Bez jedla, palív a papiera. Ako sa Srí Lanka ocitla v problémoch?
Pred troma týždňami obleteli svet zábery ako sa protestujúci na Srí Lanke kúpu v bazéne prezidentského paláca. Aj keď to niektorí označili za akt priamej demokracie, skôr je to len slabou náplasťou na ekonomické problémy, ktoré sa v krajine posledné mesiace dejú. V krajine je problém s importom základných surovín ako je napríklad benzín či nafta.
Ľudia stoja dlhé rady na základné potraviny v obchodoch a postupne čím ďalej tým viac ľudí hladuje. Vypadáva elektrina a ľudia nemajú na čom variť. Paradoxom je, že za všetky faktory, ktoré problémy v krajine naštartovali nemôžu len predstavitelia vlády. Súčasné problémy Srí Lanky sú v podstate mixom viacerých zlých rozhodnutí a faktorov z externého prostredia, ktoré bankrot a krízu krajiny naštartovali. V tomto videu si o situácii na Srí Lanke povieme viac.
Aká je ekonomika Srí Lanky?
Srí Lanka je ostrovná krajina nachádzajúca sa pod Indiou a je o štvrtinu väčšia než Slovensko, avšak na tejto rozlohe žije 4-krát viac obyvateľov. A v podstate je to typická krajina rozvojového sveta. Len v roku 2009 tam skončila 26-ročná občianska vojna. Dôvodom občianskej vojny bola údajná diskriminácia menšinových hinduistických Tamilov zo strany väčšinových, budhizmus vyznávajúcich Sinhálčanov, ktorí kontrolovali vládu a armádu. Vojna skončila dobytím území tamilských povstalcom. Okrem týchto dvoch etník sú na ostrove zastúpení stúpenci islamu a aj kresťania.
Pre širší obraz o Srí Lanskej ekonomike sa musíme pozrieť na pár údajov. Nominálne je veľkosťou HDP Srílanská ekonomika asi taká ako Slovenská, teda aspoň v absolútnych čísla. Na hlavu je HDP samozrejme nižšie. V prípade parity kúpnej sily, ktorá lepšie, avšak nie dokonalo reflektuje cenové rozdiely a rôznu životnú úroveň, má Srí lanka HDP na hlavu plus mínus 14 tisíc dolárov. Slovensko dvakrát viac.
Štruktúrou tvoria 60% ekonomiky služby, 26% priemysel a necelých 9% je poľnohospodárstvo. O tom v čom je Srí Lanka silná nám viac napovie zahraničný obchod, resp. export. Srí lanka exportuje primárne čaj, donedávna aj ryžu, kde si bola sebestačná a rovnako aj textil. Je známe, že na Srí lanke majú výroby továrne H&M alebo Mango alebo Zara. Rovnako vyváža gumu, keďže patrí medzi jej popredných výrobcov. Najväčším exportným partnerom je USA a susedná India. Zaujímavosťou je, že najväčšími importnými partnermi sú India a Čína, ku ktorej sa o chvíľu dostaneme.
Približne do roku 2015 od konca občianskej vojny Srí Lanka raketovo rástla a v regióne to bol mimochodom jeden s najväčších rastov ekonomík. Avšak niektorí analytici to skôr označujú za umelý rast, ktorý bol ťahaný najmä vládnymi investíciami a výdavkami.
Od roku 2015 v zásade HDP výraznejšie nerástlo a ekonomika stagnuje.
A z čoho pramení dnešná kríza?
Problém nastal hneď v niekoľkých oblastiach. Chronologicky prvým problémom boli dlhy. Začiatkom druhého milénia Svetová banka preradila Srí lanku z low-income country na low-middle-income country. Prakticky to znamenalo, že Srí Lanka tak postupne strácala lukratívny prístup k pôžičkám od svetovej banky alebo ázijskej rozvojovej banky. Tieto pôžičky mali nízke úroky, a to často aj pod 1% a dlhé splatnosti na 25 až 40 rokov. Postupne sa začala štruktúra dlhu Srí lanky meniť a začal rásť podiel komerčného dlhu, teda dlhu za trhové podmienky, kde boli splatnosti kratšie a úroky vyššie a potreba zodpovednosti vlády nevyhnutnejšia. Platí, že čím je väčšie riziko nesplácania a teda problémov danej krajiny, tak tým vyššiu chcú investori rizikovú prirážku k úrokom. Samozrejme pri drahšom dlhu bude vláda platiť aj vyššie splátky v zahraničnej mene, čo jej manévrovací priestor v rámci ekonomických opatrení zmenšuje.
