Škody sú obrovské a sanovanie bude ešte drahšie
Ukrajina sa už bráni proti Rusku viac ako 8 mesiacov a zatiaľ je koniec vojny v nedohľadne. S vojnou ide v ruka v ruke aj devastácia ekonomiky a teda súkromného či verejného majetku, ktorý bude potrebné opraviť a dostať do predvojnovej podoby. Ukrajinci spolu s Európskou komisiou či Svetovou Bankou začali už na prvých plánoch pracovať.
V tomto videu sa bližšie pozrieme na škody, ktoré spôsobila vojna Ukrajine a na to, koľko bude obnova Ukrajiny stáť. Keďže toto video je komplexnejšie, ideálne bude keď v ňom nebudete preskakovať. A keď sa vám bude páčiť, tak ma môžete samozrejme podporiť kúpou kávy.
Ako som spomínal vo svojom staršom videu Ukrajina je ekonomika, ktorá je závislá na sektoroch ako poľnohospodárstvo a najmä ťažký priemysel, ktorý jej ešte ostal zo sovietskych čias a ktorý sa nešťastne sprivatizoval, rozumej skoncentroval sa za dobré ceny v spriatelených rukách.
V nominálnom vyjadrení na obyvateľa je v Európe jednou z najslabších ekonomík a navyše s problémom korupcie, aj keď to sa začalo v posledných rokoch zlepšovať. Aj keď v roku 2014 prišla anexia Krymu Ruskom a problémy v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré znamenali pre ekonomiku negatívny šok, tak Ukrajina sa dokázala ako tak vzchopiť a pracovať na reformách. Napríklad zaviedla plávajúci menový kurz, konsolidovala štátny rozpočet, reformovala banky a napríklad začala ďalej privatizovať, tentoraz už transparentnejšie. Avšak na druhej strane trochu trpela neduhom slabej ekonomickej produktivity a slabým prílevom priamych zahraničných investícií, čo je kvôli udalostiam z roku 2014, logické.
Paradoxne udalosti z roku 2014 Ukrajinskú ekonomiku naštartovali k reformám a tak tomu môže byť aj teraz keď sa vojna na Ukrajine skončí. Prirodzene netreba si teraz myslieť, že Ukrajine vojna ekonomicky pomôže, takémuto argumentu sa v ekonómii vraví broken window fallacy, teda klam rozbitého okna, ktorý hovorí o tom, že poškodenie napríklad majetku jedného podniku síce naštartuje rast iných podnikov, ktoré budú ten prvý opravovať, avšak tak či tak na to podnik použije financie, ktoré mohli byť použité efektívnejšie.
Prirodzene aj Rusko trpí svojou inváziou, avšak z ekonomickej stránky je to odlišné. Rovnako ako Ukrajina páli nemálo peňazí na zbrojenie a konflikt, avšak na druhej strane v Rusku nie je priamo ničená infraštruktúra. Čo sa o Ukrajine nedá povedať.
HDP klesne o tretinu
Svetová banka a Európska komisia v spolupráci s ukrajinskou vládou sa vo svojej rozsiahlej viac ako 200 stranovej analýze venujú vyčísleniu škôd každej časti ukrajinskej ekonomiky. Zároveň sa snažia kvantifikovať nie len materiálne škody, ale aj škody, ktoré by sme mohli nazvať aj ušlým ziskom, teda akúsi budúcu hodnotu, ktorú mohla infraštruktúra priniesť keby sa nezničila. A zároveň sa snažia vyčísliť koľko bude obnova zničenej ekonomiky stáť. Tu treba zdôrazniť, že čísla berú do úvahy stav škôd do prvého júna 2022, keďže nejaký čas trvalo analýzu napísať a vydať. Z toho dôvodu tieto čísla ešte budem dopĺňať o nové a aktuálnejšie informácie.
