Teroristi z Hamasu a Irán vs. Izrael. Čaká nás Ropný Šok?
Už viac ako mesiac sa vyostruje situácia a konflikt medzi Izraelom a Hamasom v pásme Gazy. Izrael už vstúpil pred niekoľkými dňami do pásma Gazy a začal s hľadaním a lovením teroristov Hamasu. Aj keď tento konflikt vyzerá ako čisto regionálna záležitosť čo nás na Slovensku nemusí veľmi kváriť, opak je skôr pravdou a v tomto videu sa na situáciu a potenciálne dopady konfliktu na Európu a na Izrael samotný pozrieme bližšie.
Z hľadiska ekonomického dopadu bude najdôležitejšie to, ako sa konflikt vyvinie. Pre Izrael je okrem Hamasu problémový Irán, ktorý podporuje Hamas a ďalšiu teroristickú organizáciu Hizbaláh v Libanone alebo v Sýrii či Šiítske milície v Iraku alebo Hútiovia v Jemene. Rovnako je otázne či budú narastať nepokoje zo strany Palestínčanov v Západnom brehu Jordánu. A či by sa do konfliktu v nejakej miere zapojili aj Spojené štáty americké, ktoré sem presunuli dve lietadlové lode a všetko čo s nimi súvisí.
Ropné šoky zo 70. rokov
V prípade zvyšku sveta je prípadná eskalácia kľúčovým prvkom pri rôznych ekonomických scenároch. A primárnou hrozbou je rast cien nerastných surovín, teda primárne ropy a plynu. Presne 50 rokov dozadu nastal pre západný svet tzv. prvý ropný šok o ktorom sa na ekonomických univerzitách učí doteraz. V 70. rokoch už niekoľko rokov existovala organizácia krajín vyvážajúcich ropu zložená z prevažne z krajín blízkeho východu. Po začatí Jom Kipurskej vojny medzi Izraelom a koalíciou Sýrie a Egypta sa spočiatku arabské krajiny rozhodli obmedziť produkciu o 5% a potrestať tak hlavne Spojené štáty americké, ktoré v rope neboli sebestačné a vo vojne podporovali materiálne Izrael. Po pár dňoch, keď USA odkleplo skoro trojnásobne väčšiu materiálnu pomoc ako Izrael žiadal sa rozhodli členovia OPECu ako Saudská Arábia, Kuvajt, Irak, Irán a Líbya a nečlenovia Sýria a Egypt uvaliť na USA a ostatné podporujúce krajiny ako Portugalsko či Holandsko embargo. Aj keď embargo trvalo len pár mesiacov, tak spôsobilo paseku.
Cena ropy sa v krátky čas zoštvornásobila z 3 dolárov za barel na 12 a v západných krajinách vrátane USA sa zaviedol prídelový systém. V Nemecku sa obmedzila maximálna rýchlosť na diaľniciach a ostatných cestách a v Dánsku sa obmedzila svetelná reklama a znížil sa predaj vykurovacej nafty. V Taliansku narástol dopyt po bicykloch tak, že vznikol čierny trh s bicyklami. V Holandsku vyhlásili nedele bez áut, kedy sa deti hrali na opustených cestách a diaľniciach. V Spojených štátoch amerických sa určili dni v týždni, keď mohli tankovať vodiči s párnymi a nepárnymi číslami vodičského preukazu. No a v nedeľu sa benzín vôbec nepredával.
V konečnom dôsledku pár mesačné embargo spôsobilo v USA rast inflácie, nezamestnanosti a pokles hospodárskeho rastu. Aj keď rolu tu hrali aj iné faktory, ako rast svetových cien potravín kvôli slabšej úrode alebo dôsledky financovania vojny vo Vietname či opúšťanie zlatého štandardu v spojitosti s americkým dolárom. Na strane druhej si západ uvedomil, že ropa nebude naveky lacná a nemôže tak dôležitú surovinu dovážať z tak nestabilných krajín. V mnohých západných krajinách tak nastala zmena energetickej politiky, ale to už je na iné video.
Po prvom ropnom šoku sa už ceny nedostali na predchádzajúce nízke úrovne. A o niekoľko rokov na prelome desaťročí nasledoval ďalší ropný šok po iránskej revolúcii a neskôr po vypuknutí vojny medzi Irakom a Iránom. Takýchto náhlych nárastov bolo niekoľko a teda otázka stojí takto. Môže sa to stať aj teraz keby sa konflikt ešte viac vyhrotil?
Hrozia ropné šoky aj teraz?
