Rómovia, dôchodcovia a rodiny. Prečo je slovenský sociálny systém (ne)spravodlivý?
Pre mnohých je súčasná úroveň sociálneho štátu historickým víťazstvom solidarity a sociálnej spravodlivosti. Sociálny štát sa nejakým spôsobom dotýka každého občana, dávky poskytuje od narodenia až po prvý deň po smrti (pohrebné). Vytvára spoločenské povedomie, že na každého sa myslí, a nikto neostane stranou. Je preto veľmi nákladný, tretinu verejných výdavkov predstavujú sociálne transfery. Pochopiteľne, môže byť len tak štedrý, ako je ekonomická výkonnosť krajiny. Sťažovať sa na nízke dôchodky oproti Rakúsku nedáva zmysel, ak je tam priemerná mzda dvakrát vyššia. Pri podrobnejšom pohľade na tento systém s viac ako 100 dávkami však zistíme, že nie je všetko s týmto systémom v poriadku. Ako každému centrálne plánovanému systému, aj tomuto chýba kontrola zákazníka a absencia zisku a straty, ktoré by dokázali odstrániť balast, a podporiť skutočne odkázaných ľudí. Tieto rozhodnutia o úpravách systému si prisvojili politici, ktorí systém menia vo svoj prospech, teda v prospech svojich politických preferencií.
Všelijaké dávky, bonusy, príspevky, ktoré sa časom len komplikujú a nezjednodušujú. Kvôli jeho komplikovanosti v ňom vznikajú všakovaké paradoxy, ktoré často nie sú účelom daného opatrenia a tušíte správne v tomto videu sa na niektoré z nich pozrieme.
Sociálny systém každom štáte sa trochu odlišuje podľa toho do akej miery je v ňom angažovaný štát, resp. do akej miery sa snaží o „sociálnu spravodlivosť resp. solidaritu či zásluhovosť.“ Na Slovensku sú samotné prvky sociálneho systému definované v ústave. Napríklad, že občania v hmotnej núdzi majú právo na pomoc v takom rozsahu, aby im boli zabezpečené základné životné podmienky. Rodičia starajúci sa o deti majú právo na pomoc od štátu, tehotné ženy na ochranu v pracovných vzťahoch a primerané pracovné podmienky. Skrátka je to kombinácia zásluhovosti, napríklad pri dôchodkoch, kedy ľudia s vyšším príjmom a teda vyššími odvodmi budú mať vyšší dôchodok a sociálnej spravodlivosti v podobe záchrannej siete pre napríklad chorých alebo chudobných.
Na sociálny systém sa samozrejme všetci skladáme prostredníctvom svojej mzdy na základe týchto poistení, ktoré putujú do sociálnej poisťovne. Samozrejme pri štátnom sociálnom systéme, ktorý sa týka všetkých ľudí na Slovensku vám ide o to, aby bol adresný a nedal sa jednoducho zneužiť. A práve to nie vždy vychádza. A to mám na mysli aj adresnosť aj zneužiteľnosť. Nehovoriac o tom, že politici si aj mimo sociálneho systému obľúbili populistické tzv. sociálne baličky, ktoré technicky so sociálnou poisťovňou nemajú nič, ale sú to stále sociálne opatrenia z peňazí nás všetkých.
Štedrá rodinná politika
Začnime rodinnou politikou keďže v tej sa menilo počas minulej vlády celkom dosť dávok.
Dobrým príkladom sú prídavky na deti, ktoré sú plošná dávka pre rodičov s deťmi pri ktorej sa nezohľadňuje ich príjem. V rámci dávok, ktoré vypláca ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny je to druhý najdrahší príspevok/prídavok po rodičovskom príspevku, ktoré dostávajú matky po materskej. Napríklad v roku 2020 sa vyplatilo necelých 340 miliónov eur. Pritom išlo len o sumu 25,50, ktorá bola vyplácaná za dieťa od základnej školy do 25. roku života. Neskôr sa táto dávka menila a od začiatku roka 2023 je 60 eur. Kým dovtedy stála mesačne štátny rozpočet približne 38 miliónov eur, v súčasnosti stojí vyše 71 miliónov eur.
