VISA aj MasterCard majú z každého eura 50 centov

Pred dvadsiatimi rokmi bola platba kartou či už fyzicky v obchode alebo prostredníctvom platobnej brány rarita. Pravdepodobne väčšina z nás vyťahovala hotovosť a hrkala s mincami prípadne sme si veci objednali na dobierku, kde sme opäť len hrkali. V súčasnosti je už platba kartou aj kvôli pandémii bežnejšou a v Európe či USA ovládli trh v monopoly ako Visa a Mastercard.  V tomto videu sa na platenie kartou a hlavne s tým spojené poplatky pozrieme bližšie, keďže to nie je také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá.

Elektronické platby, či už prevody na účet alebo platby kartou, sú čím ďalej tým viac populárne. Podľa dát ECB v roku 2000 prebehlo v Eurozóne necelých 36 miliárd platieb a v súčasnosti, teda v roku 2020 to bolo skoro 3x viac, a to viac ako 100 miliárd platieb za rok. Napriek tomu z prieskumov ECB vychádza, že 73% transakcií napríklad v obchodoch (POS) alebo P2P je stále v hotovosti a 24% je prostredníctvom kariet a 3% iným spôsobom. Avšak v prípade objemu, ktoré tieto transakcie pokryli je to už 48% v prospech hotovosti 41% karty a 11% iný spôsob platby.

Aj keď vaša platba kartou či už na webe alebo prostredníctvom platobného terminálu prejde v priebehu dvoch až troch sekúnd, a tak sa môže zdať celý proces celkom jednoduchý, opak je pravdou a platobný proces zahŕňa hneď niekoľko strán.

Predstavte si, že nakupujete online v e-shope. Po tom čo si zadáte objednávku si môžete vybrať spôsob platby. Vyberiete si platobnú bránu, keďže je to pohodlnejšie a oproti dobierke či prevodu lacnejšie a menej pracné. Jediné čo musíte pri platbe z vašej strany spraviť je zadať číslo karty, dátum exspirácie a kód z druhej strany karty. Po zadaní hesla čí kódu od vašej banky, platba za pár sekúnd prebehne.

Ako to ale vyzerá v realite?

Po vašom zaslaní údajov sú tieto údaje zašifrované a zaslané tzv. sprostredkovateľovi transakcie (payment processor) zvyčajne to je poskytovateľ platobnej brány, ktorý zašle údaje ďalej do systému kartových spoločností, teda zvyčajne VISA a Mastercard. Tie sa dostanú k banke, ktorá kartu vydala, teda k účtu zákazníka, skontrolujú sa zadané údaje a to či je dostatok prostriedkov na účte, následne táto informácia opäť putuje k prevádzkovateľovi platobnej brány, ktorý sumu pripíše na obchodníkov účet. Pripisovanie nie je okamžité a závisí na dohode medzi prevádzkovateľom platobnej brány a obchodníkom. Samozrejme môže prebehnúť ešte overenie, a to zo strany vydavateľa karty. Napríklad ja schvaľujem platby cez SMS a následne cez mobilnú aplikáciu banky.

Tu vás asi napadne otázka, prečo toľko strán a koľko to stojí, keďže ako vidíte v celom procese nie je len banka zákazníka a banka obchodníka. V Európe sa pohybuje celkový poplatok za transakciu na úrovni jedného až maximálne dvoch percent zo sumy transakcie a rozdeľuje si ho niekoľko strán.

Vydavateľská banka, teda banka zákazníka si berie v Európe 0, % z hodnoty transakcie tzv. interchange fee v prípade debetnej karty a v prípade kreditnej karty 0,3%. V USA je to v rámci niektorých krajín na úrovni dvoch percent. Dôvodom tak nízkej sadzby je regulácia zo strany Európskej únie, keďže je to typ poplatku v rámci ktorého nie je možné vyjednávať, keďže ho zvyčajne určujú kartové spoločnosti alebo banky, a tak sa ho Európska únia rozhodla zregulovať.

Okrem toho platí obchodník aj poplatok kartových spoločnostiam tzv. card scheme fee, ktorý je určený ako percento + fixná sadzba, napríklad 0,1% z transakcie + jeden cent.

Posledným poplatkom, ktorý obchodníci platia je platba sprostredkovateľovi, od ktorého majú platobnú bránu alebo platobný terminál vo svojej kamennej predajni. Tento poplatok sa zvyčajne pohybuje okolo 1% z objemu transakcie.

A prečo sa tieto poplatky platia?

Interchange fee sa platí z jednoduchého dôvodu, a to kvôli spracovaniu transakcie bankami, celému procesu a zabezpečeniu. Pravdou je, že aj samotné banky sa čiastočne o interchange fee delia s kartovými spoločnosťami, avšak nepriamo. A to preto, že banky kartovým spoločnostiam platia za ich služby. Samotný card scheme fee ide spoločnostiam ako Visa a Mastercard, ktoré udržujú obrovskú sieť medzi bankami, kde prúdia platby, starajú sa o procesy a zabezpečenie.

Keď sa nad tým zamyslíte, tak zistíte, že VISA a Mastercard majú na trhu celkom slušný monopol. Stretli ste sa už s inou platobnou kartou ako od Visa či Mastercard? Ja asi nie. Povedzme si prečo.

