Sú sankcie neefektívne? Trpí vôbec Rusko?

Pred dvoma týždňami vyšla komplexná analýza ruskej ekonomiky o ktorú sa postarali ekonómovia okolo Yale university. Je to celkom komplexné čítanie, keďže celá štúdia má necelých 120 strán a zaujímavosťou je, že v niektorých veciach si odporuje s inými ekonómami, napríklad z Medzinárodného menového fondu alebo Bloombergu či iných firiem a organizácii.

V tomto videu sa na súčasný stav ruskej ekonomiky pozrieme bližšie, a to práve aj skrz túto analýzu a jej kritiku.

Vo videu sú umiestnené grafy, ktoré som v tomto texte neuviedol.

V prvom rade si treba pripomenúť, že posudzovať stav ekonomiky po skoro polroku od invázie Ruska na Ukrajine nie je úplne jednoduché. Kým predtým som vám mohol spraviť video o ruskej ekonomike celkom jednoducho, pretože boli dostupné údaje svetových organizácii, teraz je to predsa len ťažšie a niektore dáta začalo Rusko nezverejňovať, napríklad dáta týkajúce sa importu a exportu, množstvo vyrobenej ropy a plynu a tržby z ich predaja, prílev a odlev kapitálu do a z krajiny alebo dokonca dáta týkajúce sa počtu ľudí, ktorí do Ruska prileteli či odleteli.

Problémom rovnako je, že zdrojom väčšiny údajov je ruský štatistický úrad, Rosstat, kde sa náhodou menil šéf naposledy v máji a náhodou to bol spolupracovník ekonomického poradcu Putina. Z toho dôvodu je ťažké veriť aspoň tým zostávajúcim dátam, ktoré ruské úrady vydávajú.

Z toho dôvodu sa musí hľadať inde, čo robili aj ekonómovia, ktorí napísali spomínanú štúdiu, a to čerpať údaje od ostatných štátov – napríklad čo sa týka zahraničného obchodu alebo od finančných inštitúcií, ktoré majú lepší prístup k údajom alebo od špecializovaných platforiem, ktoré napríklad sledujú pohyb tankerov. Rovnako je možné využiť miestnych ekonómov. V zásade všetko sú to zdroje informácií, ktoré nie sú verejne prístupné alebo keď sú, tak sú spoplatnené. Aj z toho dôvodu som už nedokázal k tomu spraviť ďalšie video, keďže som skrátka nemal na základe čoho a nechcel som robiť zavádzajúce video z kontroverzných zdrojov.

Niektoré fakty alebo myšlienky, ktoré spomína štúdia som už spomínal v minulosti v iných videách, ktoré boli spojené s ruskom alebo sankciami a nájdete ich na mojom kanály.

Aký je teda stav ruskej ekonomiky?

Rozdeľme si to do troch oblastí – teda na oblasť firiem a obchodu na energie a na menovú a fiškálnu politiku.

Odchod firiem sa začal hneď po začatí invázie. Práve Yale začal so sledovaním a písaním zoznamu firiem, ktoré z Ruska čiastočne alebo úplne odišli. V súčasnosti je to viac ako tisíc firiem. Štúdia hovorí, že tieto firmy tvoria príjmami viac ako 40% HDP a 5 miliónov pracovných miest. Hlavne tvrdenie s HDP je trošku nešťastný príklad, keďže firmy aj keď skončia, tak to zrazu neznamená 40% prepad HDP v tomto roku a veľmi pravdepodobne to skrátka predajú domácim za oveľa nižšie sumy alebo to skrátka odkúpi či preberie štát ktorý potom bude využívať aktíva firmy. V konečnom dôsledku je to primárne strata pre firmy a samozrejme pre ľudí, keďže štát či firmy zaručene nebudú fungovať a teda vyrábať či poskytovať služby tak kvalitne, ako v pôvodných rukách.

