Prečo rastie cena elektriny?

Cena elektriny je niekoľkonásobne drahšia. Prečo?

O rastúcich cenách elektriny ste už určite počuli, keďže sú toho plné noviny. Naposledy presiahla 1000 eur za MWh, čo je niekoľkonásobok ceny spred roka. V tomto videu si odpovieme na niekoľko otázok, ktoré vás v súvislosti s cenou elektriny určite napadnú. Prečo sú ceny tak vysoké, ako vlastne cena vzniká a prečo je trhová cena elektriny u nás rovnaká ako v Nemecku.

Vo videu používam aj grafy, ktoré som tu v článku nepoužil

Mimochodom elektrine som sa už venoval, ale skôr z pohľadu domácností na Slovensku – toto video nájdete na mojom youtube kanály. V tomto videu sa na elektrinu pozriem viac zoširoka.

Odporúčam v tomto videu nepreskakovať, aby ste tému pochopili komplexnejšie. Keď sa vám bude video páčiť tak ma nezabudnite podporiť – môžete mi napríklad kúpiť kávu.

Neštandardná komodita

Elektrina je komodita tak ako uhlie, plyn, zlato alebo hocijaký iný artikel, ktorý sa na komoditných trhoch obchoduje, aj keď je trošku špeciálna. Keď sa nad elektrinou trochu zamyslíte, tak niekoľko odlišností vám určite napadne. Elektrina sa zatiaľ nedá efektívne skladovať tak, aby to dávalo ekonomický zmysel. Z toho dôvodu musí byť v každej sekunde vyrovnaný dopyt po elektrine a ponuka elektriny v prenosovej sústave, aby pri prebytku elektriny nevznikalo prepätie a teda nepoškodzovala sa prenosová sústava alebo naopak blackouty, kedy budete doma svietiť sviečkami.

Problémom teda je ako to vyriešiť, keďže dopyt po elektrine vám závisí od časti dňa – ráno a večer spotrebúvate doma viac ako cez deň keď ste v práci, rovnako spotreba závisí od počasia, ročného obdobia a iných faktorov. Keď chcete odhadnúť aspoň približný vývoj, tak musíte mať múdre softvéry a modely, ktoré vám to čo najpresnejšie odhadnú na týždeň, mesiac, či rok dopredu. Napriek tomu budete mať stále odchýlku od predpokladanej spotreby a preto ju musíte v krátkom čase vyrovnávať.

Tu už sa dostávame k tomu ako trh funguje. V Európe sa začalo s liberalizáciou trhu s elektrinou v 90. rokoch, kedy sa umožnil vstup novým hráčom na trh s elektrinou a postupne sa trhy medzi jednotlivými štátmi prepojovali napriek tomu, je z ekonomických dôvodov výroba elektriny stále monopolizovaná v určitej miere. Napríklad na Slovensku máte výrobcov potom infraštruktúru, kde sa o prenos elektriny s napätím 220 a 400kv stará štátny SEPS – ktorý má monopol a o prenos s napätím 110kv sa zasa starajú 3 distribučné spoločnosti. Potom máte dodávateľov, ktorý uzatvárajú zmluvy s domácnosťami a firmami. Dodávatelia prirodzene nakupujú cenu od výrobcov.

Ako sa elektrina obchoduje?

Ako teda tento špecifický trh funguje? Určite ste počuli, že sa elektrina obchoduje na burzách. Ono to je čiastočne pravda. Podľa štatistík sa približne 2/3 dodávok elektriny dohodne mimo burzu na tzv. OTC – over the counter. Prakticky to znamená, že sa stretne veľký výrobca a veľký dodávateľ a jeden druhému povie akú má predstavu o spotrebe napríklad na budúci rok a na základe toho sa potom dohodnú na cene. Zvyšná 1/3 sa obchoduje na burzách.

A práve burzy a kontrakty ktoré sa na nich obchodujú sú celkom špecifické.

