Môže sa ešte ruská ekonomika zachrániť?

Rusko postupne zasahujú ekonomické sankcie o ktorých sa hovorí v Európskej únii a USA. Čo znamenajú ekonomické sankcie pre Rusko a čo sa bude diať? Na to si v tomto videu odpovieme.

Grafy sú uvedené vo videu

Ako som už spomínal v minulom videu o SWIFTe, ekonomické sankcie na Rusko boli prvý krát uvalené už v roku 2014 a práve reakcia Ruska nám pomôže vysvetliť aj budúci scenár, ktorý môže v Rusku nastať. Sankcie z roku 2014 neboli natoľko prísne ako teraz, nevytiahol sa atómový kufrík v podobe Swiftu a ani zmrazenie devízových rezerv centrálnej banky o ktorých si za chvíľu povieme.

Sankcie z roku 2014 sa týkali všeobecne hospodárstva, ale aj konkrétnych osôb. Napríklad ľudia v okolí Putina, podporovatelia Janukoviča, poslanci, vojaci alebo niektorí podnikatelia či vedúce osobnosti v ľudových republikách nemohli vstupovať, podnikať a ani vlastniť majetok v krajinách, ktoré uložili sankcie. Okrem toho im boli zmrazené aktíva, teda akýkoľvek fyzický majetok alebo akcie či hotovosť v danej krajine.

Ruské spoločnosti z energetického či zbrojného priemyslu alebo banky si nemohli požičiavať od spoločností v krajinách, ktoré sankcie uvalili. Rovnako si nikto nemohol ani od nich požičať. Rovnako sa do energetických sektorov zastavil export technológií.

V roku 2014 boli sankcie jemnejšie

Ako som už spomínal v predchádzajúcom videu. Rusko je špecifická krajina, keďže to či sa jej darí závisí primárne od cien ropy, keďže viac ako 30% príjmov štátneho rozpočtu tvorí predaj ropy a plynu. Nerastné suroviny zabezpečujú Rusku aj nízky verejný dlh, teda dlh vlády, ktorý je len necelých 18% HDP. Napríklad dlh USA je na úrovni viac ako 120% ich HDP. Zároveň verejnému dlhu, ale aj ekonomike pomohla menová kríza z konca 90. rokov, kedy sa ozdravil bankový sektor a zvýšila dôvera v ruský rubel.

Z toho Rusko ťažilo aj po príchode sankcií. Hneď po uvalení sankcií za znížil dovoz a vývoz komodít do a z Ruska, čo samozrejme pre Rusko ale aj pre krajiny, ktoré uvalili sankcie predstavovalo straty. Na nešťastie Ruska klesla v roku 2015 aj cena ropy kvôli boomu s bridlicovou ropou v USA. A to znamenalo problém pre krajinu a hlavne pre ruský Rubel, ktorý začal voči doláru klesať. Špecificky v krajinách s vlastnou menou znamená slabnúca mena síce lacnejšie exporty, avšak drahšie importy čo v konečnom dôsledku spôsobuje vyššiu infláciu a nižšiu kúpnu silu peňazí pre bežných ľudí. Samozrejme tomu nepomohol aj fakt, že Rusko malo sťažený prístup k peniazom na zahraničných trhoch.

V prípade znehodnocujúcej sa meny máte ako centrálna banka dve možnosti, a to nákup meny za tzv. zahraničné devízové rezervy, teda najčastejšie doláre, čím zvyšujete jej hodnotu alebo zvyšovanie základnej úrokovej sadzby, ktorá zhodnocuje menu. Obe možnosti centrálna banka využila a dokonca Putin nariadil najväčším podnikom v krajine, ktoré sú orientované na export, aby predali zahraničné meny a nakúpili rubel. Toto je politika kapitálových kontrol, aj keď trochu neštandardná.

Samozrejme rubel sa podarilo stabilizovať, ale inflácia aj tak poskočila. Okrem toho sa zhoršila dostupnosť úverov pre firmy, kvôli vyšším úrokovým sadzbám. Prirodzene utrpel aj hospodársky rast Ruska, ktorý sa spomalil.