Asi sa nemusíme baviť o tom, že to nie je úplne adresná dávka a majetnejších rodičov nijako nepáli vo vrecku. Napríklad v Česku už niekoľko rokov funguje príjmový test, ktorý zohľadňuje práve výšku príjmov rodiny. Vyplatená suma by sa miesto toho napríklad mohla investovať do škôlok, ktoré sú pre rodičov vo väčších mestách čím ďalej tým väčším problémom. A neraz sa stáva, že si musia platiť súkromné škôlky, ktoré stoja stovky eur mesačne.
V rodinnej politike je sociálnym paradoxom aj daňový bonus na dieťa, ktorý sa uplatňuje na mesačnej či ročnej báze. Ten sa rovnako za minulej vlády zvyšoval. V súčasnosti dostanete na dieťa do 18 rokov 140 eur a nad 18 rokov 50 eur mesačne. Teda no dostanete, záleží od toho akú máte výšku mzdy, keďže je daný % strop podľa počtu detí, ktorý si môžete uplatniť z čiastkového základu dane, čo je de facto vaša mzda mínus odvody. Z pohľadu sociálneho systému je to, ale tak trošku nespravodlivá dávka. Dôvod je ten, že na daňový bonus majú nárok len tie rodiny, ktoré majú pracujúceho člena. A aj politicky sa vždy táto dávka využívala tak, že síce sľubujeme pracujúcim, ale na nepracujúcich napríklad v hladových dolinách či marginalizované skupiny zabúdame.
Na podobnom princípe funguje aj nedávno zavedená tehotenská dávka, ktorú tehotná žena dostáva od plus mínus 4. mesiaca tehotenstva až do pôrodu. Výška dávky je odvodená od predchádzajúcej mzdy matky, avšak najviac je vo výške približne 360 eur mesačne. Dokonca pred pôrodom bude mať žena súbeh aj materskej aj tehotenskej. A tak ako pri daňovom bonuse na dieťa, ani pri tehotenskej dávke neprihliada na tie ktoré pred tehotenstvom nepracovali. Tie skrátka dávku nedostanú, teda, pokiaľ nie sú študentkami Aj táto skupina budúcich matiek má nárok na dávku s názvom tehotenské štipendium.
Ďalším príkladom je materská, ktorá sa vypláca v rámci nemocenského poistenia. Matka ju začne dostávať tesne pred pôrodom a dostáva ju po dobu 34 až 43 týždňov. Pri materskej musí byť matka samozrejme nejaké obdobie nemocensky poistená čo väčšina matiek pravdepodobne bude, pretože pred materskou pracovali. Kameňom úrazu je práve výpočet. Obdobie, ktoré sa pri výške dávky zohľadňuje je jeden rok, teda keď ste pracovali v nejakej firme 3 roky, tak do úvahy sa bude brať jeden celý kalendárny rok. Problémom je, keď ste zmenili zamestnanie. Vtedy musíte pracovať minimálne 3 mesiace, aby sa príjem od nového zamestnávateľa zohľadňoval. Samotná výška materskej vychádza približne na úroveň vašej čistej mzdy a samozrejme má horné maximum okolo 1930 eur v tomto roku. A tu práve zvyknú niektorí špekulovať a napríklad so zamestnávateľmi si dohodnúť novú zmluvu prípadne inak prikrášľujú svoj príjem v období z ktorého sa dávka počíta. Samozrejme Sociálna poisťovňa na to niekedy príde.
Niekto môže namietať, že ide práve o zásluhovosť systému, keď zarábam 2000 eur mesačne, tak platím vyššie odvody do sociálnej poisťovne ako niekto s platom 800 eur. Na strane druhej, je to extrémne drahý systém, ktorý je problém ufinancovať, keďže čím ďalej tým menej bude ľudí v produktívnom veku a naopak bude pribúdať ľudí na dôchodku. Zároveň rodinné politiky sa presadzovali s argumentom, že prinesú vyššiu pôrodnosť. Zo štatistík a dát ale vieme, že vo svete už tieto štedré dávky skúšali a malo to len minimálny dopad na výšku pôrodnosti, ktorá je ovplyvnená inými faktormi.
Stačí keď sa zamyslíte nad tým, aké dávky dostanete keď budete mať dieťa alebo keď už ho máte. V podstate je to 5 či 6 dávok. Najprv tehotenské, potom príspevok pri narodení, materská, ktorá je v podstate vo výške predchádzajúceho čistého príjmu matky, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a daňový bonus.