Príkladom takéhoto odkúpenia je 68% podiel Renaultu v najväčšom výrobcovi áut AvtoVAZ, kde sa Renault dohodol so štátom, že predá balík akcií za symbolickú sumu s tým, že do 6 rokov to môže odkúpiť naspäť.

Prirodzene po odchode firiem a uvalení sankcií sa znížil aj import do Ruska, ktorého pokles pretrváva dodnes. Výnimkou je len Turecko o ktorom sa v posledných týždňoch hovorí ako o transportom hube, teda, že sa tam niektoré suroviny a tovary posielajú za účelom ďalšieho predaja ruským firmám.

Zaujímavé je postavenie Číny. Na začiatku invázie veľa ľudí vyťahovalo Čínu ako záchrancu Ruska, ale to sa do týchto dní nenaplnilo, keďže Čína má oveľa viac rozvinuté obchodné vzťahy s Európou a USA ako s Ruskom a preto tancuje pomyselne na tenšom lade než Turecko.

Prirodzene import môže Rusko nahradiť, ale nie je to tak jednoduché ako sa môže zdať. Problémom je, že Rusko importovalo zo západu aj sofistikovanejšie zariadenia potrebné napríklad k ďalšej výrobe a ktoré zvyšujú produktivitu ekonomiky a zvyšujú jej výkonnosť. Tieto zariadenia Rusko v súčasnosti nemá a nebude jednoduché ich nahradiť. To v konečnom dôsledku priznala aj guvernérka centrálnej banky Ruska. S tým súvisí aj odliv mozgov do zahraničia, ktorý sa od začiatku invázie v Rusku deje.

Práve nižší import je mimochodom aj príčinou väčších prebytkov na bežnom účte platobnej bilancie.

PMI je paradoxom

Veľkým paradoxom je index nákupných manažérov, ktorému sa hovorí PMI. V zásade ide o prieskum medzi obchoďákmi a nákupcami a odráža nálady v jednotlivých sektoroch ekonomiky. Hodnota nad 50 sa považuje za pozitívnu náladu, resp. očakávané zlepšenie a pod 50 za opak. V Rusku sa samozrejme index prudko zhoršil po začiatku invázie, avšak v týchto mesiacoch sa dostal naspäť. Možno si myslíte, že je prikrášlený Ruskom, avšak tento index bol zostavený nezávisle od ruskej vlády či štátnych inštitúcii.

Napriek tomu ekonomická aktivita podľa štatistík v jednotlivých sektoroch viac či menej klesla. Najviac je zasiahnutá výroba automobilov – čo je vidieť aj na predajoch vozidiel. Produkcia v tomto sektore prakticky zastala kvôli nedostatku dielov zo zahraničia, čo bolo vidieť aj na prichádzajúcich správach. Celkovo v priemysle je produkcia v júni medziročne nižšia o necelých 5%. Produkcia základných kovov je nižšie o desatinu a železa o pätinu a veľkoobchodný predaj rovnako – ten najmä kvôli sankciám. Prirodzene ruskú ekonomiku a peňaženky bežných ľudí to zabolí, ale okamžitá katastrofa to nie je.

Pokles HDP bude menší

Rovnako to vyzerá aj s celkovým rastom ekonomiky. Súčasné prognózy či už od samotných ruských ekonómov alebo zahraničných hovoria skôr o poklese 5 až 8%. Napríklad ešte v mojich prvých videách som spomínal prognózy v ktorých sa hovorilo o poklese 15%.

Druhou oblasťou o ktorej sa často hovorí je energetika a hlavne ruská ropa a plyn na ktorej exporte je ruská ekonomika dosť zásadne závislá a zase naopak Európa je závislá od nej, aj keď by sa to malo postupne zmeniť.