V súčasnosti aj keď sme stále vo fosílnej ére sme už oveľa menej závislí na rope aj keď o plyne sa to povedať nedá a naopak sme stále viac závislejší od obnoviteľných zdrojov. Napriek tomu región má asi 48% svetových zásob ropy a každodenne vyprodukuje približne 33% z celkovej produkcie vo svete. A navyše asi pätina celkovej ropy prejde na tankeroch cez Hormuzský prieliv, ktorý je viac či menej pod kontrolou Iránu. Svetová banka nakreslila rôzne scenáre, ktoré závisia od toho ako veľa ropy by vypadlo z každodennej produkcie. Čo v konečnom dôsledku je závislé od toho ako veľmi by sa konflikt vyhrotil, či by proxi iránske organizácie na Izrael zaútočili alebo by útočil priamo Irán alebo by sa tam zaplietli spojené štáty americké. Keby z trhu vypadlo 2 až 8 miliónov barelov denne, teda 2 až 8% svetovej produkcie, tak by cena ropy mohla byť niekde od 93 dolárov na barel až po skoro 157 dolárov za barel. Takto vysoké ceny by v podstate spôsobili pokles hospodárske rastu celého západu a navyše pravdepodobne zvýšili aj ceny plynu, ktoré po konflikte vzrástli najviac aj kvôli tomu, že Izrael pozastavil ťažbu plynu.
Scenár výraznejšieho rastu ceny ropy je v súčasnosti skôr nepravdepodobný aj keď nie nemožný, keďže situácia n Blízkom východe je nestabilná.
Ako je na tom Izrael?
Izrael čakajú ekonomicky slabšie roky minimálne jeden a možno viac podľa toho či konflikt ešte eskaluje. Prakticky od jeho začiatku 7. Októbra sa izraelský šekel hneď prepadol na 14 ročné minimum a centrálna banka musela zasahovať a spáliť na ňom pomaly pätinu svoji zahraničných devízových rezerv. Zároveň spustila bezúročné pôžičky pre obete útoku či ľudí, ktorí žijú v blízkosti pásma Gazy. Hovorí sa o približne 250-tisíc obyvateľoch, ktorí boli z potenciálne nebezpečných území evakuovaní.
Ako to už býva konfliktami sú zasiahnuté ekonomiky ako celky a to aj v prípade, keď nie sú devastované ako napríklad Ukrajina. Izrael musel stiahnuť a povolať asi 360-tisíc rezervistov, ktorí budú v súčasnosti chýbať firmám, navyše Izrael má rôzne náboženské skupiny a dokonca približne 10% pracovnej sily spadá medzi ortodoxných židov, ktorí kvôli viere ani nemôžu byť povolaní do boja. Ruka v ruke s tým narastajú aj obavy medzinárodných firiem. Nvidia, výrobca grafických čipov zrušil plánované udalosti v Tel Avive. Zara či H&M zavreli obchody v krajine úplne.
Okrem toho utrpel aj turizmus, ktorý tvorí asi 3% HDP a 6% zamestnanosti v krajine. V októbri klesol počet turistov medziročne o skoro 80%, a to kvôli odkloneným a zrušeným letom. Samotní prevádzkovatelia reštaurácií a hotelov hovoria, že sú u nich ubytovaní len novinári alebo ľudia z južnej časti Izraela, ktorí boli evakuovaní.
Zároveň kvôli možnej eskalácii na severe a konfliktu s ďalšou teroristickou skupinou Hizbaláh, ktorá je rovnako ako Hamas podporovaná Iránom začne pravdepodobne Izrael viac míňať na zbrojenie. V súčasnosti míňa vyše 4% HDP, čo je približne 23 miliárd dolárov ročne. Okrem toho má 14 miliárd vo forme pomoci od USA. Okrem toho aj izraelskí ekonómovia vyzýva vládu aby viac investovala do armády a radšej obmedzila iné časti rozpočtu Izraela.
Zároveň je problémovou oblasťou poľnohospodárstvo, kde približne polovica pracovnej sily je zložená z Palestínčanov a zahraničných robotníkov. Z nich asi pätina sa vrátila domov a Palestínčania zo západného brehu Jordánu sa do Izraela nemôžu dostať, keďže Izrael uzavrel priechody. Celkovo pracuje v Izraeli asi 150-tisíc Palestínčanov, ktorí budú na izraelskom pracovnom trhu chýbať.
Aj keď centrálna banka okresala predikciu ekonomického rastu na tento rok „len“ z 3 na 2,7%, tak ekonómovia hovoria, že dôsledok pre Izrael môže byť zásadnejší. Kým konfrontácia s Libanonom v roku 2006 a s hamasom v roku 2014 stále Izrael asi pol percenta HDP, tak tentoraz môže Izrael konflikt vyjsť od 3,5% do 15% HDP. Všetko záleží len od toho čo sa bude diať po tom, čo Izrael obsadí pásmo Gazy.
A samozrejme máme tu ešte Palestínu a hlavne Palestínčanov v pásme Gazy, ktorý boli nútene odsunutý zo severu na juh a žijú v krutých podmienkach z humanitárnej pomoci. Pre nich bude konflikt na konci dňa najhorší.