Postupne jej dochádzajú peniaze

 V minulom videu

som sa venoval Ukrajinskej ekonomike zoširoka a dnešnú situáciu som spomenul len ku koncu a okrajovo. Nebola to náhoda, pretože ukrajinskej ekonomike gniavenej vojnou od 24. februára som chcel venovať samostatné video, keďže som k tomu našiel spoľahlivé zdroje, ktoré dokážu opísať vojnovú ekonomiku celkom podrobne.

Samozrejme od posledného videa sa celková štruktúra ukrajinskej ekonomiky veľmi nezmenila, stále to je ekonomika zameraná na priemysel a poľnohospodárstvo s neduhom korupcie, ktorá je na Ukrajine od pádu sovietskeho zväzu zakorenená, aj keď sa to samozrejme za posledné roky trochu zmenilo.

Vo videu používam aj grafy/tabuľky, ktoré v článku umiestnené nie sú

Ekonomika vo vojnových časom je samozrejme úplne odlišná od tej, ktorá funguje v mieri. Majetok je devastovaný, produkcia klesne, nejaká časť ľudí utečie a zdroje sa nevyužívajú na základe trhových princípov, ale investuje sa čo najviac do vojenskej infraštruktúry a do uspokojovania základných potrieb a to či už v prípade štátu alebo súkromných podnikov. Inak to nie je ani teraz na Ukrajine.

Keď sa pozrieme na túto mapu, tak prioritne sa v súčasnosti bojuje na východe resp. juhovýchode krajiny. A práve tu je aj ekonomika a majetok najviac devastovaný. Samozrejme ľudia nie sú nikde v bezpečí, keďže ruské rakety dokážu zasiahnuť prakticky akékoľvek miesto v krajine a permanentne vám hrozí, že vám spadne raketa na hlavu.

Pokles skoro o polovicu

Celkovo sa predpokladá, že tohtoročné HDP Ukrajiny padne oproti minulému roku o 30 až 45%. K začiatku júna sa predpokladajú materiálne škody vo výške 104 miliárd dolárov. Pre predstavu to sú 2/3 ukrajinského HDP alebo celé HDP Slovenska. Vládny predstavitelia operujú aj s číslami okolo 500 miliárd dolárov, kde pravdepodobne rátajú aj obnovu, stratenú produkciu ekonomiky a podobne.

Keď sa pozrieme na túto mapu, tak uvidíme priemyselné podniky, ktoré boli najviac zasiahnuté, čo sa týka majetkových škôd.

Podľa prieskumov European business association 100 dní od invázie bolo 47% podnikov v plnej prevádzke zatiaľ čo mesiac predtým len 28%. 50% podnikov pracuje v skrátenom režime alebo v obmedzeniach a 3% podnikov nepracuje vôbec. Plné mzdy platí približne 63% podnikov a približne 5% nemá vôbec rezervy na ďalšiu činnosti.  Zvyšné podnik majú obmedzené alebo opozdené vyplácanie miezd zamestnancom.

Samozrejme bol to len malý prieskum, preto je potrebné ho brať s rezervou.

Problémom na Ukrajine začína byť v prípade benzínu a nafty. Väčšinu si vzala armáda a tak je celkom bežné, že čerpacie stanice sú zastavené. Navyše, keďže sa vláde zhoršuje stav štátneho rozpočtu, tak prestala regulovať cenu palív, čo ceny vystrelilo

o 20 až 30%

. Avšak predpokladá sa, že v najbližších mesiacoch ceny mierne klesnú, keďže by mali prísť

dodávky zo zahraničia

, ktoré majú smerovať cez Poľsko. Prirodzene Ukrajina zakázala export fosílnych palív, teda okrem tranzitu cez jej územie. Pred vojnou mala približne 60% benzínu 40% nafty z Ruska a Bielorusku.

Problém s vývozom pšenice

Problémom je pre Ukrajinu aj poľnohospodárstvo. Predpokladalo sa, že sejba bude na 80% aspoň taká ako minulý rok. Nakoniec je z toho „len“ 75%. Problémom v súvislosti s poľnohospodárstvom je, že Ukrajina nedokáže dostať svoje zásoby v plnej miere z krajiny na export, a to kvôli prístavom a nedostatočnej kapacite vlakov a kamiónov. Kvôli týmto problémom a aj zníženej produkcii či exportu z Ruska sa predpokladajú problémy najmä afrických krajín, ktoré sú od poľnohospodárskych produktov Ruska a Ukrajiny závislé.

Čo sa týka medzinárodného obchodu, tak ten prirodzene klesol, a to aj v prípade importu aj exportu o viac ako polovicu. Dôvod sú problémy v dodávateľských reťazcoch a rovnako blokovanie prístavov, keď sa pozrieme na túto mapu, tak ich funguje len zopár.

Napriek tomu je bežný účet, ktorý odráže import a export a rovnako transfery medzi krajinou a zahraničím v prebytku, dôvodom je samozrejme zahraničná finančná pomoc.

Aj keď zahraničie výrazne Ukrajine pomáha, tak zatiaľ sa väčšina platieb a pomoci nezrealizovala. Medzi najväčších podporovateľov patrí svetová banka, USA, medzinárodný menový fond a Európska únia.