Prvé čo je potrebné si všimnúť na tejto schéme je momentálny čas dodania elektriny, od nej sa potom odvíjajú na základe časového predstihu jednotlivé kontrakty. Prirodzene tu si dovolím trochu zjednodušovať, keďže záleží od burzy na ktorej sa obchoduje od jej likvidity, a teda aj od produktov ktoré sa na nej obchodujú. Viac sa toho obchoduje na Nemeckej burze EEX ako na českej PXE, kde obchoduje aj Slovensko, aj keď česká PXE je v podstate satelitom EEX.

Forward a futures sú štandardné kontrakty derivátového trhu. V podstate sa jedná o dodávku v budúcom čase za vopred dohodnutú cenu, pričom dohoda sa udeje práve teraz. Napríklad dodanie MWh za 400 eur v rovnakom čase o rok. Forward a Futures sú veľmi podobné rozdiel je, že forward je o dohode dvoch strán mimo burzu, ako som spomínal, teda je to OTC kontrakt. Futures sa ďalej obchodujú na burze. Tieto kontrakty sa štandardne využívajú na tzv. hedging teda zaistenie. Skrátka kupujúci a predávajúci si chcú zaistiť cenu aj v prípade, keď pôjde iným smerom ako predpokladajú a chcú si tým znížiť prípadnú stratu.

Bližšie k času dodania je day-ahead market a intraday market. Teda obchody s dodaním o 24 alebo obchody ešte v ten deň s dodaním kľudne aj o 15 minút. Tieto dve kategórie sú údajne najviac obchodované na burzách, kde sa elektrina obchoduje a práve prostredníctvom nich sa vyrovnáva odchýlka v spotrebe, kedy je potrebné menšie či väčšie množstvo elektriny. Dôvod je celkom jednoduchý, nikto presne nevie aká bude spotreba napríklad zajtra o 12 – existuje len odhad.  Samozrejme v každom štáte je tzv. TSO – transmission system operator, ktorý sa stará celkovo o stabilitu prenosovej sústavy – a jeho úlohou je okrem iného vyrovnávať zvýšenú spotrebu zapnutím výroby elektriny. Na Slovensku je operátorom SEPS v Česku ČEPS. Okrem toho na Slovensku ešte pôsobí OKTE, ktorý je dcérou SEPS a stará o zúčtovanie odchýlok na trhu, keďže medzi zazmluvneným odberom a realitou je vždy mierny rozdiel a zbiera dáta, ktoré následne poskytuje dalej.

Viac ako 1000 eur za MWh

Ako som spomínal v úvode cena elektriny už presiahla na burzách 1000 eur za MWh, či už na spotovom trhu, ale aj na trhu neskorších dodávok napríklad v budúcom roku. V súčasnosti podľa analytikov je futures/forwardový trh mierne mŕtvy a väčšina obchoduje na spote, keďže je na trhu príliš vysoká nervozita v súvislosti s budúcim vývojom.

Asi viete, že máme rôzne zdroje z ktorých vyrábame elektrinu. Na Slovensku je drvivá časť elektriny vyrobená z jadra, vodných elektrární a v menšej miere zo slnečných elektrární a z elektrárni vyrábajúcich z uhlia a plynu. Každá krajina v EU má rôznu skladbu zdrojov. V Poľsku sa stále veľká časť elektriny vyrába z Uhlia, v Nemecku rovnako z Uhlia a z plynu. Na severe sa zase vyrába hlavne z obnoviteľných zdrojov. Každá táto elektráreň vie vyrobiť elektrinu za inú cenu a prirodzene každá má rôznu štruktúru nákladov a rôzne vie reagovať na potrebu náhleho zvýšenia výroby.

