Produkt ponúkajú všetci najväčší dodávatelia elektriny

V posledných dvoch rokoch ste boli určite aspoň raz oslovený vašim dodávateľom elektriny, či si nechcete priplácať za tzv. zelenú elektrinu, a tak podporiť zelenšiu budúcnosť našej planéty. Ja som oslovený bol, aj keď po odmietnutí som si vypočul spršku viet, že nemám záujem o planétu a že ešte sa s takým mladým človekom nestretli. Avšak mal som na to dobrý dôvod resp. niekoľko dôvodov a v tomto videu sa na túto problematiku zelenej elektriny od vašich dodávateľom pozrieme bližšie.

Vo videu sa nachádzajú aj grafiky a obsah, ktorý v tomto článku zobrazený nie je. Okrem videa si napríklad môžete vypočuť aj podcast.

Aj keď samotný produkt napríklad od ZSE promuje niekoľko influencerov, tak veľmi sa o ňom v médiách nehovorí a skôr je to výnimkou, keď nejaký článok nájdete, ale poďme pekne postupne.

Posledné dva roky ponúkajú dodávatelia elektriny, teda tí s ktorými uzatvárate zmluvy a ktorí nakupujú elektrinu od výrobcov, možnosť si priplatiť 1 až 3 eurá mesačne za tzv. zelenú elektrinu. Keď sa pozrieme na najväčších dodávateľov s najväčším trhovým podielom ako je VSE, SSE a ZSE alebo SPP, tak všetci majú túto možnosť v ponuke. Prirodzene sami by ste na to neprišli, čiže väčšinou zákazníkov aktívne oslovujú.

Keď si otvoríte weby jednotlivých dodávateľov, tak môžeme sa baviť o tom, či to nie je tak trochu greenwashing. Koniec koncov aj Rada pre reklamu, ktorá dohliada na pravdivosť a etiku v slovenskej reklame, to v prípade SPP uznala a SPP muselo doplniť a preformulovať svoje texty na webe. Nechcem tu posudzovať či to je alebo nie je greenwashing, nie som na to fundovaný a radšej si spravte názor sami. Z môjho osobného pohľadu som mal z niektorých opisov na weboch jednotlivých dodávateľov pocit, že skutočne moja elektrina, ktorú spotrebujem napríklad na tvorbu tohto videa, bude výhradne z obnoviteľných zdrojov, teda zo slnka, vetra, biomasy či vody.

Technicky to nie je možné

Samozrejme aj keby sme veľmi chceli, technicky nie je možné mať zelenšiu elektrinu v zásuvke ako zvyšok bytovky, ktorý si za zelenú elektrinu neplatí. A na konci dňa na Slovensku vyzerá energetický mix aj tak približne takto. Väčšinu vyrobia jadrové elektrárne a obnoviteľné zdroje sú len v menšine a aj to väčšina z obnoviteľných zdrojov sú vodné elektrárne.

V konečnom dôsledku, to aké množstvo elektriny vyrobia obnoviteľné zdroje je nezávislé od toho či si za zelenú elektrinu priplácate.

Slovensko síce vyrobí plus mínus 90% svojej spotreby elektriny, avšak presne nevieme od ktorého štátu v rámci Európy elektrinu dostávame alebo kam ju posielame. Dôkazom je napríklad vyjadrenie šéfa Slovenských elektrární, ktoré vyrobia viac ako 60% elektriny na Slovensku, že 70% elektriny, ktorú elektrárne vyrobia v budúcom roku bolo predaných do zahraničia. Čo je normálne, keďže európsky trh s elektrinou je do veľkej miery integrovaný, čo som spomínal v inom mojom videu.

Ako vám môžu teda predávať zelenú elektrinu, keď to technicky nie je možné? Jedná sa o tzv. zelené certifikáty alebo presnejšie certifikáty o pôvode elektriny. V zásade je to paralelný trh, ktorý funguje popri obchodovaní s elektrinu. Elektrárne ktoré vyrábajú z obnoviteľných zdrojov môžu predávať tieto certifikáty, a to v množstve v akom vyrobia elektrinu. Čiže zvyčajne sa to prepočítava na jednu MWh. Myšlienka za tým je celkom jednoduchá, vytvoriť paralelný trh, ktorý výrobcom prinesie ďalšie prostriedky a uspokojí zároveň dopyt kupcov – ktorými sú konečný spotrebitelia ako firmy a bežní ľudia – po zelenej elektrine.

Spotrebitelia tak nákupom týchto certifikátov signalizujú, že majú záujem o zelenší energetický mix a sú ochotní si priplatiť.

Zelenú elektrinu podporujeme všetci

Myšlienka je to pekná, avšak má to niekoľko úskalí. Prvým problémom je, že zelená elektrina je tak či tak podporovaná. V mnohých európskych krajinách a aj na Slovensku sa pri podpore OZE využíva tzv. koncept feed in tariff. V preklade je to podpora OZE cez vyššiu výkupnú cenu elektriny ako je trhová cena. O koncepte sa začalo živo hovoriť, keď okolo roku 2010 sa začali rozdávať povolenia na výstavbu solárnych elektrární, ktoré v tom čase dostali garanciu výkupu elektriny v hodnote 300 až 400 eur za MWh, pričom trhová cena elektriny vtedy bola plus mínus 40 až 50 eur za MWh. Samozrejme tomu nepomohlo, že k povoleniam sa často dostali podnikatelia spájaní s vtedajšou vládou.