Na začiatku invázie sa predpokladalo, že výroba plynu a ropy postupne v Rusku klesne, keďže postupne stratí odoberateľov. Ono to je čiastočná pravda. Tak ako som spomínal v mojich videách o rope a plyne. Prepraviť ropu resp. zmeniť jej cieľovú destináciu je jednoduchšie ako pri plyne aj keď to bude viac stáť, keďže na neho potrebujete potrubie alebo LNG terminály.

Pri rope napríklad ekonómovia z Yale predpokladajú, že jej produkcia v Rusku z približne 11 milionov barelov denne pred inváziou klesne na 6 miliónov do niekoľkých rokov, keďže sa nenájde dostatočne silný odbyt a kvôli sankciám nebudú mať sofistikovanejšie diely. Stať sa to stále môže pokiaľ Európa naplní svoje plány, avšak zásadný pokles sa zatiaľ nedeje, a to aj kvôli tomu, že vo väčšej miere nakupuje ropu India, Čína a napríklad Egypt. Na stole sú aj špekulácie, že ropa sa skrátka len dovezie niekam a naloží na inú loď s inou nálepkou pôvodu.

V súčasnosti Rusko v zásade zarába na exporte ropy plus mínus toľko koľko pred inváziou a to aj napriek zľavám na Ruskej rope.  Dôvod je jednoduchý – neistota vytlačila ceny nahor a aj pri nižšom exporte či zľave oproti trhovej cene zarobí viac, teda aspoň v dolároch.

Nevýhodou pre Rusko sú akurát vyššie náklady na prepravu ropy a dlhší čas jej prepravy.

S plynom to nie je jednoduché

Pri plyne to je ako som spomínal komplikovanejšie, keďže Rusko ho prioritne exportuje skrz potrubia. V súčasnosti má na východ napojenie len cez Silu Sibíri, ktorá funguje od konca roku 2019 a v súčasnosti tade tečie 10 miliárd kubických metrov plynu, pričom kapacita by sa mala zvýšiť na 38 miliárd v roku 2024 a neskôr možno na 60. Samozrejme zvýšenie sa udeje, keď Čína posilní svoju vnútroštátnu sieť. Rovnako sa plánujú ďalšie plynovody, ktoré by doviedli plyn z Ruska do Ázie, avšak ich výstavba bude trvať minimálne 5 rokov a predpoklad spustenia je okolo roku 2030. Summa sumarum, nie je nemožné pre Rusko zmeniť odoberateľa plynu hneď, avšak bude to určitý čas trvať.

V analýze sú trošku nešťastne odvodené dôsledky týkajúce sa ropy a plynu pre Rusko. Predpokladá sa problém so štátnym rozpočtom a deficity. Podľa kritikov je rozpočet práveže v miernom pluse a pravdepodobne bude aj na konci roka a aj keby nebol, tak mierny deficit Rusku veľmi nemusí prekážať a to z dvoch dôvodov. Má veľmi nízky dlh – okolo 20%, čo znamená, že splátky zásadne nezaťažujú rozpočet a po druhé stále má Rusko peniaze aj vo fonde, ktorý tvorí z príjmov za predaj ropy. Dlhodobo to, ale pre Rusko môže byť problémom, keďže 30 až 50% rozpočtu tvoria príjmy z ropy a plynu a keď Európa prestane koncom roka odoberať ropu, tak pre Rusko to bude zásadným zásahom, akým veľkým a ako ho bude kompenzovať stále visí vo vzduchu. Pri plyne v zásade znížené dodávky už vidíme teraz, keď Rusko samo škrtí kohútiky európskym krajinám. V júni pritieklo do Európy o 60% menej plynu

To či Rusko v prípade plynu a ropy je oproti predvojnovým časom v pluse či mínuse je otázne. Síce sa im príjmy vyjadrené v dolároch kvôli vyšším cenám nezmenili, avšak ešte v máji samo Rusko vravelo, že im príjmy klesli, kvôli silnejšiemu Rublu. Od mája prestali s oznamovaním príjmov z predaja ropy a plynu úplne.