Napríklad atómovú elektráreň je náročné postaviť, sú tam extrémne vysoké fixné náklady a regulácie, ktoré musíte splniť. Avšak variabilné náklady sú pomerne nízke, keď už ju raz naštartujete, tak vyrába konštantne a relatívne lacno. Problémom je, že neviete ju rýchlo vypínať a zapínať. Pri veterných a solárnych elektrárňach je problémom zase nestálosť dodávky elektriny. Keď nefúka, tak elektrina sa nevyrába, keď slnko nesvieti tak rovnako. Vodné elektrárne sú zase stálejší zdroj, ale rovnako sú závislé od počasia. Pri uholných elektrárňach a elektrárňach, ktoré vyrábajú z plynu existuje jedna zásadná výhoda, viete ich v prípade potreby veľmi rýchlo zapnúť a vedia rýchlo dodávať elektrinu do systému, keď ju potrebujete. Problémom je, že majú vysoké variabilné náklady.

Rozhoduje posledný v reťazci

A ako sa teda tvorí cena elektriny na trhoch? Cena elektriny sa tvorí cez tzv. Merit Order. Zjednodušene keď napríklad trh potrebuje 1000 MWh elektriny, tak jednotlivý výrobcovia sa zoradia podľa ceny za ktorú dokážu vyrobiť 1MWh od najlacnejšieho po najdrahší. Konečná cena elektriny je určovaná podľa posledného, ktorý uspokojí dopyt po elektrine. Logika je jednoduchá, elektrárne sú motivované vyrábať za čo najnižšiu cenu elektriny, aby sa dokázali dostať do tohto rebríčka a aby elektrinu odberatelia od nich kúpili. Keby bola cena príliš nízka a výrobcovia nedokážu zarábať, tak to môže spôsobiť ich zavretie čo cenu zase kvôli nižšej ponuke zvýši. Keby bola príliš vysoká, tak to motivuje investovať viac do lacnejšej výroby elektriny, aby si dokázali viac zarobiť – skrátka jednoduchá trhová logika.

Kľúčová je samozrejme skladba nákladov jednotlivých výrobcov. Ako som spomínal jadrové elektrárne majú síce nízke variabilné náklady, avšak veľmi vysoké fixné náklady. Celkovo ale dokážu ponúkať relatívne lacnú elektrinu. Rovnako sú na tom tak obnoviteľné zdroje, avšak rovnako majú vysoké fixné náklady a navyše sú často ešte dotované. Uholné elektrárne a tie čo vyrábajú z plynu majú vysoké variabilné nálady na suroviny a rovnako na emisné povolenky, ktoré sú 3x emisne náročnejšie ako plynové elektrárne. No a emisné povolenky, ktoré majú motivovať výrobcov s vysokými emisiami emisie znižovať, sú posledné mesiace utrhnuté z reťaze. Avšak téma emisných povoleniek by bola na samostatné video.

Výhodou posledných dvoch spomínaných typov elektrární je, že ich viete v prípade potreby veľmi rýchlo spúšťať. Avšak nevýhodou je, že sú celkom drahé, a to je aj dôvodom prečo je dnes cena elektriny tak vysoká. Okrem emisných povolenie je za tým aj invázia Ruska na Ukrajina, cena tony uhlia sa zvýšila o viac ako dvojnásobok, cena plynu je oproti začiatku roka trojnásobná a otázne je čo sa bude diať ďalej, keďže Rusko dodáva do Európy o 2/3 menej plynu ako štandardne. A objavili sa správy, že zvyšný plyn spaľuje pri hraniciach s Fínskom.

Prirodzene za tak vysokou cenou môže byť aj špekulácia na samotných burzách, avšak keď sa pozrieme na dlhodobé kontrakty, tak kontrakt na elektrinu s dodávkou o rok sa momentálne obchoduje za  rovnakú cenu ako spot a s dodávkou v roku 2024 za približne polovicu.

