Prečo je Afrika chudobná?

Daj like

Bez debaty je Afrika ako celok jedným z najchudobnejších kontinentov zemegule. Samozrejme aj v rámci nej sa nájdu svetlé výnimky ako juhoafrická republika, Botswana alebo severná časť Afriky, kde HDP na obyvateľa v stálych cenách a upravených o rôznu cenovú hladinu medzi krajinami je cez 10-tisíc dolárov. Naopak keby sme zobrali Subsaharskú Afriku a zabudli na Botswanu a Juhoafrickú republiku, tak máme množstvo štátov, ktoré majú ledva HDP 3-tisíc dolárov na obyvateľa.

Vo videu sú zobrazené aj grafy spojené so sociálno-ekonomickou situáciou v Afrike. 

Pre porovnanie, Slovensko v tomto porovnaní má za rok 2017 HDP na obyvateľa 30-tisíc dolárov.

V tomto videu sa pozrieme na ekonomickú stránku subsaharskej Afriky a presnejšie na to, prečo je Afrika chudobná.

Nie je to len o hrubom domácom produkte

Chudobu Afriky nám môžu ilustrovať aj iné dáta, keďže predsa len HDP je všeobecnejší ukazovateľ.  Afrika má najvyšší podiel ľudí v absolútnej chudobe. V roku 2015 žilo v subsaharskej Afrike viac ako 40 % ľudí z menej ako dolára a 90 centov na deň v parite kúpnej sily. Pre porovnanie v severnej Afrike a blízkom východe je tento podiel na úrovni 2,6 %.

Samozrejme je to kombinácia historicko-ekonomických okolností. Každá africká krajina je špecifická, avšak v rámci kontinentu môžeme trocha zovšeobecňovať.

Silnou ranou voči Afrike bolo otroctvo, ktoré trvalo od 17. do 19. storočia, ale pravdepodobne ešte silnejšou bola kolonizácia od 19. do polovice 20. storočia. V tom čase sa skrátka krajiny ako Belgicko, Francúzsko či Spojené kráľovstvo rozhodli, že si v Afrike nakreslia hranice štátov. Zrazu z tisícok kmeňov a iných zoskupení vzniklo len niekoľko štátov. Rozmanitosť etník v daných štátoch ilustruje dobre Nigéria, kde je viac ako päťsto jazykov.

Keď sa behom 60. a 70 rokov začali africké krajiny osamostatňovať, tak moc sa dostala do rúk miestnym ľuďom, avšak problémom bolo, že kvôli množstvu etník, kmeňov a celkovo diverzite obyvateľov to vytváralo nestabilitu. K moci sa dostávali diktátori, ktorí mali často neobmedzenú moc a armádu. A tak prakticky vznikali diktatúry, ktoré v niektorých prípadoch vyústili do genocíd.

Príkladom sú napríklad občianske vojny v Somálsku alebo v Demokratickej republike Kongo či aj nedávny konflikt v Južnom Sudáne či genocída vo Rwande z 90. rokov. Z ekonomického hľadiska je akákoľvek vojna mrhanie produktívnym kapitálom nehovoriac o tom, keď je v chudobných krajinách, kde ich vojna len viac ochudobňuje.

Netreba zabúdať, že konflikty v Afrike naďalej vznikajú vo väčšej či menšej miere.

Problémov je viacero

Subsaharská Afrika ma pritom problém aj s infraštruktúrou. V niektorých častiach trpí na nedostatok pitnej vody či nedostatočnú dopravnú sieť. Okrem toho je tu slabé či nedostupné vzdelanie a zároveň aj zlé hygienické podmienky, čo je živnou pôdou pre choroby.

Keď sa na to pozrieme ekonomicky, tak hlavným problémom je nestabilita prostredia. Predstavte si, že ste podnikateľ a chceli by ste tu začať podnikať, napríklad aj v oblasti ťažby nerastných surovín. S vysokou pravdepodobnosťou by ste narazili na korupciu a klientelizmus. Mali by ste problémy s inštitúciami, ktoré pravdepodobne viac nebudú ako budú fungovať.

