Americký problém s opiátmi

Keby ste sa dnes vybrali do Spojených štátov amerických do veľkých miest ako Los Angeles alebo San Francisco a zablúdili aj do nie úplne turistických destinácií, tak by ste boli doslova šokovaný ako to tam vyzerá. Stanové mestečká a ľudia vyzerajúci ako zombíci. Aj keď v každej krajine nájdete ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov ocitli mimo domova a sú drogovo závislí, tak situácia v Severnej Amerike je týmto smerom špeciálna.

Medzi závislými sa ocitli ľudia, ktorí nemuseli. Športovci, biele goliere, otcovia, matky, deti alebo onkologickí pacienti. Skrátka ľudia, ktorí pred pár mesiacmi či rokmi nemali vôbec dôvod na to hľadať a spraviť čokoľvek pre ďalšiu dávku drog, no a teraz už nie sú medzi živými alebo ich stretnete na ulici v biednom zdravotnom stave.

Tejto pohrome v uliciach veľkých amerických miest sa nehovorí inak ako opiátová kríza a jej počiatky siahajú do 90. rokov a paradoxne k lekárom a farmaceutickým firmám. Resp. hlavne k jednej konkrétnej firme vlastnenej jednou z najbohatších rodín USA. K rodine, ktorá kvôli peniazom bola ochotná oklamať verejnosť, FDA a lekárov a prispieť tak k humanitárnej katastrofe priamo v uliciach amerických miest.

Problém z 90.rokov

Keď si otvoríte New York Times a vyhľadáte články, ktoré spomínajú liek proti bolesti OxyContin, tak najstarší článok je z roku 1999, ktorý skôr všeobecne opisuje spoločnosť Purdue Pharma a len okrajovo spomína jej dve najúspešnejšie lieky proti bolesti. Až druhý článok z roku 2001 vám poskytne obraz o katastrofe, ktorý liek menom OxyContin spôsobil a stále v princípe spôsobuje. Novinári podrobnejšie opisujú problémy vo východných štátoch USA najmä v regióne Appalachia, ktorý je známy ako zaostávajúci bývalý banícky región. Díleri tu predávajú OxyContin, predpisovaní onkologickým pacientom a ľuďom so silnými bolesťami a tí čo ho na ulici kupujú vedia, že ho majú pre rýchlejší účinok rozdrviť alebo skvapalniť rovno do striekačky.

Už v roku 2001 sa písalo o tom, že Oxycontin nie je obyčajný liek proti bolesti a príliš veľa ľudí ho zrazu zneužíva veľmi krátko od jeho uvedenia na trh, ktoré sa odohralo v roku 1996. Článkov, ktoré sa venovali problémom okolo oxycontinu postupne pribúdalo. A prichádzajúca pohroma rástla vo svojich rozmeroch. Napriek tomu, že od začiatku úrady v regiónoch tušili, že Oxycontin nebude liekom v pravom slova zmysle, tak sa s tým dlho nič nedialo. Dodnes zomrelo v USA na dôsledky predávkovania opiátmi vyše 645-tisíc ľudí.

Keď sa vrátime o desiatky rokov naspäť, tak za oxycontinom stále menšia farmafirma Purdue Pharma, ktorú odkúpila rodina Sacklerovcov. Rozdelila si ju trojica bratov, ktorí študovali medicínu a boli potomkami európskej židovskej rodiny, ktorá ešte pred prvou svetovou vojnou emigrovala do New Yorku. Najviac z pomedzi nich troch vytŕčal Mortimer, ktorý už počas štúdií pracoval ako copywriter v reklamnej agentúre a neskôr si založil svoju vlastnú. V podstate sa v 40 až 50. rokoch stal priekopníkom reklamy vo farmabiznise, keďže zistil, že aj lieky potrebujú svoju reklamu a prostredníctvom štúdií a doktorov, ktorým ľudia plne dôverujú.

