Čo je výhodnejšie, živnosť alebo eseročka?

Daj like

Hovorili sme si už o tom, čo je výhodnejšie v prípade, že sa rozhodujete medzi prácou na trvalý pracovný úväzok alebo prácou na živnosť. V tomto videu si povieme o tom, či je výhodnejšie začať svoje podnikanie ako živnostník či ako eseročka. Výhodnosť či nevýhodnosť oboch má viacero rovín od napríklad založenia až po daňovo/odvodové povinnosti. My si ich postupne rozoberieme.

Zakladá sa jednoduchšie živnosť

Z hľadiska založenie je jednoduchšie si založiť živnosť. V zásade, pri zakladaní máte dve možnosti, a to založiť ju fyzicky alebo online. Všeobecne sa radšej odporúča založiť živnosť online cez Slovensko.sk a elektronický občiansky preukaz. Dôvody prečo sú dva.

Prvý je, že mať online prístup ku elektronickej schránke a celkovo komunikácii so štátom, čo je praktickejšie a v konečnom dôsledku je to posledné dva roky povinné, napríklad v prípade komunikácie s finančnou správou. Druhý dôvod je ten, že je to lacnejšie. Napríklad pri zakladaní voľnej živnosti sa štandardne platí 5 eur a pri remeselnej a viazanej 15 eur.

Keď to spravíte online, tak voľná je zadarmo a viazaná či remeselná za polovicu. A najlepšie je na tom, že to trvá pár dní a nemusíte vystrčiť päty z domu, aj keď s inštaláciou všetkých programov v súvislosti s elektronickým občianskym budete trochu maturovať, viem o čom hovorím.

Pri zakladaní eseročky je to trocha komplikovanejšie. Založenie trvá dlhšie a môžete si počkať aj dvadsať dní. Hlavným dokumentom je zakladateľská listina v prípade jedného konateľa.

Zakladateľská listina obsahuje predmet podnikania, sídlo, meno spoločnosti, výšku základného imania, určenie konateľov spoločnosti či výšku rezervného fondu. Medzi ďalšie dokumenty, ktoré budete potrebovať patria stanovy (ak boli prijaté), vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladov, znalecký posudok, ktorý sa týka nepeňažného vkladu do spoločnosti, podpisový vzor a list vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej je sídlo eseročky.

Päť tisíc eur nemusíte fyzicky mať

Tu sa pozastavíme nad vkladom 5000 eur v praxi to neznamená, že tých 5.000 EUR je nutné „mať“. Základné imanie nie je potrebné dokladovať vložením na účet do banky – v praxi to funguje tak, že sa prehlási, že základné imanie bolo vložené v hotovosti do pokladne spoločnosti.

Následne za zápis do obchodného registra sa platí 300 eur resp.  0 pri online zápise, avšak je dôležité spomenúť, že od 1. 10. 2020 už bude existovať len online zápis.. Okrem toho sa platí aj za vybraté predmety podnikania v rovnakej výške ako pri živnosti.

Po zápise, ktorý trvá približne 2 dni, vám štát do 10 dní založí elektronickú schránku, ktorá bude slúžiť na komunikáciu. Pri komunikácii sa po 15 dňoch od doručenia považujú správy za prečítané (aj v prípade, že neboli). Po registrácii ešte sa budete musieť registrovať na daňovom úrade a budete musieť označiť sídlo svojej spoločnosti, tak aby bolo viditeľné.

Živnostník ručí aj osobný majetkom

Čo sa často spomína pri porovnávaní živnosti a eseročky, je ručenie majetkom. Živnostník je v tomto prípade v nevýhode, pretože neručí len obchodným, ale aj osobným majetkom. V prípade, že by nesplatil faktúry odoberateľovi, tak by mohol exekútor siahnuť aj na jeho majetok v prípade, že by záväzky boli vyššie ako obchodný majetok. Avšak všeobecne sa hovorí, že tieto prípady nastanú len výnimočne.

Pri eseročkách sa ručí len obchodným majetkom a spoločníci len do výšky nesplateného základného imania, teda keď napríklad mal spoločník splatiť ZI 5000 eur, ale splatil len 3000, tak ručí len do výšky 2000 eur.

Rozdiel je rovnako pri vedení účtovníctva. Živnostník účtovníctvo viesť nemusí, keď využíva paušálne výdavky. V prípade, že eviduje preukázateľné výdavky, tak vedie jednoduché účtovníctvo. Eseročka je z hľadiska administrovania náročnejšia a musí viesť podvojné účtovníctvo.

