Skúsili to, ale odišli alebo skrachovali. Príbeh 5 značiek, ktoré to na Slovensku nedali.

Slovensko po páde železnej opony sa otvorilo zahraničným trhom. Postupne tu pritiekol zahraničný kapitál a dnes sme už zvyknutí na obchody ako je Lidl či Tesco. Napriek tomu, niektoré reťazce to s nami nemali ľahké a ani my s nimi a staršie ročníky zažili aj nekalé obchodné praktiky niekedy hraničiace s podvodmi.

V tomto videu sa pozrieme na 5 neúspešných príbehov značiek, ktoré síce sú svetové, avšak na Slovenskom trhu sa im nedarilo a odišli alebo tu stále pôsobia, ale nevyzerá to veľmi úspešne.

Kaviarne Costa

Prvým podnikom v pomyselnom rebríčku je sieť kaviarní Costa. Táto sieť kaviarní je po Starbuckse celosvetovou dvojkou a jej prevádzky je možné nájsť v 38 krajinách sveta. Sieť pochádza z Veľkej Británie, kde prevádzkuje viac ako 2400 prevádzok a nájsť ju je možné napríklad v Číne, Česku, Poľsku, na Cypre, či v Saudskej Arábii. Na druhej strane, na rozdiel od najväčšieho konkurenta Starbucks sa jej nepodarilo výraznejšie sa presadiť v USA.

Sieť na slovenský trh vstúpila v roku 2019 s ambíciou konkurovať práve zeleným kaviarňam Starbucksu. A ako väčšina značiek začala pôsobiť na bratislavskom trhu. Reťazec na Slovensku nakoniec, napriek smelým plánom otvoril iba štyri prevádzky. Ďalšiemu rozvoju zabránila najmä koronakríza, povinné uzatvorenie prevádzok a po roku a pol reťazec Slovensko opustil. Costa Coffee nemala na Slovensku pobočku, čiže nedá sa ani bližšie pozrieť na jej čísla. Zaujímavosťou je, že v Česku má Costa partnerstvo s dcérskou spoločnosťou Coca Cola.

Napriek tomu, že koncept Costy zo Slovenska odišiel, tak stále ju môžete nájsť v mnohých prevádzkach, ktoré vám spravia espresso z jej kávy, keďže veľkoobchodne tu stále pôsobí.

Pizza Hut

Pizza Hut je jedna z najväčších svetových značiek zameraných na predaj pizze. Reťazec, ktorý je známy predovšetkým jej expresnou prípravou prevádzkuje po celom svete viac ako 17 500 reštaurácií. Pizza Hut je pritom súčasťou širšej skupiny, do ktorej patria napríklad KFC, či Taco Bell. Pizza Hut pôsobí vo viac ako 100 krajinách a na rozdiel od iných prevádzok, ktoré sme zaradili do výberu je aj na Slovensku.

Prečo potom považujem Pizza Hut za neúspešný príbeh?

Najmä preto, že sa na Slovensku, napriek tomu, že Slováci pizzu milujú nedokázala výraznejšie presadiť. Ak sa pozrieme na konkurenčný reťazec rýchleho občerstvenia McDonalds, Pizza Hut výrazne zaostala. Na trh pritom vstúpila pomerne skoro, už v roku 1997. Postupne otvorila svoje prevádzky v Bratislave, Nitre, Košiciach, Trnave. No v roku 2018 prišiel pád. Pôvodný operátor brandu ukončil vtedy prevádzku poslednej reštaurácie. No už v ten istý rok prevzal štafetu nový prevádzkovateľ.

Navyše o dva roky na to sa ukázalo, že spoločnosť NPC International, ktorá prevádzkuje jednu časť franšíz je v dlhoch a hrozil jej bankrot. Na Slovensku prevádzkuje franšízu spoločnosť AmRest pôvodom z Poľska, avšak na Slovensku má vlastnú eseročku, ktorá mimochodom prevádzkuje aj Burger King. Tejto spoločnosti síce tržby dlhodobo rastú, avšak dostáva sa každoročne do čoraz väčšej straty. Mimochodom spoločnosť z rovnakej skupiny AmRest Coffee SK s.r.o. prevádzkuje na Slovensku Starbucks a tej sa naopak darí a rastú jej tržby aj čistý zisk.

Pizza Hut neexpanduje a v súčasnosti prevádzkuje tri podniky v hlavnom meste. Otázka, či sa chystá aj do iných miest je nateraz otvorená. No zatiaľ čo konkurenčný McDonalds má už viac ako 30 prevádzok aj v menších mestách, Pizza Hut zaostáva.