Jeho reklamy na lieky v 50. alebo 60 rokoch by boli dnes už pomerne kontroverzné a vnímané pomaly ako Topshop v televízii. A keď si prejdete jeho reklamné kampane, tak máte v podstate pocit, že lieky boli len lentilky. Arthur bol dokonca 10 rokov po svojej smrti v roku 1987 za svoje zásluhy a liekovom marketingu zaradení do siene slávy.

Purdue Frederick, ako sa firma pôvodne volala, odkúpila trojica bratov ešte v roku 1952 a pôvodne bola firma známa výrobou laxatív a odstraňovačov ušného mazu. Už v 60. rokoch sa o Saklerovcoch a ich novej spoločnosti písalo ako o integrovanom impériu, ktoré dokáže vymyslieť liek, vyrobiť ho a pomocou reklamy a napísaných štúdií ho šikovne predať.

Purdue Pharma v priebehu osemdesiatok zožala úspech predajom lieku proti bolesti MS Contin, ktorý mal byť prelomový tým, že morfín, čo bola jeho hlavná účinná látka, sa uvoľňoval postupne. Avšak problémom bolo, že v priebehu 80. rokov mal patent vypršať. V preklade to znamená že ostatné spoločnosti môžu vyrábať tzv. generiká a v konečnom dôsledku zmenšia trhový podiel pôvodnej firmy, ktorá vlastnila patent.

Nový liek OxyContin

Na vývoji nového lieku na báze oxykodónu, ktorý je chemicky súrodencom heroínu, sa špeciálne podieľal syn Raymonda Richard Sackler, ktorého meno sa objavilo aj na niekoľkých patentoch. Nový liek proti bolesti dostal názov OxyContin a jeho princíp mal byť rovnaký ako pri MS Contin, účinná látka sa mala

Purdue Pharma od uvedenia lieku na trh v roku 1996 spustila veľkú kampaň a priamo či nepriamo jej v tom pomohli rôzni lekári z branže či asociácie, ktoré zhodne tvrdili, že ľudia by mali mať právo na bezbolestivý priebeh chorôb. Neskôr sa ukázalo, že mnohé z asociácií a združení boli priamo podporované firmou. Od začiatku Richard Sackler necielil kampaň na onkologických pacientov či pacientov po operáciách, ktorí potrebujú riešiť bolesť krátkodobo. Saklerovci cielili kampaň na obyčajných ľudí, ktorí majú dlhodobejšie bolesti napríklad chrbta alebo majú športové zranenia. Jednoducho týchto ľudí je viac ako onkologických pacientov.

V kampani im pomohol obchodný tím, ktorý dookola volal doktorom a presviedčal ich, nech svojim pacientom predpisujú OxyContin, ktorý má dlhodobý a postupný účinok a pomôže im vo vysporiadaní sa s chorobou a bolesťou. Zároveň preplácali lekárom kurzy a kongresy, ktoré sa konali na luxusných miestach a zvyčajne témou kongresov bol práve liek OxyContin.

O tomto všetko sa samozrejme vedelo, avšak lekári aj vedecká obec skutočne verili tomu, že OxyContin založený na báze oxykodónu je skutočne iný ako väčšina iných opiátov, ktoré majú jeden spoločný problém, a to, že sú vysoko návykové. Až neskôr sa ukázalo, že americká agentúra pre kontrolu potravín liečiv FDA v roku 1995 liek schválila a dokonca schválila príbalový leták v ktorom sa tvrdilo, že liek je bezpečnejší ako iné lieky proti bolesti. Neskôr vyšlo najavo, že sa schválením stál Dr. Curtis Wright, ktorý po niekoľkých mesiacov agentúru opustil a stal sa súčasťou firmy Purdue Pharma.

Po uvedení lieku na trh si niektorí lekári, ktorí liek predpisovali všimli, že pacienti majú abstinenčné príznaky a aj to, že tvrdenie o 12 hodinovom okne počas ktorého liek účinkuje, úplne nefunguje. Pretože pacienti si žiadali vyššie dávky v čom im aj firma vyhovela, keďže vyrábali aj tzv. jumbo pills. Neskôr zo svedectiev priamo z firmy alebo po súdnych sporoch vyšlo najavo, že spoločnosť o tom celú dobu vedela a navyše vedela aj o návkovosti lieku a jeho dôsledkoch, napriek tomu nikdy o tom verejne nehovorila a informácie zamlčiavala. Purdue Pharma sa vyhovárala, že to nie je ich zodpovednosť ako liek jednotliví ľudia využívajú a firma za to nemôže, keď si niekto strieľa liek priamo do žíl.