Problémy so silným rublom

Treťou oblasťou je menová politika. Inflácia je v Rusku stále nad 15% a len pozvoľna klesá. Pomohli tomu kapitálové kontroly a zvýšenie základnej úrokovej sadzby na začiatku invázie, ktorú neskôr postupne centrálna banka znižovala. Tu treba pripomenúť, že na čele centrálnej banky je Elvira Nabiullina, svetovo uznávaná ekonómka v pozícii centrálnej bankárky. Údajne v súčasnosti centrálna banka skôr bojuje s príliš silným rublom, aj keď to či je rubel silný je otázne, keďže pred pár mesiacmi bol jeho neoficiálny kurz úplne iný. Prirodzene stále platí, že kvôli kapitálovým kontrolám a sankciám to nie je úplne voľne obchodovateľná mena.

Samotná inflácia je rozdielna naprieč sektormi. Medziročne je okolo 50% v prípade technológií a napríklad áut – a tento stav v zásade odráža to čo som spomínal skôr, že Rusi sa skrátka kvôli sankciám nevedia dostať k sofistikovanejším technológiám a dielom. To nám ukazujú aj prichádzajúce správy o aerolíniách, ktoré museli časť flotily kvôli náhradným dielom odstaviť alebo o družstvách vojakov, ktorí nosia domov čipy alebo o autách, ktorým ubúdajú bezpečnostné prvky.

V analýze od Yale sa veľa píše o devízových rezervách a o údajnom stromom poklese. Tu treba pripomenúť že hodnota zahraničných devízových rezerv Ruska je približne 600 miliárd dolárov a približne polovica je zablokovaná, keďže ležia na účtoch zahraničných bánk. Zvyšok je prioritne v zlate a iných menách. V dolári má Rusko len 11% z čoho viac ako polovica je blokovaná. Tuto ostatní analytici Yale vyčítali, že za strmím pádom môže byť kľudne len posilnenie doláru o plus mínus 10% od začiatku invázie. A prirodzene devízové rezervy sa uvádzajú v dolároch aj keď v realite ich tvoria iné meny.

Poslednou témou sú kapitálové trhy, ktoré sú stále pre Rusko katastrofa. Hlavné dve burzové indexy ako v rubloch denominovaný MOEX a v dolároch denominovaný RTS sú stále v poklesoch a to stále neodrážajú trhovú cenu, keďže zahraničné firmy či osoby z nepriateľských krajín majú zakázané predávať akcie a je otázne či vôbec ich ešte niekedy budú môcť predať. Z toho dôvodu by prepad indexov bol pravdepodobne ešte väčší.

Zhrnutie

Tesne po začiatku invázie som aj ja sám čakal, že dopad na Rusko bude oveľa silnejší a že prakticky z večera do rána zbankrotuje a dostane sa do neúnosných problémov. To sa nestalo. Znamená to, že sankcie sú neefektívne? Nie tak úplne. Rusko bude mať skôr problém s dlhodobejším rastom založeným na odvetviach s vysokou pridanou hodnotou. Zároveň sa zhorší kvalita života v Rusku. Predsa len svetové firmy sú kvôli niečomu svetové a aj keď ich po odchode preberie tunajší kapitál bez potrebného know how alebo technológii – tak to skrátka nebude také dobré ako predtým. Ekonomika naďalej ostáva závislá na predaji nerastných surovín a to najmä na plyne a rope. Minimálne v prípade plynu a napojenia na Áziu mu bude trvať niekoľko rokov kým vybuduje ďalšiu infraštruktúru. V prípade ropy sa stále nevie kam bude po úplnom embargu prúdiť, avšak paradoxne čo môže položiť Rusko na kolená v prípade energií je pokles ich ceny. A to sa môže stať pri palivách napríklad v prípade recesie, kedy dopyt a aj cena po palivách klesá. Prirodzene stále visí otáznik nad správaním sa jeho spriatelených krajín ako je Čína, India či Turecko.