Emisné povolenky, Rusko, ale aj odstávky jadra

Ďalšou logickou otázkou je, že prečo máme spotové ceny elektriny rovnaké ako napríklad Nemci, keď v zásade si svoju spotrebu vieme pokryť z vlastných zdrojov? No pretože tieto trhy sú previazané a jednotlivé prenosové sústavy sa v posledných rokoch integrovali spolu s burzami. Cez Slovensko napríklad tečie elektrina na deficitný Balkán, pričom napojenie máme na všetky okolité štáty, rozdielna je len kapacita ktorú dokážu stĺpy a káble uniesť. Zároveň za tým bude spomínané stanovovanie ceny,  kedy rozhoduje posledný článok v reťazi, ktorý uspokojuje poslednú megawatthodinu dopytu. Prirodzene pri previazaných trhoch rozhoduje aj situácia u susedov no a Nemecko je najväčšou ekonomikou Európy. Nemecko v súčasnosti bojuje so zníženými dodávkami plynu a navyše sa v minulosti rozhodlo odstavovať jadrové elektrárne, čo je jedným z dôvodov prečo teraz páli najmä uhlie a plyn. Aj keď najhorší energetický mix z pohľadu emisií má Poľsko, ktoré stále vyrába hlavne z uhlia. Okrem toho problémy nastali aj vo Francúzsku, kde hlavný zdroj elektriny jadrové elektrárne trpia odstávkami, kvôli oprave potrubí.

Navyše so zvyšujúcim sa podielom obnoviteľných zdrojov je prenosová sústava vystavovaná väčšej volatilite, keďže v prípade bezvetria a zamračeného počasia sa musí potrebná elektrina kompenzovať z ostatných zdrojov.

Predtým než budete volať po väčšom nacionalizme v rámci výroby elektriny si treba spomenúť, že väčší trh prirodzene znižuje cenu elektriny, keďže niekde by sa vyrábala extrémne draho a nikdy by nepokryla spotrebu a zase inde by bola lacná. Prepojenými trhmi sa tento efekt rozkladá a zvyšuje sa konkurencia.

Spojili sa nepredvídateľné externé šoky ako vyššie ceny plynu v dôsledku vojny či odstávky jadrových elektrární alebo zníženie hladiny riek, ktoré znížili výkon vodných elektrární so zlými politickými rozhodnutiami, ako bolo odstavenie jadra v Nemecku a celkovo tento mix vyústil do stresov na  komoditnom trhu.

Čo bude o rok či dva je teraz veľmi ťažké predpokladať. Cena elektriny samozrejme má strop, keďže najväčšími odberateľmi sú priemyselné podniky a celkovo firmy. Niektoré podniky sa prirodzene kvôli vysokým cenám zastavia a prestanú vyrábať, čím znížia dopyt po elektrine, čo by malo tlačiť cenu nadol. Príkladom takého podniku je napríklad Slovalco.

Niektoré vlády chcú regulovať ceny elektriny, čo na jednej strane pomôže obyvateľstvu, avšak samozrejme má to nepriami negatívny dopad. Firmy v podstate prídu o zisky, ktoré by mohli ďalej investovať do výroby elektriny a zefektívňovať ju – čiže v preklade sa jedná o ušlý zisk. Keďže domácnosti tvoria len menšiu časť spotreby elektriny, tak v zásade môže vláda po dohode s konkrétnym výrobcom regulovať aspoň čiastočne cenu elektriny. Tým by sa nemali ohroziť dodávky a nemali by hroziť blackouty ako niektorí strašia. Podobne by sa mala zastropovať cena elektriny aj na Slovensku, kde sa štát dohodol so slovenskými elektrárňami na zmrazení cien na najbližšie dva roky pri spotrebe do 4 MWh ročne. Pre predstavu priemerná domácnosť spotrebuje 2,2MWh ročne. Otázne je ako to dopadne, keďže celý proces sa natiahol a ešte zmluvu neodobrila európska únia. Neregulované subjekty ako firmy to budú mať oveľa ťažšie, keďže tie nakupujú za trhové ceny.

Čo sa bude diať uvidíme.

A nezabudnite, keď sa vám video páčilo dajte mu lajk a tomuto kanálu odber, aby ste žiadne ďalšie video nezmeškali. Keď ma chcete podporiť, tak môžete na patreone alebo mi môžete kúpiť kávu.

Návrat hore