Bizarným faktorom bolo, že Arthur Sackler pár rokov pred svojou smrťou raz v novinách napísal kritický text voči tabakovým spoločnostiam, ktoré podľa neho nedostatočne uvádzajú riziká fajčenia na svojich krabičkách cigariet.

Pád opiátového impéria

Mnohé z týchto faktov a svedectiev vyšli najavo až po niekoľkých rokoch, kedy pribúdali žaloby a súdne spory a začali sa v tom hrabať investigatívny novinári a právnici. Keďže spoločnosť je súkromne vlastnená a akcionármi sú len členovia rodiny, ktorí si dali záležať na tom, aby verejne v menej spoločnosti veľmi nevystupovali, tak dlho nikto netušil aký veľký ich biznis je. Až v roku 2017 vyšiel veľký článok v New Yorkeri od Patricka Raddana Keefa, ktorý príbeh rozobral na desiatke strán. K tomuto roku mala spoločnosť tržby z predaja oxycontinu približne 35 miliárd dolárov.

Paradoxom je, že Sacklerovci boli veľkými filantropmi a donormi galérií a kultúrnych inštitúcií v Londýne, New Yorku či Paríži. Keď sa novinári pýtali po publikovaní článku čo s touto pomocou budú robiť, odpoveď bola, že nič. Až o niekoľko rokov  neskôr po rozsiahlych petíciách a protestoch tieto inštitúcie prerušili kontakt so Saklerovcami a zrušili používanie ich mena.

Aj keď dlhodobo boli voči Purdue Pharme podávané civilné žaloby, tak väčšinou skončili s negatívnym výsledkom alebo finančným vyrovnaním. Až v roku 2007 súdy rozhodli o tom, že musí firma zaplatiť 600 miliónov dolárov, čo bolo dovtedy najväčšie urovnanie s farmaceutickou firmou.

Napriek tomu ďalšie občiansko-právne spory pokračovali a v roku 2019 vyšlo najavo, že Purdue Pharma sa chce dohodnúť na zaplatení niekoľkých miliárd a chce požiadať o ochranu pred veriteľmi, čo de facto znamená bankrot. Spoločnosť mala prejsť do štátnych rúk a Sacklerovci by sa vzdali podielov vo firme. O tomto vyrovnaní ešte stále nebolo rozhodnuté a doteraz rozhodujú súdy o tom čo s Purdue Pharmou bude a či Saklerovci budú musieť zaplatiť 6 miliárd dolárov vo forme odškodného, pričom peniaze pôjdu na financovanie následkov opiátovej krízy. Najväčší spor je o jeden konkrétny bod dohody, a to, že by Saklerovci už boli chránení pred občianskymi spormi, avšak stále by ale na nich mohli byť podané trestné oznámenia. Medzičasom ale vyšla správa, že predtým ako začali bežať súdne dohody a vyrovnania, tak Saklerovci vytiahli z firmy majetok v hodnote vyše 10 miliárd dolárov.

Samozrejme z opiátovej krízy v USA, ktorá má už vyše 600 miliónov obetí nemožno viniť len Saklerovcov. Opiáty, ktoré závislí vyhľadávali sa postupne menili a v súčasnosti väčšina úmrtí z predávkovania pochádza z užívania Tramadolu či Fentanylu. Aj keď sa napríklad Fentanyl v súčasnosti ilegálne vyrába a do USA pašuje z Mexika, rovnako jeho počiatky nájdete vo farmaceutickej firme, ktorá vyrábala fentanylové náplaste a napríklad predávala ingrediencie opiátov ostatným výrobcom liekov. Johnson and Johnson za to musí zaplatiť vyše 570 miliónov dolárov. 

Návrat hore