Ďalším problémom boli bujaré štátne investície, ktoré v niektorých prípadoch nedopadli produktívnym výsledkom. Navyše vláda si na tieto investície požičiavali od Číny, ktorá je v súčasnosti najväčším zahraničným veriteľom Srí Lanky. Príkladom je napríklad prístav Hambantota alebo letisko Matala Rajapaksa, kriketový štadión či Lotus Tower. Všetky tieto investície sa ukázali byť ako stratové. A napríklad letisko financovala čínska pôžička. Prístav nakoniec dostala čínska spoločnosť na 99 rokov výmenou za viac ako miliardu dolárov, keďže vláda nedokázala splácať dlh, ktorý vznikol počas výstavby.
A to tu nespomíname korupciu spájanú so štátnymi zákazkami.
Ekonomika deficitov
Problémom Srí Lanky bol aj fakt, že mala dlhodobo deficit bežného účtu platobnej bilancie čo samo o sebe nemusí byť zlé v prípade, že vám napríklad deficit vzniká kvôli vyššiemu čerpaniu úverov zo zahraničia, ktoré vám ale neskôr prinesú úžitok.
Pre vysvetlenie kontextu. Platobná bilancia vám odráža všetok pohyb tovarov, kapitálu a peňazí medzi krajinou a zahraničím. Napríklad, keď vyveziete viac tovarov ako doveziete, tak ste v prebytku obchodnej bilancie, keď viac importujete tak naopak ste v deficite. A z ekonomických teórii vyplýva, že s platobnou bilanciou súvisia aj menové kurzy. V prípade, že dlhodobo máte prebytok bežného účtu, tak to bude posilňovať kurz domácej meny voči napríklad doláru a tým predražovať export. Prirodzene tým, že je export drahší tak by vďaka trhovým zákonom mal klesnúť, keďže pre zahraničie nebude tak atraktívny. A samozrejme import by sa mal stať atraktívnejší, keďže budete mať silnejšiu domácu menu. Takto by sa mala platobná bilancia plus mínus vyrovnať. Platiť by to ale malo len v prípade, že centrálna banka sa nesnaží udržiavať vlastnú menu voči cudzím (väčšinou dolár) v nejakom pásme. Avšak centrálna banka na Srí Lanke sa o to samozrejme snažila.
Sám o sebe deficit bežného účtu platobnej bilancie nemusí byť zlý vo svete ho má niekoľko významných ekonomík, kde sa nezdá, že sú tesne pred kolapsom. Záleží totiž od kontextu. Vedenie štátu dlhodobo tancovalo na tenkom lade, požičiavalo si na neproduktívne projekty a stále drahšie a vystavovalo sa tak riziku, že príde externý šok, ktorý môže celú ekonomiku ohroziť.
Spúšťačom bol Covid-19
Prvý problém v oblasti turizmu prišiel už v roku 2019, keď na veľkonočnú nedeľu islamskí teroristi zaútočili na niekoľko kostolov, pričom predtým útočili aj na budhistov, ktorí sú v krajine najviac zastúpený. Pri útokoch zomrelo viac ako 260 ľudí pričom 45 z nich boli zahraniční turisti. Už vtedy zažil turizmus v krajine prvé otrasy. Pomyselným klincom do rakvy bol vývoj v roku 2020, keď sa začala pandémia. Turistický ruch a služby s ním spojené tvoria na Srí Lanke 5 až 10% HDP. Pred pandémiou v tomto sektore pracovalo skoro 390-tisíc ľudí. V priebehu prvého pandemického roka prakticky prestal turistický ruch existovať a ostalo v ňom pracovať len 4-tisíc ľudí.
Samozrejme stratili na tom podnikatelia a všetci čo na turizme zarábali, ale hlavne aj zahraničné devízové rezervy krajiny, keďže práve turisti nosili zahraničné meny do krajiny, ktorá nimi potom mohla platiť za import kľúčových surovín. Takou surovinou boli aj hnojivá, ktoré slúžili pre Srílanské poľnohospodárstvo, ktorého produkty sú pre export celkom podstatné. Tu prišiel ďalší šok pre ekonomiku, pretože vláda sa rozhodla na jar 2021 zakázať používanie hnojív a propagovať tak srí lanku ako prvú krajinu s ekologickým poľnohospodárstvom. Vláda si od toho sľubovala ušetrenie 400 miliónov dolárov ročne, ktoré v devízových rezervách nevyhnutne potrebovala.
