte dnes 10 eur, o rok to môže byť 10 eur, desať centov. O dva roky desať eur dvadsaťcentov a o desať rokov to môže byť 12 eur. Nevýhodou inflácie je práve to, že ju dlho nie je vidieť a do značnej miery je kompenzovaná aj zvyšovaním platov. No devastačný účinok má práve na peniaze, ktoré práve nepoužívate – teda na úspory.

Tie inflácia postupne znehodnocuje a aj keď budete mať nominálne na účte, či pod vankúšom stále viac, reálne si kúpite menej alebo rovnako.

Druhý dôvod je možný exponenciálny rast investícií a zložené úročenie. Tomuto jednoduchému princípu však väčšina ľudí nerozumie. Predstavte si, že dnes investujem do cenných papierov 1000 eur. Za rok sa tieto prostriedky zhodnotia povedzme o 5 percent. Na konci roka budem mať na svojom investičnom účte 1050 eur. Čo však ďalší rok? Úrok sa už nepočíta z pôvodných 1000 eur ale z 1050 eur, preto hodnota investície bude 1102,5 €. V ďalších rokoch efekt zloženého úročenia skutočne dokáže zázraky a zhodnocuje prostriedky závratným tempom.

Za 20 rokov takéhoto investovania, pri vložených 1000 eurách by som teoreticky mohol dosiahnuť až 2653 €.

Preto je okrem výšky investície dôležitý aj čas, na ktorý je investícia investovaná. A to sme hovorili o jednorazovej investícii v prvom roku. Je tu ešte druhá možnosť a to pravidelné investovanie. Pri pravidelnom investovaní finančných prostriedkov viem tiež dosiahnuť zaujímavé zhodnotenie. Predstavme si príklad, že budem pri už spomenutej očakávanej miere výnosov 5 % investovať pravidelne 50 € mesačne po dobu 20 rokov.

Celkovo za týchto 20 rokov investujem 12 000. Avšak očakávať môžem po 20 rokoch až 20 637 €.

Keď už človek investuje, tak by nemal investovať do jedného aktíva, ale radšej investovať do viacerých, aby tak vyvažoval riziko. Napríklad investovať na jednej strane do niečoho rizikovejšieho, ale na strane druhej investovať do akcii spoločností na ktoré prípadná hospodárska kríza nemá až taký vplyv. Avšak niektoré aktíva to neumožňujú, napríklad ked utopíte vaše úspory v nehnuteľnosti, ktorú budete prenajímať, čo je na Slovensku obľúbené. A následne vám už neostanú peniaze na investovanie inde.

Viaceré investičné nástroje – najmä však cenné papiere alebo drahé kovy umožňujú pravidelné investovanie. Pravidelné investovanie je vhodné pre tých, ktorí si chcú vytvoriť disciplínu a zvyk si odkladať peniaze z mesačného príjmu, ktoré budú investovať.

Štátny dôchodok nemusí vystačiť

Tretím dôvodom, prečo by mal každý človek investovať je najmä dôchodok. V tomto ohľade robia Slováci niekoľko chýb, a to najmä v podceňovaní dôchodku. Veľmi často síce zaznieva argument, že „ja sa dôchodku ani nedožijem“, no je to skôr len také alibistické ospravedlňovanie sa, prečo na dôchodok nesporím, ako reč faktov. Faktom je, že dôchodku sa drvivá väčšina Slovákov dožije. No a druhým faktom je aj to, že ak sa pri zabezpečení spoľahnú iba na štát, tak budú mať dôchodok nízky.

Už v súčasnosti sa dôchodcovia sťažujú na nízke dôchodky a v priemere dostanú 46% toho čo zarábali.

Do budúcnosti ale vieme, že podiel ľudí v dôchodkovom veku sa bude zvyšovať. Do dôchodku začnú v priebehu nasledujúcich dekád odchádzať ľudia narodení v 60. a 70. rokoch. Keďže v týchto rokoch sa rodilo niekedy okolo 100-tisíc detí ročne, od polovice 80. rokov začala pôrodnosť postupne upadať a dnes sa rodí necelých 60-tisíc detí.
To značí, že počet pracujúcich a počet dôchodcov sa postupne vyrovná.

Zároveň súčasní dôchodcovia (napriek koronakríze) žijú čoraz dlhšie –

kým v roku 1990 čakalo človeka vo veku 65 rokov na Slovensku ešte asi 16 rokov života, v roku 2020 je to už asi 19 rokov.

Mimochodom, sociálna poisťovňa už teraz nedokáže vybrať na starobnom poistení viac než minie. Preto všetok deficit vo fonde starobného dôchodkového postenia kryje z ostatných fondov.

Riešiť  problém nízkych dôchodkov je možné iba štyrmi spôsobmi.

Vyriešiť problém s dôchodkami nie je jednoduché

Prvý spôsob, je zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Avšak ani to nebude stačiť a problém sa len odloží na neskôr.

Druhý spôsob je zvýšenie počtu pracujúcich. To sa dá dosiahnuť napríklad zvýšením pôrodnosti. Toto je mimochodom obľúbená téma politikov, ktorá im ale úplne nevychádza. Navyše to trvá príliš dlho.  Kým nám noví ľudia prídu na trh práce a začnú zarábať a odvádzať odvody do sociálnej poisťovne, tak prejde minimálne 20 rokov. Toľko času nemáme.

Tretím spôsobom je zvýšenie počtu pracujúcich prostredníctvom migrácie. A vieme, že migrácia je krajne nepopulárne riešenie v krajine ako Slovensko. Zvýšením počtu pracujúcich – aj dovezených z iných krajín a zabránením „vývozu“ slovenských pracujúcich do iných krajín sa dá skutočne problém s nízkymi dôchodkami a príjmami štátu riešiť pomerne rýchlo. Napriek tomu, že na Slovensko prichádza čoraz viac imigrantov, najmä z Ukrajiny, či Srbska naďalej ostáva, oproti iným krajinám pomerne uzatvorenou krajinou.

Štvrtým spôsobom je zvýšenie daní a odvodov. No tie sú už dnes vysoké a ďalej ich zvyšovať nebude jednoduché. A okrem toho vyššie dane budú brzdiť ekonomický rast.

To ktoré riešenie sa nakoniec presadí je otázne, avšak vy samy môžete svoju pozíciu zlepšiť práve investovaním svojich našetrených peňazí.

Výhodou dnes je, že investovanie už je prakticky každému dostupné. Nie je to už len výsada bohatších, dnes už môže investovať ktokoľvek či už do riadených portfólií, podielových fondov alebo individuálne na vlastnú päsť cez online brokerov.

A práve pri sporení na dôchodok, ak človek začne včas sa dá využiť aj dlhodobý horizont a efekt zloženého úročenia naplno. Ideálne je, keď si dokáže odložiť a prípadne investovať 10 až 20% z mesačného príjmu.

Investovať však treba rozumne, premyslene a s jasným cieľom a víziou. Tiež je pri investovaní dôležité zvažovať reputáciu toho, kto mi daný produkt predáva – napríklad nie je dobré dať všetky peniaze do nebankovky typu BMG len preto, že sľubuje výnos 30 %. A rovnako je dôležité pozrieť sa na prípadnú výšku poplatkov, či daní, ktoré sa platia z prípadného dosiahnutého zisku.

Avšak na konkrétne aktíva, poplatky či výnosy sa pozrieme v ďalšom videu.