Vysoká inflácia, vysoké zisky a nízke platy. Skutočne nás okrádajú reťazce alebo je to mýtus?

Keď si pozriete tieto reportáže, tak môžete nadobudnúť pocit, že za dražobou v potravinách sú len reťazce. Keď si pozriete politické diskusie na túto tému, tak sa v podstate len prekrikujú kto má lepšie riešenie na vyriešenie vysokých cien potravín alebo ako zrealizovať nejaký špeciálny odvod pre reťazce.

Video obsahuje aj grafy a tabuľky, ktoré v texte neumiestňujem

Pravdou je, že reťazce za rast cien nemôžu a druhou pravdou je, že na inflácii ani nezarobili a žiadne nadmerné zisky pre ktoré treba vymyslieť špeciálny odvod, nemajú. V tomto videu vám chcem práve túto debatu priblížiť na pravú mieru a pozrieť sa na niekoľko ďalších mýtov, ktoré sa ešte s veľkými reťazcami spájajú.

Rastúca inflácia potravín

Posledný rok pozorujeme v obchodoch rastúce ceny potravín, ktoré si pravdepodobne všimol každý z nás. Keď sa pozrieme konkrétne čísla, tak inflácia, ktorá odráža rast cien nejakého spotrebného koša, nejakého preto, že je trošku iní v každej krajine, keďže iný podiel svojich výdavkov dáva na potraviny priemerný Nemec ako priemerný Slovák, bola v minulom roku aj 15%. Napríklad vo februári 2023 boli ceny na Slovensku medziročne vyššie o vyše 15%. V súčasnosti sú vyššie medziročne o približne 8%. Priemer eurozóny je ale nižší. Keď sa ale pozrieme na infláciu cien potravín, tak tá bola na Slovensku na jar tohto roka vyše 27%. Veľmi podobná inflácia potravín bola aj v Českej republike alebo v pobaltských krajinách.

To prečo bola inflácia tak vysoká je pomerne komplikované, na jednej strane za to môže konflikt na Ukrajine, na strane druhej menová politika európskej centrálnej banky. Skrátka vyššie ceny energií, embargo na dovoz obilnín alebo menová a fiškálna politika počas pandémie. To odkiaľ vyššie ceny prišli a rozliali sa do celej ekonomiky nie je úplne jednoduché určiť.

Napriek tomu, ako bežný spotrebiteľ ideme do obchodu a vidíme výsledok a keďže obchod je zvyčajne posledným ohnivkom reťaze, kde my vidíme koncové ceny za ktoré nakupujeme, tak práve obchody za to zvykneme viniť.

Nie je ojedinelé počuť, že práve reťazce sú tie, ktoré mali na vysokej inflácií zarobiť. Keď sa ale pozrieme na finančné výsledky najväčších reťazcov v Česku a na Slovensku, tak práve opak je pravdou a reťazce na inflácii nezarobili, ale naopak, dokonca si mierne oproti predošlým rokom pohoršili.

Keďže obchodné reťazce v podstate predávajú výrobky, ktoré predtým kúpili buď z prvovýroby od farmárov ako napríklad mlieko alebo od výrobcov potravín, tak celkom presne vieme, kde v účtovnej závierke sa budú nachádzať, a to pod nákladmi na obstaranie tovaru. Na strane druhej budú vo forme tržieb z predaja tovaru, pretože známa štvorka reťazcov ako Lidl, Kaufland, Tesco či Billa zvyčajne nevyrábajú tovar a dokonca nevyrábajú ani svoje privátne značky ako napríklad Pilos alebo Park Side v prípade Lidla. Aj tieto produkty sú na konci dňa u niekoho vyrobené aj keď na ich výrobu a dizajn či vlastnosti má vplyv samotný reťazec.

Keď sa pozrieme na tieto položky výkazu ziskov a strát, a vypočítame si tzv. obchodnú maržu, ktorá nám zjednodušene povie s akou priemernou maržou reťazce svoje produkty predávajú, tak uvidíme, že sa zvyčajne pohybuje pod 30%. Keď to porovnáme s predošlými rokmi, tak uvidíme, že obchodná marža v roku 2022 klesla. V preklade to znamená, že náklady na tovary, ktoré reťazce kupujú rástli rýchlejšie ako tržby s ktorými tieto tovary predávali. A to stále nepočítame s ostatnými nákladmi, ako sú napríklad osobné náklady, ktoré kvôli inflácii narástli alebo náklady na energie.

Keby sme sa pozreli na zisky reťazcov alebo na ziskové marže, teda koľko centov čistého zisku ostalo reťazcom na euro tržieb, tak zistíme, že veľkej štvorke reťazcov v Česku a na Slovensku zisková marža klesala. Reťazce sa skrátka na inflácii nenabalili, ceny nerástli kvôli reťazcom a reťazce v konečnom dôsledku len rastúce ceny svojich vstupov vo väčšej či menšej miere pretavili do konečných cien za ktoré my nakupujeme.

Naopak podľa analýz FinStatu pre ktorý pracujem sa mimoriadne darilo skôr tým, ktorí stoja na začiatku reťazca výroby potravín a to poľnohospodárom a chovateľom.

Summa Summarum, reťazce fakt na inflácii nezarobili a práve naopak, inflácia im skôr poškodila.