Poďme najprv na ekonomiku ako celok a potom sa pozriem na jednotlivé oblasti bližšie. Z hľadiska HDP sa predpokladá pokles v roku 2022 na úrovni minimálne 35% a predpokladá sa nárast podielu ľudí v chudobe z 2% v roku 2021 na 21% v roku 2022, pričom pesimistické scenáre hovoria o tom, že v chudobe môže skončniť 58% obyvateľstva. Skoro 8 miliónov ľudí z Ukrajiny odišlo, prevažne žien a detí a viac ako 7 miliónov sa v rámci Ukrajiny presídlilo do bezpečnejších častí.
Štátny rozpočet rovnako trpí na nedostatok financií, daňové príjmy sa samozrejme scvrkli aj kvôli rôznym daňovým úľavám a samozrejme kvôli zníženiu ekonomickej aktivity. Naopak výdavky narástli, a to v posledných mesiacoch o viac ako 40% medziročne. Prirodzene najväčšia časť z nich ide na obranu.
Ukrajine tečie pomoc z rôznych časti sveta a vo rôznej miere avšak samozrejme nikdy jej nie je dostatok.
Poďme teda na škody. Keď sa pozriete na výkon jednotlivých regiónov cez regionálne HDP, tak väčšina jeho produkcie je na východnej strane Dnepra, kde sa na nešťastie odohráva väčšina súčasných bojov. Keď sa pozrieme na celkovú mapu škôd, tak práve oblasti Kyjeva, Charkova, Donecku a Luhansku patria medzi tie najviac poškodené, kde sú škody viac ako 10 miliárd dolárov. V Černihivskej a Záporožskej oblasti sú to škody okolo 5 až 10 miliárd dolárov a vo zvyšných oblastiach sú to škody v rozmedzí jedného až piatich miliárd dolárov.
Škody viac ako 97 miliárd dolárov
Celkovo sú materiálne škody či už súkromne či verejne vlastnenej infraštruktúry približne 97 miliárd dolárov, avšak číslo už bude pravdepodobne vyššie. Je to veľa či málo? Pre predstavu HDP Ukrajiny, čiže jej každoročná hodnota produkcie je približne 200 miliárd dolárov a Slovenska 115 miliárd dolárov. Pre porovnanie napríklad Marshallov plán, ktorý zadotoval štáty západného bloku po druhej svetovej vojne by mal dnes hodnotu cez 100 miliárd dolárov.
Medzi oblasti, ktoré utrpeli najväčšie škody patrí bývanie a napríklad doprava, kam patrí cestná infraštruktúra. V rámci obydlí to najviac schytali práve bytovky, keďže tie v mestách, ktoré boli bombardované dominujú a keďže sú to bytovky, tak ruské rakety dokážu na menšom priestore spôsobiť väčšie škody. Z celkového počtu 8,7 milióna bytových jednotiek je asi 700-tisíc poškodených pričom tieto škody sa dotkli približne 2 miliónov ľudí.
Prirodzene pri transporte sú najviac poškodené cesty či už hlavné alebo mieste komunikácie alebo mosty. Významnou položkou škôd sú aj škody napáchané na podnikoch, teda napríklad obchodoch či v priemysle. Tu sa škody odhadujú na 10 miliárd dolárov.
Za spomenutie stojí aj bankový sektor, kde je významným vlastníkom štát. Celkovo banky vlastnia viac ako 88% aktív finančného sektora, pričom z bankových aktív je 47% v správe štátu, 31 percent sú zahraničné aktíva a zvyšok vlastnia privátne banky. Problémom je, že ukrajinský bankový sektor zaostáva za vyspelejšou Európou, napríklad podiel súkromného dlhu na HDP, teda dlhu domácností a podnikov voči bankám a finančným inštitúciám je 22% pričom na Slovensku to je 67% a v Nemecku dokonca cez 80%. Prirodzene nie je dobré, keď je číslo príliš nízke a ani príliš vysoké.