Takto výhodná cena sa garantovala na ďalších 10 až 15 rokov  . Netreba zabudnúť že takto sú podporované aj iné zdroje elektriny avšak vo rôznej miere. Výška výkupnej ceny sa určila na základe výnosov a nákladov toho ktorého typu elektrárne a prirátal sa tam akýsi primeraný zisk.

Rozdiel medzi trhovou cenou a garantovaným výkupom štát sanuje prostredníctvom tzv. doplatku. No a keďže doplatok spôsobuje v systéme deficity, tak štát tieto peniaze vyberá od bežných ľudí cez tzv. tarifu na prevádzkovanie systému, ktorá sa na koncovej cene elektriny podieľa približne 20%.

Prakticky tak každý jeden človek na Slovensku platí za podporu zelenej elektriny.

Mimochodom štát má v tejto oblasti dlhodobo deficit a napríklad minulý rok sa rozhodol podporu predĺžiť a rozložiť, aby v jednotlivých rokoch nemal tak vysoké náklady na doplatky.

Tu si možno poviete fajn, ale ja aspoň budem podporovať zelenú elektrinu o niečo viac a možno môj dodávateľ raz postaví elektráreň. V prvom rade dodávatelia elektrárne nevlastnia, ale len sprostredkujú obchod. Výrobcovia a distribučky a dodávatelia sú v zásade samostatné entity. Výrobca sa prirodzene hlavne pozerá na to koľko mu bude zarábať predaj elektriny a na základe výnosov a nákladov na projektu počíta návratnosť.

Prirodzene systém je nastavený tak, aby dodávatelia nakupovali od výrobcov certifikáty a posunuli ich odberateĺom či už firmám alebo bežným spotrebiteľom, ktorí si za certifikáty priplatili. Tu to ale má ďalšie dva sporné body.

OKTE, ktoré organizuje aukcie certifikátov o pôvode elektriny,  dostáva peniaze za certifikáty v prípade výrobcov, ktorí už sú podporovaní formou doplatku a teda vyššej výkupnej ceny elektriny ako je trh. A výrobcov z OZE s doplatkom je  väčšina. OKTE dokonca tieto peniaze používa na sanovanie deficitu, ktorý mu vzniká z dôvodu podpory výroby zelenej elektriny. Keď je suma dostatočne veľká tak sa zníži tarifa za prevádzkovanie systému v koncovej cene elektriny. Fakticky tak človek, ktorý si pripláca za tieto certifikáty platí obnoviteľné zdroje za suseda, ktorí si nepripláca a len tak ako každý platí TPS ku v koncovej cene elektriny.

Stále nízka cena certifikárov

Druhým problémom je, že cena certifikátov je stále strašne nízka. V súčasnosti sa 1MWh obchoduje za viac ako 2 eurá. Pre predstavu priemerná slovenská domácnosť spotrebuje ročne necelé 3MWh elektriny a tak prispeje do systému 6 eurami. Oproti trhovej cene elektriny je to stále malá suma nehovoriac o výkupných cenách pre výrobcov z obnoviteľných zdrojov.

Prirodzene to spotrebitelia platiaci za certifikáty o pôvode elektriny ešte slušne preplácajú, lebo takto dajú napríklad 24 či 36 eur ročne dodávateľom naviac, zatiaľ čo dôkaz o pôvode elektriny ktorý dostanú má cenu 6 eur. Fakticky tak dodávateľom prispievajú nemalú časť zo zaplatených peňazí.

Navyše sa systému vyčíta, že nekopíruje úplne fyzické obmedzenia prenosovej sústavy a napríklad platí, že severské krajiny ako Nórsko, ktoré majú zelený energetický mix tak exportujú zásadne viac certifikátov ako elektriny do zahraničia, čo v konečnom dôsledku trošku vytvára nedôveru medzi bežnými spotrebiteľmi, keďže tí by radi podporovali domáce zdroje elektriny a nie výrobu niekde na druhej strane Európy. Ale to už je chyba nastavenia systému.

Ale aby to nevyznievalo ako hejt, tak systém obchodovania s certifikátmi má síce svoje muchy na druhej strane je to systém, ktorý sa stále rozbieha a v zásade platí, že čím viac ľudí si bude priplácať, tak tým viac by mal dopyt tlačiť cenu certifikátov vyššie. Avšak otázne je či to v konečnom dôsledku aj zásadne nepredraží koncovú cenu elektriny, keďže výroba zo zelených zdrojov je drahšia a menej stála.

Na Slovensku nabrala táto forma podpory zelenej elektriny na popularite. Keď som sa pozrel do výročných správ najväčších dodávateľov, tak napríklad ZSE ku koncu roka 2021 získalo 85-tisíc zákazníkov, ktorý si za certifikáty priplácajú, pričom ešte v apríli 2021 ich bolo 30-tisíc. Pri ostatných sa mi nepodarilo cez výročné správy ani weby dohľadať koľko priplácajúcich zákazníkov majú avšak pravdepodobne to bude v tisícoch.

Pravdou je, že ten kto chce podporiť obnoviteľné zdroje elektriny v súčasnosti veľmi na výber nemá, aj keď tento typ podpory je z môjho pohľadu značne kontroverzný.