Živnostník platí vyššie odvody

Rozdiely sú rovnako aj v daňovo-odvodovej oblasti. Živnostník platí daň z príjmu na úrovni 19 percent zo základu dane, ktorý nie je vyšší ako 36 256 eur. Pri vyššom základe dane platí 25-percentnú daň z príjmu. Výhodou je, že živnostník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 4414,20 eur v tomto roku. Zároveň si môže uplatniť daňový bonus na dieťa. Eseročka platí daň zo zisku 21%. Výhodou pre oboch je, že od roku 2021 pri obrate do 100-tisíc eur sa platí daň z príjmu len 15%.

Pri odvodoch je živnostník tak trocha v nevýhode. Prvý rok síce platí len zdravotné odvody, ktoré sú v tomto roku vo výške 70,91 eur, avšak v druhom roku, keď prekročí príjem 6078 eur už bude platiť aj sociálne odvody, ktoré sú v tomto roku vo výške 167,89 eur. Samozrejme záleží od vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvody počítajú. Pretože výška odvodov rastie s výškou príjmu, viac som na túto tému hovoril vo videu, kde som porovnával živnosť a zamestnanie.

 

Spoločník a konateľ nie je to isté

V eseročke je možné odvodovú povinnosť optimalizovať a záleží od toho akú funkciu má zakladateľ s.r.o. Tu je dôležité si povedať, že spoločník a konateľ nie je to isté. Spoločník je majiteľom firmy. Eseročka musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov (majiteľov). Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne.

V prípade, že funkcia konateľa/spoločníka je bezodplatná, tak obe funkcie neplatia do sociálnej poisťovne žiadne odvody. V prípade, keď je niekto len spoločníkom, tak neplatí ani zdravotné odvody. V prípade, keď je konateľom bez ohľadu na to či je aj spoločníkom, tak platí zdravotné odvody vo výške 70,91 eur, avšak v prípade, že je napríklad zamestnaný niekde inde, tak rovnako nebude platiť odvody.

Uvedené čísla platia, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť. Možno sa pýtate, z čoho konateľ/spoločník s.r.o. žije, ak nemá žiadnu odmenu? V tomto prípade je možné použiť iné zákonné možnosti vyplácania peňazí z firmy.

V prípade, že spoločník dostáva podiel na zisku vo forme dividendy, tak platí len 7% daň z dividend. V prípade keď má konateľ/spoločník uzatvorenú zmluvu za výkon funkcie, tak pri nepravidelnom príjme ide celkovo 14% do zdravotnej poisťovne a 28,75% do sociálnej poisťovne. V prípade pravidelného prijmú to je rovnaká výška do zdravotnej poisťovne a do sociálnej poisťovne ide 33,55%.

Zároveň môže byť aj zamestnancom, avšak toto je najmenej výhodná forma, keďže do sociálnej poisťovne pôjde celkovo 34,6% z odmeny a 14% do zdravotnej poisťovne.

Ťažšie je skončiť s eseročkou

Keď sa pozrieme na ukončenie podnikania, tak to má živnostník jednoduchšie. Živnosť dokáže zrušiť do pár dní alebo pozastaviť za normálnych okolností na polroka, najviac na tri roky. Pri eseročke to je trošku komplikovanejšie. Eseročka sa môže zlikvidovať, zlúčiť, predať alebo môže nastať konkurz. Napríklad likvidácia trvá zo zákona aspoň 3 mesiace. Po uplynutí tejto lehoty je možné vykonať výmaz z obchodného registra, čím s.r.o. zanikne.

Keby sme si to mali zhrnúť, tak pri živnosti jednoznačne vyhráva jednoduchosť a je pre tých, ktorí nemajú vysoké príjmy a oplatí sa im využívať paušálne výdavky. Naopak pri vyšších príjmoch je lepšie založiť eseročku nie len kvôli ručeniu a jeho výhodám, ale aj z pohľadu zaplatených daní a odvodov, keďže eseročka sa dá vo vyššej miere optimalizovať.

Zdroje

  • V minulosti som k tomu písal tu
  • Pekne k tomu píše podnikajte.sk tu,
  • K založeniu eseročky tu
  • K založeniu živnosti tu
  • K daniam a odvodom živnostníka tu
  • Ku spoločníkom a konateľom tu