Dedolarizácia mu nepomôže

Putin spravil po sankciách zásadné kroky, ktoré som spomínal už aj vo videu o Swifte. Snažil sa o dedolarizáciu ekonomiky a väčšiu nezávislosť od Európy a USA. Vytvoril vlastný systém pre komunikáciu medzi bankami SPFS a vlastný platobný systém pre bežných Rusov, ako náhradu Mastercard a VISA. Rovnako začal tlačiť kľúčové štátne podniky do toho, aby kontrakty uzatvárali v Rubli alebo aspoň v eurách. Okrem toho znižoval zahraničné zadlženie Ruska a zvyšoval a diverzifikoval devízové rezervy.

A pri devízových rezervách sa dostávame k dnešku. Na stole je odpojenie od Swiftu, ktorému som venoval minulé video a po novom aj zmrazenie tzv. devízových rezerv. Čo to znamená? Na to si musíme vysvetliť kontext.

Na vrchu každého bankového systému a menovej stability v krajine je centrálna banka, ktorej cieľom je udržovať stabilitu svojej meny, to znamená, aby voči ostatným menám výrazne neoslabovala ani neposilovala, keďže to má neblahí vplyv na zvyšok ekonomiky. Samozrejme centrálna banka má svoju politiku ako stabilitu udržať a prípadne zabezpečiť ostatné ciele ako je ekonomický rast vysoká zamestnanosť a pod.

Špeciálne v prípade udržania meny má centrálna banka dve možnosti ako tak spraviť. A to prostredníctvom intervencie na trhu prostredníctvom devízových rezerv alebo zvýšením či znížením hlavnej úrokovej sadzby. Ruská centrálna banka „sedí“ na 4. najväčších devízových rezervách na svete a prakticky ich môže použiť na trhu na to, aby nakúpila svoj Rubel a tým zvyšovala jeho kurz. V prípade úrokovej sadzby práve jej zvýšenie vyvolá zhodnotenie Rubľa na trhu, keďže sa stane kvôli úrokovej sadzbe atraktívnejší.

Rubeľ a akcie padajú

Keď sa pozrieme na dnešnú situáciu, tak je to pre CB Ruska oveľa komplikovanejšie. Ruská centrálna banka sedí na devízových rezervách len v úvodzovkách. V skutočnosti väčšinu rezerv vo forme cenných papierov, napríklad štátnych dlhopisov sú väčšinou u depozitárov alebo v zahraničných bankách, v zahraničí. A práve tie budú veľmi pravdepodobne zmrazené. Rusku tak ostane v rezervách len zlato a čínsky Juan, ktorý potenciálne môže predať za rubel. Napriek tomu to manévrovací priestor CB veľmi obmedzí. Samozrejme priestor na zvýšenie úrokovej sadzby jej ostane, a to nakoniec aj teraz v pondelok ráno spravila. Avšak situáciu to veľmi nevyrieši, keďže tak vysoké zvýšenie prakticky zastaví úverovanie v ekonomike.

Štát rovnako rozkázal firmám predať väčšinu svojich príjmov v cudzích menách.

Na konci dňa tieto kroky vysoko pravdepodobne nijako centrálnej banke nepomôžu. Pretože dôležité je aj konanie jednotlivcov a psycholgický efekt. Od včera už môžete pozorovať rady pred bankomatmi v mestách Ruska ako sa ľudia snažia vybrať svoje úspory, keďže najväčšie banky už boli zo strany EÚ a USA zablokované. Rovnako zatvárajú Ruské banky aj svoje pobočky v Európe.

Prakticky ešte zablokovanie SWIFTu podla posledných info nefunguje a napriek tomu má Ruský bankový sektor výrazné problémy a Rusi stoja pred bankomatmi a Rubel hneď ráno oslabil o 30%. Nehovoriac o akciách ruských spoločností, ktoré mieria strmhlav dole. Rusko veľa možností nemá a pravdepodobne sa dostane do výrazných ekonomických problémov a do menovej krízy. Ako to skončí uvidíme, ale bez prístupu na medzinárodné finančné trhy sa naspäť do normálnych čias nedostanú.

Dopad to bude mať samozrejme aj na Európu, keďže je možné, že budeme odstrihnutý od ruskej ropy a plynu, to sa ale ukáže v ďalších dňoch a je to skôr téma na ďalšie video.