Bankový sektor na Ukrajine je zatiaľ v dobrom stave aj kvôli kapitálovým obmedzeniam, ktoré zabránili tzv. behu na banky. Napriek tomu viac ako miliarda dolárov z poskytnutých pôžičiek sa považuje za nevymáhateľných v dôsledku vojny. Predpoklad do budúcnosti je, že suma vzrastie až na 8 miliárd dolárov.
Najväčšou položkou strát je odmínovanie územia
Iný obraz poskytnú čísla ušlého zisku, teda ekonomických nákladov, ktoré vznikli kvôli tomu, že infraštruktúra bola zničená. Tieto straty sa odhadujú oddelene len za daný sektor. Keby to bolo naopak, tak by ste museli počítať straty naprieč sektormi. Napr. poškodené cesty by znamenali stratu aj pre obchod a priemysel a aj pre štát. Zároveň sa straty odhadujú na 21 mesiacov, čiže od februára do mája a potom za ďalší rok a pol. Celkové straty sa odhadujú na 252 miliárd dolárov pričom najväčšou položkou je špeciálna kategória dekontaminácie územia. V zásade sa jedná o odmínovanie a zneškodnenie nevybuchnutej munície. Ministerstvo vnútra odhaduje, že približne 13% územia Ukrajiny je takto zasiahnutých. Nehovoriac o prístavoch v čiernom mori, ktoré sú zamínované a lode tadiaľ nemôžu bezpečne prejsť, odmínovanie mora zatiaľ nie je v odhadoch zahrnuté.
Táto oblasť nie je triviálna napríklad Belgicko či Francúzsko aj teraz nachádza nevybuchnutú muníciu z čias druhej svetovej vojny, rovnako tak Chorvátsko ešte z 90. rokov.
Druhou najväčšou položkou sú straty v priemysle a obchode. Tie sa odhadujú z tržieb o ktoré podniky do 1. júna prišli a zároveň sa započítavajú straty, ktoré pravdepodobne budú mať v najbližší 18 mesiacoch. Najväčšie straty sa predpokladajú pri podnikoch, ktoré sú v najviac zničených oblastiach.
Treťou najväčšou položkou strát je prirodzene transport. V tejto oblasti sa predpokladajú straty až 26 miliárd dolárov. Skoro 70% pritom tvoria straty, ktoré vyplývajú zo znemožneného prístupu k prístavom v čiernom mory, ktoré sú pre Ukrajinu z hľadiska importu/exportu kľúčové. Cez Prístavy v azovskom a čiernom mory v mierových časoch prešlo ročne 150 miliónov ton tovarov. 70% vývozu Ukrajiny prešlo cez tieto prístavy a napríklad viac ako 95% obilia. V súčasnosti sa musí obchodovať cez vzdialenejšie prístavy alebo sa musela úplne zmeniť forma prepravy. Z toho dôvodu dochádza k stratám, keďže sú to pomalšie a nákladnejšie možnosti prepravy.
Osobitnou kapitolou je energetika, kde najmä výroba elektriny sa stala témou číslo jedna po posledných bombardovaniach zo strany Ruska. Celkovo energetický sektor tvorí na Ukrajine približne 17% HDP pričom len poplatky za transport plynu z Ruska na západ tvoria približne pol percenta HDP. Ukrajina v energetických surovinách nie je sebestačná, 31% zemného plynu je dovezeného, približne polovica uhlia a viac ako 80% spotreby ropy a ropných produktov tiež pochádza od externých obchodných partnerov .
Najviac elektriny vyrobia jadrové elektrárne (58%) a elektrárne na fosílne palivá, najmä uhlie (33% a plyn 9%). Zvyšok vyrobia ostatné zdroje elektriny, väčšinou obnoviteľné. Ukrajina je dlhodobo kritizovaná za nedostatočnú liberalizáciu sektora výroby elektriny a rovnako za jeho neefektívnosť, keďže vláda na jednej strane dotuje koncovú cenu elektriny a aj výrobcov. Pri výrobe tepla je tiež kritizovaná za nízku efektivitu podľa štúdií v priemere je potrebných 250 až 400 KWh na m2 pričom v Nemecku to je 180 KWh a v Škandinávii 150 KWh.