Dávka v nezamestnanosti
Ďalším dobrým príkladom nedomyslenosti sociálnych opatrení je dávka v nezamestnanosti. Na ňu máte nárok v prípade, že stratíte prácu a predtým ste si 2 roky platili v rámci sociálnych odvodov poistenie v nezamestnanosti. Pre bežných zamestnancov to nie je problém, ale napríklad živnostníci si toto poistenie v rámci minimálnych odvodov neplatia. Dávku, ktorá vychádza plus mínus na polovicu vašej hrubej mzdy, môžete poberať polroka. Problémom tejto dávky ale je, že nikto sa nepozerá na to, či pracovný pomer ukončil váš zamestnávateľ alebo ste ho ukončili vy. V preklade: môžete si tak spraviť v pohode polročný sabatikal a nikto to nebude riešiť.
Málokto si to uvedomuje, ale okrem progresívnej dane pre fyzické osoby, vo výške 19 resp. 25% je aj sociálny systém progresívny, a to práve v prípade dôchodkov. Dôchodok na Slovensku sa vám nepočíta podľa toho koľko ste do systému odviedli, ale podľa toho z akej mzdy. Pri dôchodku sa okrem iného berie do úvahy to akú mzdu ste každý rok zarábali a táto mzda sa porovnáva s priemernou mzdou v danom roku. Keď bola priemerka 1000 eur a vy ste zarobili 1250, tak v tom roku budete mať tzv. osobný mzdový bod 1,25. V prípade, že ste zarobili viac a máte bod od 1,25 do 3, tak sa vám bude krátiť o 68% a bude to vyzerať takto: 1,25 + 0,68*(3-1,25) = 2,44. To znamená, že síce ste zaplatili sociálne odvody a dôchodkové postenie zo mzdy 3000 eur, ale do dôchodku sa vám budú zohľadňovať odvody len ako keby z 2440 eur. Navyše tí čo zarobia od 3000 eur do 7 tisíc eur v našom príklad, tak platia dôchodkové poistenie aj z tejto sumy, avšak do úvahy sa im môže brať maximálne mzda 3000 eur.
Minimálny dôchodok
Zaradiť tu musím aj minimálny dôchodok. Predtým, než začal platiť tzv. minimálny dôchodok sa stávalo, že niektorí, ktorí celý život poberali nízku mzdu, tak dostali len velmi nízky dôchodok a následne sa im musel prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi zvyšovať. Preto v 2015 prišla vláda s tzv. minimálnym dôchodkom. Na to, aby ste mali naň nárok, tak musíte v každom roku, ktorý sa vám berie do dôchodku zarobiť aspoň štvrtinu priemernej mzdy a to minimálne po dobu 30 rokov, neskôr sa od tejto podmienky upustilo. Keď ste pracovali 30 a viac rokov, tak sa navyšovala jeho suma. V počiatkoch bol vypočítaný po 30 odpracovaných rokoch ako 1,36 násobok životného minima. Následne sa systém ešte vylepšil a bol naviazaný na priemernú mzdu a z nej predstavoval 33%. Potom sa od toho opäť upustilo a opäť je minimálny dôchodok naviazaný na životné minimum. Problémom celého minimálneho dôchodku je fakt, že zachraňuje ľudí, ktorí si platili minimálne odvody, napríklad dlhodobo pracovali len na štvrtinový úväzok, lebo partner zarábal dosť a stačí, že si ich platili 30 rokov. Navyše paradoxná je méta 30 rokov. Keby ste napríklad robili 29 rokov, tak dostanete zásadne menej.
Kontroverzný rodičovský dôchodok
Posledným katastrofálnym opatrením pri dôchodok je tzv. rodičovský dôchodok, kedy sa deti rodičov, ktorí sú na dôchodku môžu rozhodnúť im podarovať 1,5% zo svojej hrubej mzdy, teda najviac z 1,2 násobku priemernej mzdy. V súčasnosti môžu deti svojim rodičom dať po necelých 22 eur, čiže 44 eur každý mesiac pokiaľ sú rodičia na dôchodku. Problémom je, že tento príspevok neponíži iné výdavky sociálnej poisťovne, ani neznamená zvýšenie odvodov, a teda je to čistým dodatočným nákladom sociálneho systému, ktorý musí byť financovaný z daní. Navyše je extrémne nespravodlivý, keďže prilepšené budú mať dôchodcovia, ktorí majú deti a ktorí s nimi majú dobrý vzťah. Na ostatných sa skrátka zabudlo.
