OECD: čo robí a čo odporúča Slovensku

Čo je OECD jednoducho

OECD je medzinárodná organizácia so sídlom v Paríži, ktorá vznikla v roku 1961. Združuje takmer 40 krajín, najmä vyspelé demokracie Európy, Severnej Ameriky a Ázie, napríklad USA, Nemecko, Japonsko či Kóreu. Slovensko je členom od roku 2000. OECD nie je banka ani nepožičiava peniaze. Jej hlavnou úlohou je zbierať dáta, porovnávať krajiny, analyzovať ekonomické politiky a dávať vládam odporúčania, ako lepšie hospodáriť.

Čo OECD robí

• Ekonomické prehľady: každé približne dva roky vydáva podrobnú správu o ekonomike jednotlivých krajín vrátane Slovenska s odporúčaniami.
• Porovnania krajín: dane, odvody, dôchodky, zdravotníctvo, trh práce, životné prostredie.
• Testovanie PISA: medzinárodné porovnanie vedomostí 15-ročných žiakov v čítaní, matematike a prírodných vedách.
• Daňové pravidlá: koordinuje pravidlá proti presúvaniu ziskov do daňových rajov a stojí za dohodou o globálnej minimálnej dani pre nadnárodné firmy.
• Smernice pre firmy: pravidlá zodpovedného podnikania a boja proti korupcii.
• Index lepšieho života a ďalšie ukazovatele, ktoré idú nad rámec HDP.

Príklad: čo OECD odporúča Slovensku

V správach o Slovensku OECD opakovane upozorňuje na podobné témy. Odporúča zlepšiť kvalitu vzdelávania, najmä pre deti zo znevýhodneného prostredia, kde Slovensko v testoch PISA zaostáva. Navrhuje znížiť vysoké zaťaženie práce odvodmi pri nízkych mzdách a presunúť dane skôr na majetok a znečisťovanie, napríklad zvýšiť daň z nehnuteľností. Upozorňuje na starnutie populácie a potrebu naviazať dôchodkový vek na dĺžku života. Odporúča lepšie čerpanie eurofondov, efektívnejšie zdravotníctvo, viac nájomného bývania a znižovanie regionálnych rozdielov. OECD tiež pripomína potrebu konsolidácie verejných financií. Vláda tieto odporúčania nemusí prijať, no slúžia ako nezávislý pohľad zvonka.

Prečo sú údaje OECD dôležité

OECD zbiera dáta jednotnou metodikou, takže sa dajú porovnať krajiny navzájom. Keď v médiách počujete, že Slovensko má jedno z najvyšších zaťažení práce, najnižšiu nerovnosť príjmov či slabé výsledky v testoch PISA, často ide o údaje OECD. Politici, ekonómovia aj novinári ich používajú na argumentáciu, aké reformy sú potrebné.

OECD, MMF a Svetová banka: v čom je rozdiel

• OECD: analyzuje a radí vyspelým krajinám, nepožičiava.
• Medzinárodný menový fond: požičiava krajinám v platobných problémoch a dohliada na finančnú stabilitu.
• Svetová banka: financuje rozvojové projekty v chudobnejších krajinách.

Kritika OECD

Kritici vyčítajú OECD, že jej odporúčania sú niekedy príliš jednotné pre krajiny s rôznymi podmienkami a že presadzuje skôr trhové riešenia. Iní upozorňujú, že ako klub bohatých krajín nedostatočne zohľadňuje záujmy rozvojových ekonomík, napríklad pri daňových pravidlách. Napriek tomu patrí OECD k najrešpektovanejším zdrojom ekonomických porovnaní.

Ako s údajmi OECD pracovať

Údaje OECD sú zväčša voľne dostupné na jej webe v databáze OECD Data Explorer. Nájdete tam napríklad mzdy, dane, nezamestnanosť, ceny bývania, výdavky na vzdelávanie či zdravotníctvo pre všetky členské krajiny. Pri porovnávaní sa oplatí sledovať, či ide o údaje v parite kúpnej sily, ktoré zohľadňujú rozdielne ceny medzi krajinami.

Prečo na OECD záleží aj bežnému človeku

Odporúčania OECD sa po čase často objavia v reálnych zmenách, ktoré pocíti každý. Diskusie o zvyšovaní dane z nehnuteľností, naviazaní dôchodkového veku na dĺžku života či o reforme školstva sa opierajú práve o jej analýzy. Globálna minimálna daň, ktorú OECD presadila, mení aj to, koľko daní zaplatia nadnárodné firmy pôsobiace na Slovensku. Keď teda budete čítať, že sa chystá daňová alebo dôchodková reforma, oplatí sa pozrieť, čo k téme hovorí posledný prehľad OECD o Slovensku. Získate tak nezávislý pohľad, ktorý nie je ovplyvnený domácou politikou.