V prípade, že budete potrebovať nejaké pracovné nástroje či zariadenia, tak narazíte na problém.

Okrem toho potrebujete ľudí. Väčšina afrických krajín sú rozvojovými ekonomikami, pričom sa zaraďujú skôr na spodok rebríčka, čo znamená, že majú napríklad nerozvinutú ekonomiku, ktorá je prevažne zameraná na poľnohospodárstvo a do veľkej miery sa vykonáva stále holými rukami. To ide ruka v ruke so slabým ľudským kapitálom, čiže spomínaným problémom so vzdelaním.

Keby sme na to išli cez ekonomickú teóriu, tak problémom v subsaharskej Afrike sú produkčné reťazce a pre firmy trh s medziproduktami. Keby ste mali spomínanú baňu, tak potrebujete nákladné autá a stroje či iné zariadenia, nehovoriac o elektrine. V prípade, že v danej krajine často vypadáva elektrina, tak to nie je problém len pre vás, ale aj pre vašich dodávateľov, ktorí pre vás stroje vyrábajú. Tu sa skrýva tzv. multiplikačný efekt, kedy problémy sa prenášajú na ostatných a tí vytvárajú ešte väčšie problémy. V našom prípade to je znížená produktivita, kvalita či neskoré dodanie medziproduktov vašej výroby.

Štandardne keby ste boli vo vyspelej ekonomike s fungujúcim trhom a vám by dodávateľ predal nekvalitné stroje, tak by ste ho jednoducho substituovali, čiže vymenili za niekoho iného. V afrických krajinách nemôžete, pretože korupcia, klientelizmus a nefungujúce inštitúcie. V konečnom dôsledku aj tí najlepší dodávatelia v krajine budú pravdepodobne stále horší ako najhorší dodávatelia vo vyspelej krajine.

Problém sa zhoršuje, keď tieto medziprodukty sú komplementami, čiže sa navzájom doplňujú a váš výrobný reťazec je veľmi dlhý. Napríklad si predstavte výrobu Boeingu v Afrike, ktorý má milióny súčiastok a každá z nich musí byť dokonalá. Asi nemusíme hovoriť, že to je nemožné.

Na konci dňa je tak pre firmy výhodnejšie investovať inde, kde majú lepšiu infraštruktúru a stabilitu podnikateľského prostredia.

Veď stačí keď sa pozrieme na baňu v Afrike ako je táto, alebo na inú napríklad v Kanade či USA. O rozdieloch v produktivite si asi hovoriť nemusíme.

Afrika už je, dúfajme, na dobrej ceste

V súvislosti s Afrikou množstvo odborníkov poukazuje aj na humanitárnu pomoc, ktorá prichádza do afriky. Tvrdia, že v konečnom dôsledku Afrike pri svojej ceste z chudoby nepomáha a len dočasne pláta množstvo problémov. Nehovoriac o tom, že niekedy sa stáva, že sa táto pomoc niekde na polceste stratí alebo preriedi.

Východiskom z tejto situácie je stabilná vláda a reformy, ale tipujete správne, nebude to jednoduché, tak ako to nebolo jednoduché a stále nie je ani v postsocialistických krajinách.

Afrika s tým už začala. Len nedávno sa 54 krajín Afriky zapojilo do dohody o voľnom obchode medzi krajinami. V preklade to znamená že, tovary medzi krajinami budú môcť prúdiť bez väčších obmedzení či ciel. Takýto systém funguje v rámci Európskej únie už niekoľko rokov.

Ostáva nám len dúfať, že africké krajiny z cesty reforiem nezídu.

Zdroje:

  • Dátové zdroje hlavne tu
  • Inšpirácia z knihy “Prečo je vzduch zadarmo”