Sociálny systém však netvoria len dávky na podporu príjmov domácností a jednotlivcov. Osobitnou kapitolou sú obedy zadarmo, ktorú už síce neexistujú, ale je dobré ich spomenúť. Obedy zadarmo zaviedla ešte predchádzajúca vláda začiatkom roka 2019 a boli zadarmo pre deti ZŠ a posledný ročník škôlok. Opatrenie stálo približne 100 miliónov eur ročne a paradoxom bolo, že obedy zadarmo dostávali aj deti rodičov, ktoré to nepotrebovali, nehovoriac o tom, že rodičia ani neboli motivovaný deti odhlasovať z obedov, keďže to platiť priamo nemuseli. A stávalo sa, že samotné školské jedálne museli byť dotované, keďže príspevok od štátu vo výške 1,20 na stravníka nestačil. Nakoniec sa po roku a pol od systému upustilo a vrátilo sa ku starému systému, kedy deti rodičov v hmotnej núdzi dostávali dotáciu na teplý obed, avšak v súčasnosti od roku 2013 sa k zadarmovosti systému opäť vrátilo, teda teraz sa to už pre istotu volá dotácia na obed. Avšak ten paradox, teda že obed zadarmo dostávajú aj deti rodičov, ktorý na tom nie sú zle, ostala.
Vlaky zadarmo sú ďalším opatrením z bývalých sociálnych balíčkov a jeho vznik sa datuje do roku 2014 a platí doteraz. Vlaky zadarmo mohli po zmene využívať dôchodcovia, žiaci a študenti, ktorí odvtedy platili väčšinou polovičné lístky. Ročne tak prichádza ZSSK o 13 miliónov eur a musí sa dotovať zo štátneho rozpočtu. A to mimochodom sa ZSSK dotovala už pred zavedením vlakov zadarmo, keďže tržby z lístkov nedokázali pokryť náklady. Problémom je, že peniaze niekde chýbajú a napríklad by sa za ne mohla zlepšiť kultúra cestovania či modernizovať trate. Miesto toho sa vám ale môže stať, že sa tlačíte so študentami s miestenkou v kupečku, ktorí si práve robia trip po Slovensku. A samozrejme najtrpkejšie sú vlaky zadarmo pre tých čo študenta či dôchodcu doma nemajú, ale z daní vlaky dotujú.
A bonusom na koniec je príspevok na pohreb o ktorom väčšina ľudí netuší. Ten je vo výške približne 80 eur. Samozrejme cenu pohrebu cca 1000 eur blízkeho nenahradí a paradoxom je, že za za 20 rokov odkedy existuje zvýšil celkovo o 10 eur. Dôvodom je, že nie je na nič naviazaný.
Vlaky zadarmo, alebo príspevok na pohreb sú v spoločnosti a medzi voličmi pomerne citlivou záležitosťou. Politici nemajú odvahu ich zefektívniť, prípadne zoškrtať. Rovnako na okraji záujmu je podpora v hmotnej núdzi, teda tá bazálna solidarita s ľuďmi, ktorí majú minimálny alebo žiadny príjem. Kým dôchodky sa pomerne intenzívne valorizovali, a dôchodcovia si už navykli na 13. dôchodok, ľudia odkázaní na základnú solidaritu majú smolu. Dostávajú výrazne nižšie dávky ako je minimálny dôchodok, politici dlhodobo ignorujú reálny rast životných nákladov, o ktorý by sa tieto dávky mali zvyšovať. Podiel životného minima na priemernej mzde za tie roky klesol z bezmála 30% v roku 2001 na 18% v roku 2022. Výdavky na podporu v hmotnej núdzi sú nižšie, ako objem prídavkov na deti pre tretinu rodičov s najvyššími príjmami. Aj toto je ukážkový príklad toho, že veľký sociálny štát je tvarovaný tak, aby bol voličsky populárny, a nie skutočne solidárny, alebo sociálne spravodlivý.