Nemecké Aldi

Ďalším neúspešným príbehom slovenského maloobchodu je nemecká sieť Aldi. Aldi predstavuje obrovskú nadnárodnú skupinu zameranú na diskontný predaj a na nemeckom trhu predstavuje výraznú konkurenciu pre Lidl. V roku 1960 bola rozdelená na dve rôzne divízie – Aldi Nord a Aldi Süd. Aldi Nord prevádzkuje obchody v Belgicku, Holandsku, Francúzsku, Luxembursku, Poľsku, Portugalsku a Španielsku. Aldi Sud pôsobí v Austrálii, Číne, ale Slovákom je známa predovšetkým z Rakúska, kde ju môžeme poznať pod názvom Hofer, prípadne z Maďarska, Írska, Talianska, Slovinska alebo Švajčiarska. Sieť dokázala dokonca preraziť na trhoch v Spojenom kráľovstve, či v USA, kde sú dlhodobo silné domáce značky.

Na domácom nemeckom trhu panuje veľká konkurencia medzi Aldi a Lidlom. Avšak práve Lidl sa dokázal umiestniť na prvom mieste obľúbenosti nemeckých maloobchodných značiek, práve pred Aldi.

Mimochodom Lidl je spomedzi veľkých a populárnych značiek nie len maloobchodu na Slovensku vnímaný ako jednou z najviac spoločensky zodpovedných značiek (CSR). Dôvodom je fakt, že podporuje seniorov, zdravotne znevýhodnených, vylúčené komunity či deti.

Napriek tomu, že títo dvaja rivali sa na viacerých trhoch stretávajú v divokom súboji o zákazníka, tento boj sa na Slovensko nedokázal preniesť. Nechýbalo pritom veľa. Aldi sa v roku 2006 pozdával úspech Lidla a zvažovalo, že vstúpi na miestny trh. Dokonca v roku 2006 založila tri firmy Aldi Slovakia, Aldi SK a Aldi Reality. Aldi dokonca kúpilo pozemky, pri Galante malo vzniknúť logistické centrum a počítalo sa s otvorením prvej 20ky predajní. Avšak v roku 2008 prišla finančná kríza a reťazec pred vstupom na slovenský trh uprednostnil Grécko. Aldi pozastavilo svoje aktivity na Slovensku a nové predajne diskotného konkurenta Lidlu nevznikli.

Spoločnosti ako Aldi Slovakia alebo Aldi SK sú v súčasnosti v likvidácii.

Na druhej strane, o príchode Aldi, resp. jeho brandu Hofer sa dlhodobo špekuluje. Ide najmä o to, že Aldi naďalej udržiava v prevádzke firmu Aldi Reality a pozemok na výstavbu prípadného distribučného centra je naďalej v jej vlastníctve. Dáta z Finstatu ukazujú, že firma je aktuálne neaktívna. Manažéri Aldi Sud prípadné špekulácie nekomentujú avšak ich ďalší vstup na slovenský trh bude v budúcnosti komplikovať okrem Lidlu aj konkurencia v podobe poľskej Biedronky.

Ahold Deliahaze z Holandska

Ďalším v poradí neúspešných príbehov je Ahold. Ahold Deliahaze je veľký predajca potravín z Holandska, ktorý vznikol spojením siete Ahold a siete Deliahaze, ktorá paradoxne tiež na Slovensku pôsobila. Najmä skôr narodení diváci si možno spomenú na obchody Delvita s charakteristickým čiernym levom v logu. Delvitu nakoniec prevzala Billa. Medzinárodná sieť Ahold Deliahaze pôsobí v 9 krajinách, pričom prevádzkuje 19 rôznych brandov pod ktorými predáva. Sieť je silná v USA, ale mimoriadne úspešná napríklad v Českej republike, kde ju môžeme poznať pod názvom Albert. Na tamojšom trhu je Albert dokonca trhovou trojkou.

Ahold vstúpil na trh v roku 2001 a v tom období sa zameral na v tom čase populárny koncept hypermarketov. Holandská sieť otvorila viac ako 20 prevádzok.

O odchode Aholdu zo Slovenska sa prvýkrát začalo špekulovať v roku 2006.  Nakoniec sa reťazec rozhodol na Slovensku ostať, avšak biznis bol stále stratový a reťazec ďalšie prostriedky do slovenského trhu neinvestoval. Ahold sa napokon zo slovenského trhu stiahol v roku 2013 a predajne predal slovenskej sieti Terno. V tom čase prevádzkoval Ahold Deliahaze 24 obchodov s celkovým objemom ročných tržieb 159 mil. eur. Ahold vo vyjadrení uviedol, že sa chce prioritne sústrediť na rozvoj aktivít v Česku. V Česku pôsobí pod firmou Albert Česká republika sro. Aj napriek tomu, že Hypernovu už nevlastnil tento holandský gigant, k definitívnemu zániku značky došlo až v roku 2018. Predajne kúpil prevádzkovateľ obchodov Terno a Moja Samoška, ktorá tiež už medzičasom ako samostatná značka zanikla. Niektoré predajne sa prefarbili do farieb iných reťazcov, iné boli dlhodobo opustené a nové využitie nachádzajú postupne.

