Vzduch je pre našu existenciu nevyhnutný a väčšina z nás bez neho nevydrží viac ako pár minút. Je teda pre nás základnou ľudskou potrebou a napriek tomu je zadarmo. Naopak bez diamantov sa hravo zaobídeme a pritom dokážu byť neuveriteľne drahé.
Je to o množstve a úžitku
Záleží na tom, ako sa na vzduch dívame. Pravdepodobne všetok vzduch na zemi má vyššiu hodnotu ako všetky diamant. Kľúčové je pre nás množstvo. S každým ďalším nadýchnutím sa nijak nezvýši náš blahobyt a žiadne konkrétne nadýchnutie pre nás nie je ničím odlišné či špeciálne. A preto každá dodatočná jednotka, rozumej dúšok vzduchu, má pre nás nulovú cenu. O tom hovorí tzv. hraničný úžitok, čiže náš subjektívny dodatočný úžitok, ktorý nám plynie zo spotreby každej ďalšej jednotky statku.
Teória hraničného úžitku má ekonómom povedať, ako ľudia míňajú na statky peniaze (čiže nakoľko si jednotlivé statky cenia) v prípade, že majú len obmedzený rozpočet.
Mimochodom v ekonómii existuje tzv. zákon klesajúceho hraničného úžitku. V preklade s každou ďalšou spotrebovanou jednotkou niečoho, klesá jeho hodnota. To našej ľudskej reči, prvé pivo v piatok si budete oveľa viac ceniť a budete mať z neho vyšší úžitok ako z toho desiateho v ten istý večer.
Zákon ponuky a dopytu nepustí
Diamantov nie je toľko ako vzduchu, a teda každý ďalší kus či gram pre nás má nesmiernu hodnotu, zvyšuje hodnotu nášho majetku a uspokojuje naše, aj keď nie biologické, potreby. Teda nejakú túžbu po niečom trblietavom, drahom, čo nám prináša subjektívnu hodnotu nejakého statusu v spoločnosti. Diamantov je na trhu málo. A ako väčšina z nás vie, tak zákon ponuky a dopytu skrátka nepustí.
Samozrejme aj hodnota diamantov a aj hodnota vzduchu bude pre každého iná. Iná bude pre Tatranca vo Vysokých Tatrách, a iná pre Číňana v Pekingu, kde má celkom slušný smog. Samozrejme, vyriešiť to môže aj táto plechovka tatranského vzduchu za 1,50 😀 … ale nie to som len srandoval.
Naopak trh s diamantami je veľmi špecifický. Asi mnohí z nás si myslia, že diamanty sú proste vzácne, je ich málo, je náročné ich ručne opracovať a aj preto sú drahé. Áno, toto je možno jedna časť pravdy, avšak je tu malé ale.
Diamantom pomáha aj monopol
V minulom storočí po druhej svetovej vojne začala trh ovládať spoločnosť De Beers. Až do konca 20 storočia cez ňu prešlo 80% surových diamantov. V súčasnosti je tento podiel okolo 40%, kvôli rastu konkurencie a objaveniu nových ložísk. Prakticky mala firma monopol na trhu, a to aj patrične využívala. Začala robiť silný marketing so sloganom „A diamond is forever.“ Slogan, ktorý začal oslovovať pánov, ktorí začali kupovať snubné prstene s diamantom s vidinou nekonečnej lásky. Kým v 40. rokoch len 10% žien malo snubný prsteň s diamantom, tak v 90. rokoch to už bolo 90%. Okrem toho to práve oni tézu, podľa ktorej by mal byť prsť v hodnote dvoch mesačných platov.
Okrem toho, tomu pomohol aj monopol De Beers, spoločnosť totiž každý rok presne určovala, koľko diamantov pôjde na trh, a pritom treba zdôrazniť, že len 19% z diamantov je opracovaných, 46% ide na industriálne využitie a asi 35% je odpad. O monopoloch a karteloch ako bol De Beers si povieme v inom videu.
Aj keď spoločnosť dokázala slušne ovplyvňovať ponuku na trhu, tak to nič nemení na tom, že niektorí z nás sú ochotní za tento luxus zaplatiť, a tak je cena rôznych typov diamantov vysoká. Zatiaľ čo vzduch, ktorý je pre náš život základom, avšak máme ho všade a v každej chvíli, a preto je zadarmo.
Nabudúce keď budete niečo kupovať, tak porozmýšľajte prečo je cena produktu taká aká je a hlavne aký má pre vás hraničný úžitok. Či sa vám tam uplatní zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti.
Zdroje: