Blockchain: ako funguje a na čo sa používa

Čo je blockchain jednoducho

Predstavte si účtovnú knihu, ktorú nemá u seba jedna banka, ale tisíce počítačov po celom svete naraz. Každý nový záznam, napríklad platba, sa pridá do bloku. Keď sa blok naplní, overí sa a pripojí k reťazi predchádzajúcich blokov. Odtiaľ názov blockchain, teda reťaz blokov. Každý blok obsahuje odtlačok predchádzajúceho bloku, takže ak by niekto chcel zmeniť starý záznam, musel by prepísať všetky nasledujúce bloky na väčšine počítačov naraz. To je v praxi takmer nemožné. Blockchain tak umožňuje dôverovať záznamom bez centrálnej autority.

Ako blockchain funguje

• Transakcia: niekto pošle napríklad bitcoin inému používateľovi.
• Šírenie: transakcia sa rozpošle sieti počítačov, takzvaných uzlov.
• Overenie: uzly overia, že odosielateľ má dosť prostriedkov a podpis je platný.
• Vytvorenie bloku: overené transakcie sa zoskupia do bloku.
• Konsenzus: sieť sa dohodne, ktorý blok je platný. Bitcoin používa proof of work (ťažba), mnohé novšie siete proof of stake.
• Pripojenie: blok sa pridá k reťazi a záznam je trvalý.

Proof of work a proof of stake

Pri proof of work počítače súťažia v riešení náročnej matematickej úlohy. Kto ju vyrieši prvý, pridá blok a dostane odmenu. Je to bezpečné, no spotrebúva veľa elektriny. Pri proof of stake overujú bloky tí, ktorí v sieti uzamknú svoje mince ako záruku. Spotreba energie je výrazne nižšia. Ethereum prešlo na proof of stake v roku 2022.

Príklad: platba cez blockchain

Ján chce poslať priateľovi do zahraničia 100 € v stablecoine, teda kryptomene naviazanej na euro. Cez aplikáciu zadá adresu peňaženky a sumu. Transakcia sa odošle do siete, overí sa a v priebehu sekúnd až minút sa zapíše do bloku. Priateľ peniaze vidí vo svojej peňaženke bez toho, aby platba prechádzala cez banku. Poplatok závisí od siete a jej vyťaženosti. Ak by však Ján zadal zlú adresu, platbu nie je možné stornovať, lebo záznam v blockchaine sa nedá zmeniť.

Na čo sa blockchain používa

• Kryptomeny: bitcoin, ether a tisíce ďalších.
• Stablecoiny: digitálne mince naviazané na dolár alebo euro.
• Smart kontrakty: programy, ktoré sa samy vykonajú po splnení podmienok, napríklad pri poistení či decentralizovaných financiách.
• Sledovanie dodávateľských reťazcov: overenie pôvodu potravín či tovaru.
• Tokenizácia aktív: digitálne podiely na nehnuteľnostiach, dlhopisoch či fondoch.
• Digitálne identity a certifikáty.

Výhody a nevýhody

• Výhody: transparentnosť, odolnosť proti zmenám, žiadny centrálny sprostredkovateľ, dostupnosť 24 hodín denne.
• Nevýhody: pomalosť a obmedzená kapacita niektorých sietí, energetická náročnosť proof of work, nezvratnosť chýb, regulačná neistota a zneužívanie na podvody.

Blockchain a regulácia v EÚ

Európska únia prijala nariadenie MiCA, ktoré upravuje vydávanie kryptoaktív a služby s nimi. Poskytovatelia musia mať licenciu a dodržiavať pravidlá ochrany klientov a boja proti praniu špinavých peňazí. Centrálne banky vrátane ECB pracujú aj na digitálnych menách, napríklad digitálnom eure, ktoré však nemusia byť postavené na verejnom blockchaine.

Mýty o blockchaine

• „Blockchain je anonymný.“ Väčšinou je pseudonymný. Transakcie sú verejné a dajú sa sledovať.
• „Blockchain rieši všetko.“ Pre mnohé účely stačí bežná databáza, ktorá je lacnejšia a rýchlejšia.
• „Blockchain a bitcoin sú to isté.“ Bitcoin je len jedna aplikácia blockchainu.