Carrefour

Posledným z pätice neúspešných príbehov maloobchodu je Carrefour a to najmä z dôvodu jeho veľkosti. Carrefour je považovaný za celosvetovú sedmičku v predaji potravín z pohľadu zisku. Celosvetovo prevádzkuje takmer 14 000 prevádzok a nájsť charakteristické červeno modré logo je možné nájsť vo viac ako 30 krajinách. Obchody Carrefouru je možné nájsť nielen v materskom Francúzsku, ale i Španielsku, Rumunsku, Poľsku, či napríklad v Belgicku. Vo svete si v Carrefouri môžete nakúpiť napríklad v Číne, Saudskej Arábii ale i v Argentíne alebo v Brazílii. Reťazec bol známy konceptom veľkých hypermarketov, avšak v zahraničí prevádzkuje už aj menšie obchody typu Express alebo City na drobné nákupy.

Koncept hypermarketov a snaha priniesť ho slovenským zákazníkom bola jedným z dôvodov  boli jedným z dôvodov vstupu Carrefouru na slovenský trh. Na slovenský trh vstúpil Carrefour už v roku 2000 a v bratislavskom nákupnom centre otvoril prvú prevádzku. Pokračoval otvorením prevádzky v Bratislave, Žiline, Košiciach a Trnave. Prvý krát o exite uvažovala sieť už v roku 2006 ale k jej odkúpeniu konkurenčným Tescom nedošlo z dôvodu nesúhlasného stanoviska Protimonopolného úradu. Aj napriek tomuto rozhodnutiu však už nič nebolo ako predtým,

sieť Carrefour začala vypredávať svoj tovar a vyvolala

tak obrovský ošiaľ, ktorý aj trošku zaváňal klamstvom. Aktivity po roku 2006 výrazne utlmila a sieť pod značkou Carrefour zverila do rúk novému majiteľovi. Zostal len spoločný názov.

Nový prevádzkovateľ už zásadné plány na expanziu nemal. V roku 2015 sa postupne začali hromadiť škandály a rozšírili sa informácie, že nespokojní dodávatelia nedostávajú za svoj tovar zaplatené a chodia si tovar vyzdvihnúť priamo na plochu. Spätný pohľad na ekonomické výsledky ukazuje, že firmy klesali nielen tržby, z 30 mil. eur v roku 2015 na 3,87 miliónov eur v roku 2016. Firma prakticky nedokázala tvoriť zisk a v roku 2015 dosiahla strata závratných 8,5 mil. eur.

Následne do hypermarketu vstúpil silný slovenský finančník a nachvíľu sa mu podarilo reťazec zastabilizovať. Smutný koniec Carrefouru na Slovensku nastal v roku 2018. Koncept obrovských hypermarketových predajní sa na Slovensku stáva prekonaným a Carrefour zatiaľ o obnove na slovenskom trhu nesníva. Aj keď ktovie, firma sa po 20 rokoch vrátila na český trh.

Summa summarum z príbehov môžete poznať, že viaceré zo značiek nedokázali reagovať na určité špecifiká slovenského trhu. Najmä potravinové reťazce narazili na úpadok hypermarketového nakupovania. Slováci dnes nechcú tráviť dlhé hodiny v hypermarketoch, oveľa radšej využijú nákup v diskontnom reťazci ako je Lidl a v menších prevádzkach, ktoré sú skôr populárne vo veľkých mestách, kde nechcete si akurát robiť hodinový výlet na nákup.

Napriek tomu niektoré značky neprerazili pretože prišla kríza, či už tá z roku 2008 alebo kríza spojená s pandémiou.

Neúspešných príbehov v slovenskom maloobchode bolo napísaných viac. Môžem spomenúť ešte napríklad britský reťazec  Mark and Spencer, ktorý sa z trhu stiahol v roku 2017, či neúspešné príbehy 90. rokov ako sú napríklad v tom čase obrovský americký reťazec Kmart. Na Slovensko tiež nedokázali prísť značky ako Spar, najväčší nemecký reťazec Edeka, či Café Nero, ktorý je v mnohých krajinách priamou konkurenciou Starbucks-u.