Ďalšou mytologizovanou témou je monopolizácia trhu zo strany reťazcov. V preklade, že zahraničné reťazce po ich príchode na Slovensko si celý trh vzali a malých hráčov vytlačili.

História štyroch najväčších reťazcov sa na Slovensku začala písať už niekedy v 90.rokoch, keď prvá Billa pozvoľne vstúpila na náš trh a otvorila najprv jednu a potom niekoľko ďalších predajní do konca 90. rokov. Nasledovalo britské Tesco so zásadnejším vstupom na trh. Neskôr na prelome milénií vstúpil na náš trh aj jeden z reťazcov Schwartz Gruppe, Kaufland a o štyri roky neskôr druhý reťazec rovnakej skupiny, a to Lidl. Všetky reťazce postupne pridávali predajne najprv vo väčších mestách a potom postupne aj do menších miest. Počas tohto 30 ročného obdobia odišli aj niektoré zahraničné značky, ako Hypernova či Carrefour a povznikali menšie ako napríklad Terno real estate s.r.o. kam patria značky ako Kraj či Terno. Okrem toho stále na slovenskom trhu pôsobia stálice ako Labaš, resp. Fresh, či Milk-Agro, alebo družstvo, ktoré združuje predajne Coop jednota, ale to sú už veľkostne a formátom trochu iné predajne.

Dlhú dobu z hľadiska tržieb kraľovalo slovenskému trhu Tesco, avšak v posledných troch rokoch ho Lidl dotiahol a predbehol a podľa rastu tržieb ho v budúcom reku pravdepodobne predbehne aj Kaufland.

Aj keď za posledné roky zásadne podrástli 4 najväčšie reťazce a maloobchodný predaj sa zmenil, tak dáta nehovoria o monopolizácii trhu. Herfindahl – Hirschman index, ktorý ráta mieru koncentrácie v odvetví a dáva ju do škály od 0 po 1, pričom 0 je dokonalá konkurencia a 1 znamená monopol, vychádza pri 8 najväčších reťazcoch na Slovensku na hodnotu 0,188. Pre porovnanie, americké ministerstvo spravodlivosti považuje za vysoko-konkurenčný trh s hodnotou HHI pod 0,1524; stredne koncentrovaný trh môže mať maximálnu hodnotu 0,25.

Na konci dňa slabá konkurencia medzi reťazcami je skôr mýtom a naopak práve z konkurencie všetci my spotrebitelia benefitujeme, keďže konkurencia zlepšuje zákaznícku skúsenosť a zároveň tlačí ceny dole. Veľmi dobre zapracovala konkurencia napríklad aj pri platoch v tomto sektore. Pred pár rokmi sme mohli byť svedkami toho ako jeden z reťazcov zvýšil zásadnejšie platy zamestnancom a potom nasledovali ďalšie reťazce, keďže hrozilo, že prídu o pracovníkov. Nižšie platené pozície sú svojou náplňou práce veľmi podobné a tak je na konci dňa zamestnancovi jedno v ktorom reťazci prácu vykonáva. Tieto kroky odštartovali špirálu zvyšovania platov a vtedy niekedy sa začalo hovoriť o tom, že učiteľom sa oplatí ísť pracovať do jedného z reťazcov, pretože tam dostanú skrátka viac.

Keď sa opäť pozrieme do účtovných závierok a osobné náklady predelíme počtom zamestnancov tak uvidíme, že Tesco alebo Lidl majú tieto náklady na zamestnanca najvyššie a po odrátaní daní a odvodov je priemerný hrubý plat zamestnanca 1509 eur resp. 1407 eur. Samozrejme je to priemerný plat, teda aj v rámci platov manažmentu, centrály a podobne.

Zároveň nie je pravdou ani to, že reťazce vytlačili slovenských výrobcov zo svojich regálov a predávajú zahraničné alternatívy. V súčasnosti je v priemere približne 41% výrobkov v predaji slovenských. Napríklad Lidl dlhodobo zvyšuje počet slovenských dodávateľov vo svojich regáloch. A v súčasnosti tvorí podiel slovenských tovarov na celkovom sortimente vyše 35% .

Navyše, keď sa slovenský výrobca dostane do sortimentu obchodu, tak sa môže ocitnúť aj v regáloch v zahraničí. Vďaka Lidlu putuje napr. syr nivového typu do Lotyšska, sušené ovocie do Litvy, slovenské údeniny do Anglicka, slivovica do Nemecka či Dánska, bryndza do Maďarska a tofu napr. do Chorvátska, Fínska a Rumunska. Takúto možnosť využíva viac ako 60 slovenských výrobcov. Dobrý príkladom je napríklad Alfa Bio rodiny Lunterovcov, ktorá pre Lidl vyrába produkty pod ich privátnou značkou. Všeobecne podiel privátnych značiek na pultoch reťazcov tvorí vyše 25%.

Veľké reťazce na Slovensku nám neškodia a práve naopak, priniesli pestrú konkurenciu do slovenského maloobchodu, a tak sa aj nový hráči alebo staré stálice musia prispôsobiť a inovovať. Z toho celého na konci dňa benefitujeme my, ako spotrebitelia.

Návrat hore