Vysoká zisková marža oboch spoločností

Samotná Visa a neskôr Mastercard boli úplne na začiatku keď sa len začínalo s prvými elektronickými platbami. VISA bola kreditnou kartou od Bank of America s menom BankAmericard pre strednú triedu a malých a strených podnikateľov. Až neskôr v roku 1970 sa Bank of America vzdala vydavateľa kariet a kontrolu prebrala skupina viacerých bánk, ktorá vyvíjala a udržovala platobnú sieť. Spoločnosť sa rýchlo rozrástla a v roku 1974 expandovala do sveta a o rok neskôr stvorila prvú debetnú kartu. Neskôr v roku 2008 sa dostala na burzu a spravila IPO a jej hodnota sa vyšplhala na viac ako 17,9 miliárd dolárov. V tom čase to bolo najväčšie IPO v USA. VISE pomohol fakt, že na začiatku sa ocitla pod všetkými bankami a všetky banky používali práve jej karty. Aj vďaka tomu je doteraz svetovou jednotkou. Napríklad v Európe je viac ako 90% transakcií vykonaných prostredníctvom Visa a Mastercard kariet, či už debetných alebo kreditných. Napriek tomu, že si väčšina ľudí myslí, že VISA vydáva karty, tak to nie je clekom pravda, ona ich len licencuje a technologicky zabezpečuje a karty vo vašich peňaženkách vydávajú banky. Visa udržuje obrovskú sieť, ktorá dokáže v jednej chvíli spracovať približne 30-tisíc transakcií. Prakticky má visa 4 dátové centrá, ktoré by mali byť odolné voči prírodným katastrofám a terorizmu a ostatným útokom.

A koľko VISA zarába? Celkom dosť. Prakticky má v USA a v Európe monopol a spolu s Mastercard sú najväčšími, aj keď vo svete je Visa po čínskej UnionPay len dvojkou. Napriek tomu má slušné zisky. V priemere zarobí na každej minutej 100 dolárovke 25 centov. Kým v roku 2008 mala Visa tržby viac ako 6 miliárd, tak v roku 2020 to bolo necelých 22 miliárd dolárov. Čistý zisk v roku 2020 dosiahla na úrovni necelých 11 miliárd. V preklade VISA má neskutočnú ziskovú maržu od 20 do 50%. Len pre predstavu v bežnom maloobchode je zisková marža 2 až 4%.

A prečo má takú veľkú ziskovú maržu? Primárne je to dané charakterom biznisu, keď už máte vybudovanú sieť, tak môžete „donekonečna škálovať“ čo v preklade znamená, že náklady sa vám ďalej s počtom používateľom výrazne nenafukujú.

Príjmy spoločnosti sú tvorené primárne zo spomínaného processing fee (39%) a zo servisných príjmov v preklade sú to príjmy z poplatkov od bánk za to, že využívajú ich sieť, ich meno a tak podobne (34%). 22% tvoria príjmy z medzinárodných transakcií zvyšných 5% tvoria iné príjmy.

Všetko má svoje pre a proti

Na Slovensku v prípade, že vlastníte e-shop alebo maloobchodnú predajňu, kde akceptujete platobné karty sa dostanete do kontaktu s poskytovateľmi platobných brán a platobných terminálov. Práve oni si v zásade berú najväčší poplatok vo výške jedného až dvoch percent. Dôvod je celkom jednoduchý, znášajú najväčšiu ťarchu, musia byť v kontakte so svojimi zákazníkmi, teda obchodníkmi a riešiť s nimi nasadzovanie platobných terminálov či platobných brán a riešiť prípadné problémy.

Špeciálne pri platobných termináloch je poplatková štruktúra ešte širšia, keď obchodníci neplatia len percentuálny poplatok z objemu transakcie, ale rovnako za prenájom terminálu. V oboch prípadoch, teda za terminál alebo platobnú bránu si môžu účtovať aj prevod na účet obchodníka, keďže platby sú zhromažďované na ich účte. Plus pravdepodobne ako obchodník budete platiť aj za účet v banke.

Platobné brány alebo práve kartové spoločnosti ako je Visa či Mastercard sú kritizované za vysoké poplatky a to najmä pri malých podnikateľoch, ktorý nemajú vyjednávaciu silu a nevedia si ich presadiť nižšie. Koniec koncov aj Visa bola už niekoľkokrát obvinená z „monopolného konania“ a z vyberania vysokých poplatkov.

Na strane druhej obchodníci nemajú inú možnosť a treba si priznať, že používanie kariet a s nimi spojených platobných brán a terminálov je pre nich výhodné. Vyhnú sa zneužitiu peňazí a nákladom na ich správu a budú im za poplatok pripísané priamo na účet. Keby stále mali len hotovosť, tak sa oberajú o zákazníkov a zároveň musia veriť svojmu personálu, že s hotovosťou budú narábať tak ako sa patrí, musia znášať náklady na jej úschovu a zároveň pri platbe kartou vzniká priestor na chyby napríklad pri vydávaní hotovosti. Obe strany skrátka majú svoje pre a proti.

A nezabudnite, keď sa vám toto video páčilo budem rád, keď mu dáte lajk a tomuto kanálu odber, aby ste žiadne ďalšie video nezmeškali.