Centrálna banka musela zasiahnuť

Dôležitým aspektom fungovania ekonomiky je menová politika a teda sila samotnej ukrajinskej hrivny, ktorá súvisí práve aj s bežným účtom, ktorý som pred chvíľou spomínal. Centrálna banka Ukrajiny hneď v prvých dňoch invázie obmedzila výbery z bankomatov a Ukrajinci si mohli vybrať len približne ekvivalent 3000 eur denne doma či v zahraničí, platiť kartou mohli neobmedzene. Dôvodom bolo, aby Hrivna neoslabila až príliš. Z počiatku centrálna banka obmedzovala aj výmenný kurz od čoho neskôr upustila a potom sa k tomu v nejakej miere zase vrátila a v nadväznosti na to musela spáliť svoje

devízové rezervy

, aby posilnila kurz hrivny. Rovnako zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 15 p.b. na 25%, aby ľudia a firmy boli motivované nevymieňať hrivny za zahraničné meny.

Tu si treba uvedomiť, že centrálna banka to nemá jednoduché, firmy a aj bežní ľudia sa snažia v čo najväčšej miere z obáv zbaviť hrivny a radšej mať úspory v eurách alebo dolároch a CB na to musí reagovať, aby sa kurz zase príliš neznehodnotil a situácia sa ešte viac nezhoršila. Celkovo ale po invázii sa bankový sektor až prekvapivo držal, avšak predpokladá sa, že dlho to tak nebude a postupne sa začne situácia aj v komerčných bankách zhoršovať.

Napriek tomu bola inflácia v krajine medziročne v apríli o 16% vyššia a v máji o 18%. Poháňaná bola najmä vyššími cenami jedla, ktoré medziročne vzrástli o štvrtinu a cenou palív a dopravy, kde boli ceny medziročne vyššie o 57%.

Špeciálnou kapitolou je štátny rozpočet. Keďže krajina je vo vojne a klesajú príjmy vo forme daní a rastú výdavky na vojnu, tak sa prirodzene dostáva čím ďalej tým viac do deficitu, ktorý treba financovať.

Štát prichádza o príjmy a rastú mu výdavky

V tejto tabuľke vidíme prehľad prioritne príjmov, ale aj celkových výdavkov. Podstatný je posledný stĺpec, teda porovnanie príjmov z daní v mesiaci máj s minulým rokom v rovnakom čase. V prípade DPH vidíme, že síce príjmy z DPH od začiatku invázie vzrástli, avšak stále je to len na úrovni 66% z príjmov z DPH v minulom roku v rovnakom čase. Podobne je to aj v prípade daní z príjmu, teda najmä korporátnej dane. Vyšší výber je len v prípade daní z ťažby plynu, kde sa menil vzorec na výpočet dane a napríklad je za tým aj mimoriadne zdanenie ťažby rudy, ktorej cena na trhoch mimoriadne vzrástla. Celkové daňové príjmy v máji sú niekde na úrovni 66% v porovnaní s minulým rokom. V prípade výdavkov vidíme, že v posledných mesiacoch dramaticky vzrástli.

Ukrajinskí analytici očakávajú že sa opäť uzákonia clá a DPH z importu, ktoré boli dočasne zrušené. Ukrajinci ich napríklad využívali v prípade dovozu áut zo zahraničia hlavne pre armádu, tá by mala mať naďalej výnimku.

Mimochodom okrem možnosti pre podnikateľov miesto DPH a dane z príjmu platiť len daň z obratu vláda dočasne zrušila viaceré regulácie. V súčasnosti je jednoduchšie na Ukrajine založiť firmu, znížili sa ekologické štandardy v prípade palív alebo v prípade papierovačiek ohľadom importovaných produktov.

Ukrajina by potrebovala viac peňazí

Celkovo sa rozpočtové príjmy za prvých 5 mesiacov tohto roka v porovnaní s minulým rokom znížili o 27%. Plánované výdavky v rozpočte sa museli zákonom zvýšiť a to o necelých 10 miliárd dolárov na celý tento rok. Od začiatku vojny dostala Ukrajina celkovo 6,8 miliardy dolárov od zahraničia. Najviac cez štátne vojnové dlhopisy, aj keď tie najviac kupovala centrálna banka a ostatné vládne inštitúcie. Podľa Ministra financií Ukrajiny potrebuje Ukrajina mesačne 5 miliárd dolárov, aby dokázala financovať zvýšené výdavky.

Z celkového pohladu monetárna politika by ešte určitý čas nemala byť problémom, problémom skôr bude fiškálna politika štátu, keďže nájsť krytie tak veľkých výdavkov nebude jednoduché. Aj keď sa základná úroková sadzba zvýšila na 25%, tak úroky na vládou vydávaných dlhopisoch sa nemenili a sú okolo 10%. Keby sa zvýšili, tak fakticky by štát mal ešte vyššie výdavky na pokrytie splátok, čo prirodzene nechce. Avšak v súčasnej situácii firmy nemajú veľmi motiváciu investovať do štátnych dlhopisov a tak ich bude nakupovať len centrálna banka, čo na druhej strane zvýši infláciu v krajine. To je síce pre vládu fajn, keďže pomyselne zdaní štát cez vyššiu infláciu a sebe ušetrí náklady na dlh, avšak pre obyvateľov a firmy je to likvidačná situácia. Z toho dôvodu ukrajinský ekonómovia skôr očakávaniu zvýšenie sadzieb na dlhopisoch, aby aspoň v nejakej miere výnos pokryl infláciu a štát dokázal prilákať aj investorov z privátneho sektora.

Ukrajinská ekonomika je prirodzene v problémoch a jej vývoj závisí od toho ako sa bude vyvíjať situácia na bojisku. Ďalším veľkým otáznikom bude následná oprava Ukrajiny. Zatiaľ nám neostáva nič iné ako čakať.

A nezabudnite, keď sa vám video páčilo budem rád keď mu dáte lajk a tomuto kanálu odber, aby ste žiadne ďalšie video nezmeškali.