Automobilový priemysel: motor slovenskej ekonomiky

Čo je automobilový priemysel na Slovensku jednoducho

Slovensko vyrába najviac áut na obyvateľa na svete. Ročne tu z pásov zíde približne milión vozidiel. Pôsobia tu automobilky Volkswagen v Bratislave, Stellantis v Trnave, Kia v Žiline a Jaguar Land Rover v Nitre a pribúda nový závod Volvo pri Košiciach. Okolo nich vyrástla sieť stoviek dodávateľov, ktorí vyrábajú sedadlá, elektroniku, výfuky, plasty, kabeláž či motory. Spolu tvoria veľký podiel priemyselnej výroby a exportu krajiny a priamo či nepriamo zamestnávajú stovky tisíc ľudí.

Ako sa Slovensko stalo automobilovou veľmocou

V 90. rokoch prišiel Volkswagen do bývalých Bratislavských automobilových závodov. Po roku 2000 vláda prilákala ďalšie automobilky investičnými stimulmi: dotáciami, daňovými úľavami a pripravenými priemyselnými parkmi. Lákala ich aj kvalifikovaná a v porovnaní so západnou Európou lacnejšia pracovná sila, poloha v strede Európy a od roku 2009 euro. Výsledkom bol rýchly hospodársky rast a pokles nezamestnanosti v regiónoch, kde fabriky vznikli.

Prečo je to aj riziko

• Závislosť od jedného odvetvia: keď v Európe klesne dopyt po autách, slovenská ekonomika to pocíti rýchlejšie a silnejšie ako iné krajiny.
• Rozhodnutia sa robia v zahraničí: centrály automobiliek sú v Nemecku, Francúzsku, Kórei či Indii a o investíciách a výrobe rozhodujú tam.
• Nízka pridaná hodnota: Slovensko robí najmä montáž, kým výskum, vývoj a dizajn s vyššími ziskami a mzdami zostávajú v materských krajinách. Preto sa hovorí o montážnej dielni.
• Odliv ziskov: veľká časť ziskov odchádza zahraničným vlastníkom, preto je hrubý národný produkt Slovenska nižší ako HDP.
• Prechod na elektromobily, automatizácia a clá v obchodných vojnách menia celý priemysel.

Príklad: ako pokles v automobilkách cítia ľudia

Keď v roku 2020 počas pandémie automobilky na niekoľko týždňov zastavili výrobu, zastavili sa aj dodávatelia. Zamestnanci zostali doma s náhradou mzdy, agentúrni pracovníci prišli o prácu a štát spustil kurzarbeit, teda príspevok na mzdy. Podobne v rokoch nedostatku čipov museli fabriky obmedziť výrobu, pretože chýbala jediná súčiastka. Takéto výpadky sa rýchlo prejavia v HDP, exporte aj v štátnom rozpočte.

Mzdy v automobilovom priemysle

Automobilky patria k zamestnávateľom s nadpriemernými mzdami, najmä vďaka kolektívnym zmluvám a silným odborom. Mzdy u dodávateľov sú však často nižšie a výrazne sa líšia podľa regiónu. Rast miezd v automobilkách sa šíri aj do ďalších firiem v okolí, ktoré musia pri nábore konkurovať. Zároveň platí, že slovenské mzdy v tomto odvetví sú stále len zlomkom miezd v rovnakých fabrikách v Nemecku, hoci produktivita výroby je podobná. Rozdiel vysvetľuje najmä nižšia pridaná hodnota montáže, nižšie ceny na Slovensku a to, že zisky z predaja áut sa realizujú v materských firmách.

Elektromobilita a budúcnosť

Európska únia smeruje k zákazu predaja nových áut so spaľovacím motorom, hoci pravidlá sa ešte menia. Pre Slovensko je kľúčové, či tu automobilky budú vyrábať aj elektrické autá a či sa podarí pritiahnuť výrobu batérií a výskum. Elektromobil má menej súčiastok ako auto so spaľovacím motorom, čo môže ohroziť časť dodávateľov, najmä výrobcov motorov a prevodoviek. Zároveň vznikajú nové príležitosti v elektronike, softvéri a batériách.

Čo by Slovensku pomohlo

• Viac výskumu a vývoja priamo na Slovensku a spolupráca automobiliek s univerzitami.
• Rozvoj domácich firiem, ktoré nebudú len lacnými dodávateľmi, ale vlastníkmi technológií.
• Diverzifikácia ekonomiky do IT, služieb, zdravotníckych technológií či energetiky.
• Kvalitné vzdelávanie, aby pracovníci zvládli prechod na automatizáciu.