Celkové škody v energetike aj v rámci prepravy ropy a plynu sa predpokladajú na úrovni 3 miliardy dolárov a straty na úrovni 11,7 miliardy dolárov. Mimochodom Ukrajina v súčasnosti trpí chronickým nedostatkom paliva a miernym nedostatkom plynu. V súčasnosti pravdepodobne straty vo výrobe elektriny budú ešte vyššie, keďže Rusko svoje útoky zameralo na energetickú infraštruktúru a napríklad Kyjev trpí nedostatkom elektriny a tretina jeho obyvateľom bojuje s výpadkami elektriny a sú donútení šetriť elektrinou. Keďže útoky prebehli len nedávno, tak v analýze sa počítalo dokonca s predajom prebytkov vo výrobe elektriny do zahraničia, ktoré vznikli kvôli nižšiemu dopytu v dôsledku vojny. Odhady hovorili o dodatočných príjmoch z exportu elektriny vo výške 140 miliónov dolárov.
Poslednou kľúčovou otázkou je koľko bude obnova všetkých poškodených sektorov a celkovo ekonomiky Ukrajiny stáť. V tejto fáze analytici predpokladajú, že sa bude obnovovať nie do pôvodného stavu, ale do stavu, ktorý odráža súčasné európske štandardy. Napríklad v prípade energetiky by sa malo obnovovať a opravovať tak, aby pri výrobe napríklad tepla nedochádzalo k stratám a v prípade obnovy budov, by to mali byť budovy, ktoré budú energeticky efektívne a zároveň samotná výroba elektriny bude s nižšími emisiami.
Obnova bude stáť skoro 350 miliárd dolárov
Obnova by celkovo mala stáť 349 miliárd dolárov, čo je pre porovnanie viac ako trojnásobok Slovenského ročného HDP. Najväčšími položkami bude obnova dopravy a teda hlavne ciest a železníc a celkovo na dopravu pôjde 74 miliárd dolárov. Druhou najväčšou položkou rekonštrukcie Ukrajiny je už spomínané odmínovanie územia a treťou najväčšou položkou bude obnova bytov a domov, ktorá by mala stáť 69 miliárd dolárov.
Plán rekonštrukcií samozrejme nemôže prebehnúť hneď. Prirodzene nikto toľko finančných prostriedkov nemá a okrem toho obnova bude trvať niekoľko rokov a záleží od časového plánu a priorít Ukrajinskej vlády.
Napriek tomu najnevyhnutnejšie obnova v čo najkratšom čase, teda v najbližších 18 až 36 mesiacoch, bude stáť Ukrajinu približne 105 miliárd dolárov. Tieto peniaze by sa mali použiť napríklad na obnovu škôl, nemocníc, energetickej infraštruktúry ako je elektrina a kúrenie, ciest a samozrejme aj domov. Zvyšná suma by mala byť použitá v dlhodobom horizonte do 10 rokov.
Prirodzene všetko záleží od toho ako sa konflikt bude ďalej vyvíjať a ako nakoniec dopadne až potom sa ukáže aké sú reálne škody a reálne možnosti Ukrajiny ekonomiku čo najlepšie a v najkratšom čase obnoviť.
Napríklad samotná ukrajinská vláda v júli prezentovala svoj plán na rekonštrukciu a modernizáciu svojej krajiny a do roku 2032 ho vyčíslila na viac ako 700 miliárd dolárov, ktoré by mali pochádzať či už zo súkromných investicií, grantov alebo štátnych pôžičiek. Oproti prepočtom svetovej banky a európskej komisie je to dvojnásobok. Rozdiel bude pravdepodobne v rozdielnej predstave do akej miery má byť Ukrajina po vojne modernizovaná z zmenená oproti pôvodnému stavu z pred februára.
A nezabudnite, keď sa vám video páčilo, budem rád keď mu dáte lajk a tomuto kanálu odber, aby ste žiadne dalšie video nezmeškali.