Prečo ceny rastú? | INFLÁCIA

Daj like

Predstavte si, že sa jedného dňa zobudíte a vaše úspory zrazu zo dňa na deň stratia väčšinu svojej hodnoty. Pôjdete do obchodu a namiesto nákupu pre celú rodinu budete mať peniaze, tak akurát na jeden rožok. Príčinou je jav menom inflácia Také niečo sa stalo začiatkom 20. rokov v Nemecku. Kde okrem politických dôvodom za tým bola kolabujúca ekonomika.

Štát vtedy nedokázal platiť reparácie víťazným mocnostiam z prvej svetovej vojny a rovnako počas vojny nahromadené dlhy nedokázal splácať. A tak sa vláda rozhodla peniaze tvoriť a splácať dlhy, avšak problémom bolo, že tieto peniaze neboli kryté reálnou ekonomickou činnosťou.

Dôsledkom bolo, že inflácia naberala na sile. Pred vojnou ste na jeden dolár potrebovali 4 marky. Po vojne to už bolo necelých 8 mariek. V roku 1923 to bolo približne 50 tisíc mariek a o rok neskôr 433 miliárd mariek, avšak koncom roka 1923 to bolo ešte viac. Papierové marky sa tak stali bezcenné a ľudia ich využívali na tapetovanie či kúrenie.  Napriek tomu, že neskôr marku stabilizovali, dobre vieme čo nasledovalo a práve aj hyper-inflácia a s ňou spojená nezamestnanosť a chudoba bola jedným z dôvodov prečo sa nacistom v nemecku tak darilo.

Inflácia je znehodnotenie peňazí

Tak ako sme už opísali, inflácia je v jednoduchosti znehodnotenie peňazí, čo ide ruka v ruke s rastom cien, keďže pred rokom ste si toho mohli napríklad za 100 eur kúpiť viac ako teraz. Deflácia je presný opak, čiže pokles cien a teda rast kúpnej sily peňazí. Samozrejme z hľadiska výšky rastu rozlišujeme, či je len mierna, cválajúca alebo je to hyperinflácia, ako v prípade Nemecka.

Napríklad na Slovensku za druhý kvartál bola inflácia necelé dve percentá. Tu asi príde logická otázka, že ako vlastne cenu všetkých tovarov a služieb odmeriame a zistíme, o koľko ceny medziročne vzrástli.

V zásade môžete využiť dva spôsoby. Prvým je deflátor HDP, ktorý je najkomplexnejší a meria celkovú zmenu cenovej hladiny v ekonomike. Druhým spôsobom je meranie cez index spotrebiteľských cien či cien výrobcov. V Európe a teda aj na Slovensku, keďže metodika je rovnaká, sa meria inflácia cez harmonizovaných index spotrebiteľských cien (HICP).

Na Slovensku sa používa HICP

O čo ide? Zjednodušene štatistici určia model spotreby v každej krajine, teda zostavia spotrebný kôš a priradia mu rôzne váhy, podľa toho čo ľudia v tej ktorej krajiny nakupujú. Kým Hans z Rakúska zje viac schnitzlov, tak Pepa z česka viac zelí. A to sa musí v spotrebnom koši zohladniť. Avšak spotrebný kôš si nepredstavujte, ako vozík v Tescu, pretože tento môže obsahovať aj desatisíce produktov. A to či už v rámci bývania, energií, nábytku, odevov či všeličoho iného na čo peniaze míňame.

A prečo teda máme infláciu, predsa každý by chcel, aby ceny klesali a aby váš reálny príjem rástol nie? Inflácia je pre ekonomiky kľúčový ukazovateľ. Napríklad je kľučový pre menovú politiku ECB, tá sa snaží sledovať a udržovať infláciu tesne pod 2%. Prečo?

Pretože to zabezpečuje chod ekonomiky, čo znamená, že vy máte motiváciu míňať, pretože viete že v uvocdzovkach zajtra môžu byť už ceny vyššie. A keďže vy míňate, tak v nadväznosti na to podnikatelia vyrábajú a investujú a firmy a spotrebitelia si požičivajú, nehovoriac o tom, že štátu to zvyšuje daňové príjmy, ktoré môže viac či menej efektívne investovať. Naopak, keby bol deflácia, a to nie len vybraných produktov, tak vy budete odkladať spotrebu, pretože budete čakať kým cena klesne ešte viac. A to znamená nižšie príjmy pre podnikateľov, ktorí budú poskytovať nižšie mzdy alebo prepúšťať a tak v konečnom dôsledku klesnú príjmy aj vám. Okrem toho štát príde rovnako o peniaze, keďže sa mu zníži výber daní a naopak zvýšia výdavky na sociálny systém, a tak nebude ďalej investovať do verejných služieb.

Za infláciou je väčšinou dopyt alebo ponuka

A ako prirodzene inflácia vzniká? V zásade sú dva hlavné spôsoby jej vzniku. Poznáme dopytovú a nákladovú infláciu. Dopytová inflácia vzniká vtedy, keď ceny rastú v dôsledku rastúcich príjmov obyvateľov, ktorí tieto peniaze míňajú a tak ponuka nestihne reagovať na ich zvýšený dopyt, čo dvíha ceny. Naopak nákladová inflácia vzniká na strane ponuky, keď sa zvýšia ceny surovín, či energií alebo sa zvýšia mzdy. A tak keď sa zvýšia ceny vstupov, tak sa zvýšia aj ceny konečných produktov.

Pre vás je dôležité spomenúť tiež to, že v prípade inflácie sú vo výhode dlžníci, pretože ich reálny dlh sa s rastom cien znižuje. Ich požičaná suma má dnes vyššiu hodnotu ako o 10 rokov.

Preto napríklad finanční poradcovia často hovoria o tom, že zobrať si hypotéku na 30 rokov, kde máte úrok menej ako jedno percento sa oplatí. Jednoducho preto, že infláciu máte vyššiu ako tento úrok a v zásade ste vo výhode voči banke. Nehovoriac o tom, že ceny nehnuteľností sa zvyšujú a rovnako sa bude zvyšovať váš príjem. (A to se vyplatí)

Zdroje

  • O hyperinflácii v Nemecku tu
  • Základné informácie ku inflácii tu
  • K Harmonizovanému indexu spotrebiteľských cien (HICP) tu