To sa nakoniec ukázalo ako tragické rozhodnutie a za prvého polroka klesla úroda ryže o 20% a neskôr ešte viac. V praxi to znamenalo, že dovtedy sebestačná krajina v produkcii ryže ju zrazu musela dovážať zo zahraničia. Nehovoriac o stratách v produkcii čaju, ktorý je významným exportným artiklom.
Navyše vláda sa ešte v roku 2020 rozhodla znižovať dane. Zväčšilo sa oslobodenie od dane, čo v realite znamenalo menej ľudí platiacich dane. Znížila sa DPH na 8% a korporátna daň z 28 na 24%. Znižovanie daní je samozrejme vítané, len to musí ísť ruka v ruke so znižovaním štátnych výdavkov, inak sa deficity v rozpočte prehlbujú čo samozrejme narušuje dôveru investorov, keďže šípia problémy so splácaním vládnych pôžičiek. To je pekne vidieť na ratingu krajiny ktorý prideľujú jednotlivým krajinám medzinárodné agentúry. A v podstate platí čím horší rating tým vyšší úrok, teda riziková prirážka.
Bez zahraničných devízových rezerv
Aj keď problémy sa v podstate od roku 2014 až 2015 nabaľovali, tak zásadné štuchnutie prišlo v roku 2020. Deficitná platobná bilancia a zväčšujúce sa deficity v štátnom rozpočte znamenali, že krajina si nemohla ďalej požičiavať na zahraničných trhoch. Sila Srí Lanskej rupie voči zahraničným menám začala klesať. Centrálna banka sa to snažila umelo udržiavať a nakupovať za zahraničné devízové rezervy vlastnú menu, aby tak kurz udržala, avšak nedarilo sa jej to. Navyše začal klesať aj objem finančných prostriedkov, ktoré posielali domov Srílančania v zahraničí, pretože zistili, že reálny kurz na čiernom trhu je voči doláru výhodnejší ako ten čo ponúka centrálna banka. Do toho všetkého sa pridal ešte zákaz dovozu hnojív.
Po dvoch rokoch zostalo centrálnej banke v zahraničných rezervách zo 7 miliárd dolárov približne 50 miliónov. Aj keď oficiálne sa vykazuje suma približne 2 miliardy dolárov v realite to je oveľa menej keďže väčšina prostriedkov už je niekde viazaná. Srí Lanka sa tak ocitla v platobnej neschopnosti nie len že je neschopná platiť svoje dlhy, ale nie je schopná platiť ani za svoj import.
Samozrejme tieto problémy znamenajú rastúcu infláciu, ktorá sa prehupla už cez 50%
Bežní ľudia, ktorí ešte pred rokom riešili do akej školy dajú svoje dieťa v súčasnosti svoje dieťa ani nemajú z čoho nakŕmiť. Ľudia majú problém zohnať potraviny. Školy sú zatvorené pretože nemajú papier a firmy nedokážu fungovať, pretože sú tam niekoľkohodinové výpadky elektriny. Nehovoriac o nedostatku palív na ktoré ľudia čakajú v radoch a niektorí dokonca počas čakania aj skolabovali. Známe tuk tuky vôbec nejazdia, keďže ich majitelia sa nevedia dostať k palivám. Dokonca neprebieha ani doprava tovarov medzi severom a juhom.
Prirodzene za to môže aj ruská invázia na Ukrajine, keďže obe krajiny sú podstatnými exportérmi poľnohospodárskych plodín, ktorých ceny po invázii vzrástli a rovnako aj to malo negatívny vplyv na ekonomiku Srí lanky, nehovoriac o rastúcich cenách palív.
Srí Lanku čakajú ťažke časy a ostáva dúfať, že to neskončí ďalšou občianskou vojnou. V súčasnosti sa čaká na externú pomoc a pravdepodobne pomôžu Srí Lanke svetové organizácie ako je MMF, avšak tie budú požadovať výmenou za financie reformy, ktoré posunú krajinu dopredu a dostanú ju z dlhov a deficitov.
Rovnako krajinu čakajú voľby, ktoré by mali vládu vymeniť. Otázne je či sa vôbec uskutočnia, keďže sa objavili správy, že pravdepodobne nebude dosť papiera na volebné lístky.