SZČO: kto je samostatne zárobkovo činná osoba a čo platí

Čo je SZČO jednoducho

Pojem SZČO používa najmä Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Patrí sem každý, kto má príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov. Najčastejšie ide o živnostníkov, ale aj o lekárov či advokátov so samostatnou praxou, architektov, umelcov, súkromne hospodáriacich roľníkov či niektorých prenajímateľov. Konateľ s. r. o. sám osebe SZČO nie je, ak nemá príjmy z vlastnej samostatnej činnosti. Dôležité je, že SZČO nemá zamestnávateľa, ktorý by za ňu platil odvody, takže si ich musí platiť sama.

Zdravotné odvody SZČO

Zdravotné odvody platí SZČO od začiatku podnikania. Na začiatku platí preddavky, výšku si vypočíta podľa minimálneho vymeriavacieho základu alebo podľa príjmu z predchádzajúceho roka. Po skončení roka zdravotná poisťovňa urobí ročné zúčtovanie a pošle nedoplatok alebo preplatok. Ak SZČO zároveň pracuje ako zamestnanec, platí preddavky podľa pravidiel pre súbeh činností.

Sociálne odvody SZČO

Povinné sociálne poistenie nevzniká automaticky. Sociálna poisťovňa každý rok po podaní daňových priznaní posúdi, či príjem zo samostatnej činnosti za predchádzajúci rok prekročil stanovenú hranicu. Ak áno, SZČO sa stane povinne poistenou od 1. júla a začne platiť odvody na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity. Ak príjem hranicu nepresiahol, povinné poistenie nevzniká, no SZČO sa môže poistiť dobrovoľne. Hranica aj minimálne odvody sa menia každý rok, preto ich overte.

Príklad: prvý rok podnikania

Jana si v januári otvorila živnosť ako fotografka. Od prvého mesiaca platí zdravotné odvody vo výške minimálneho preddavku. Sociálne odvody prvý rok neplatí, lebo za predchádzajúci rok nemala príjmy z podnikania. V nasledujúcom roku podá daňové priznanie a Sociálna poisťovňa zistí, že jej príjem prekročil hranicu. Od júla sa stane povinne poistenou a začne platiť sociálne odvody. Ak by mala menší príjem, poistenie by jej nevzniklo. Jana si však uvedomí, že bez sociálneho poistenia nemá nárok na nemocenské ani nezbiera roky na dôchodok, a zvažuje dobrovoľné poistenie.

Nemocenská a dôchodok SZČO

• Nárok na nemocenské má SZČO len vtedy, ak je nemocensky poistená, povinne alebo dobrovoľne.
• Výška dôchodku závisí od vymeriavacieho základu. Pri minimálnych odvodoch bude dôchodok nízky.
• Obdobia, keď SZČO nebola poistená, sa do dôchodku nezapočítavajú.
• Preto je pre SZČO dôležité sporiť si na dôchodok aj inak, napríklad cez tretí pilier alebo investovanie.

Povinnosti SZČO

• Podanie daňového priznania typu B každý rok.
• Platenie preddavkov na zdravotné a sociálne poistenie včas.
• Oznámenie zmien zdravotnej poisťovni, napríklad začatia či ukončenia podnikania.
• Evidencia príjmov a výdavkov, prípadne účtovníctvo podľa zvolenej formy.
• Pri prekročení obratu registrácia za platiteľa DPH.
• Pri predaji tovaru či služieb za hotovosť používanie elektronickej registračnej pokladnice, ak sa na ňu vzťahuje povinnosť.

SZČO, živnosť a s. r. o.

SZČO je širší pojem ako živnostník. Každý živnostník s príjmami je SZČO, no nie každá SZČO je živnostník. Ak SZČO zarába viac a chce obmedziť ručenie, môže zvážiť prechod na s. r. o., kde sú pravidlá daní a odvodov odlišné.

Prerušenie a ukončenie činnosti

Ak SZČO preruší alebo zruší živnosť, musí to oznámiť zdravotnej poisťovni a pri povinnom sociálnom poistení aj Sociálnej poisťovni. Inak jej môžu naďalej vznikať nedoplatky a penále. Pri prerušení živnosti zaniká aj povinné sociálne poistenie a zdravotné odvody platí ako samoplatiteľ, ak nemá iný príjem alebo nie je poistencom štátu.