Vedeli ste, že počet letov klesol o 80 % oproti stavu spred dvoch mesiacov? Logickou otázkou je, čo to spraví s leteckou dopravou a s lacnými letenkami. Vyzerá to, že nie a v tomto videu sa pozrieme prečo.
Množstvo z vás sa asi pýta, či budeme mať letenky naďalej tak lacné aj po prekonaní korona-krízy. Samozrejme to nikto presne nevie, avšak je vysoko pravdepodobné, že nie a letecký biznis sa zmení. Pre lepší obraz o aerolíniách si toto video rozdelíme do troch častí.
- V prvej sa pozrieme na to ako tento biznis funguje.
- V druhej čas ti pozrieme prečo sme doteraz lietali tak lacno.
- A v tretej na to, prečo návrat k tomuto modelu po korona-kríze je nepravdepodobný.
Ako aerolínie fungujú ?
Pred 60 rokmi bolo komerčné lietanie luxusom pre bohatých. V tom čase by ste za let z New Yorku do Londýna zaplatili v dnešných cenách približne 2600 dolárov. V súčasnosti stojí let na tejto trase desatinu.
Celý proces zlacňovania leteniek spustila deregulácia, ktorá sa začala v roku 1978 pod menom Airline deregulation act. Dovtedy boli aerolínie regulované a niektoré trasy v USA mali fixne stanovenú cenu letenky.
Vďaka deregulácii narástla konkurencia v tomto biznise, čo viedlo k poklesu cien. Za poklesom bolo aj technologický vývoj. Zlepšili sa lietadlá, ich aerodynamika, elektronika a celkovo vybavenie. Pomohol tomu aj rozvoj internetu a webov, ktoré už dnes všetci poznáme. Weby umožnili vyberať si tie najlacnejšie letenky na tej ktorej trase, čo spôsobilo tlak na aerolínie, aby znižovali ceny.
Výsledkom konkurenčného boja boli krachy slabších aerolínií alebo rôzne zlúčenia a odkúpenia iných spoločností. V súčasnosti v USA kontrolujú 80 % trhu štyri aerolínie.
Podobný, avšak pomalší proces deregulácie začal v Európe v priebehu 90. rokov minulého storočia. Samozrejme, výsledky boli rovnaké ako v Spojených štátoch amerických a lietanie sa stalo dostupnejším.
Ako funguje biznis s lietaním?
Cieľ väčšiny aerolínií je jednoduchý, mať čo najväčší zisk na jedno miesto v lietadle, a to na akejkoľvek trase alebo aspoň za flotilu ako celok. Aj keď aerolínie netvoria na danej trase zisk, tak stále je podstatné mať vysokú obsadenosť tzv. load factor. O tom ako sa s obsadenosťou pracuje si povieme v druhej časti.
Možno si myslíte, že medzi hlavné náklady aerolínií patrí letecké palivo, personál, teda piloti a letušky a lietadlo a jeho údržba. Tieto náklady sú síce podstatnou položkou celku, avšak náklady leteckých spoločností sú oveľa komplexnejšie a v cene letenky máte započítaných hneď niekoľko položiek.
Poplatky za pasažierov tvoria približne 30 %. Je to v princípe poplatok letisku, ktorý má každé letisko vo rôznej výške a platí sa za odlet pasažiera. Letiská tento poplatok využívajú na rozvoj. Každé letisko ho má nastavený v inej výške. Napríklad Letisko v Bratislave ho má stanovený vo výške 16,27 eur.
Za pasažiera, teda jeho odlet sa zvyknú platiť aj dane štátu. Napríklad v Nemecku je výška dane odstupňovaná na základe dĺžky letu, a to vo výške od 13 do 59 eur. Palivo tvorí priemerne z ceny jedného letu 25 %. Náklady na posádku, lietadlo a údržbu tvoria 18 %.
Poplatky za pozemné služby tvoria 9 % a predstavujú všetky služby na letisku, ako preprava pasažierov, tankovanie alebo rozmrazovanie lietadla počas zimy.
Poplatky za služby riadenia letovej prevádzky tvoria 7 % a zjednodušene povedané predstavujú poplatok za to, že pilotom niekto povie kadiaľ majú letieť aby sa s ostatnými letmi nezrazili. Potom sú to poplatky za pristátie, ktoré tvoria z ceny letu 4 %. Poplatok sa účtuje za pristátie a závisí od vzletovej hmotnosti, čo znamená, že do určitej miery je variabilný.
Približovacie poplatky a občerstvenie majú rovnaký podiel, a to po 3 %. Približovacie poplatky sú poplatky za približovanie sa ku letisku. Napríklad v Bratislave je tento poplatok vo výške 490 eur za jeden let. Poslednou položkou sú diéty zamestnancov, ktoré tvoria približne 1 % z ceny letu.
A práve toto rozbitie nákladov na drobné je dôležité z hľadiska ďalšej témy, a to, prečo sme mali doteraz tak lacné letenky.
Prečo sme doteraz lietali tak lacno?
Okrem toho, že je za tým konkurencia, deregulácia, lepšie technológie a ešte aj letecké palivo, ktoré je mimochodom oslobodené od dane, je za tým aj vynaliezavosť lowcostových aerolínií. Tu mám na mysli Ryanair alebo Wizzair, ktoré asi väčšina ľudí pozná. A dobre vieme, že práve cez nich sa dá dostať aj k desaťeurovým letenkám, avšak aj tie majú háčik.
Ryanair používa výhradne Boeingy typu 737, kde má naukladaných toľko sedadiel koľko len môže. Sedadlá samozrejme nie sú pohodlné, máte málo miesta na nohy a nedajú sa ani sklopiť. Tým, že Ryanair používa Boeingy 737, tak nemusí preškoľovať svoj personál na iný typ lietadla,. Všetko spomínané znižuje náklady. Mimochodom personál lietadla vykonáva často viac činností. Napríklad letušky vám pred odletom na letisku ešte aj skontrolujú letenky na tzv. gatoch.
Spoločnosť využíva hlavne okrajové letiská. Napríklad v rámci Londýna sa dostanete na letiská Stansted a Luton, čo sú letiská vzdialené 40 až 50 kilometrov od centra. A často v nezvyčajných časoch, napríklad skoro ráno alebo neskoro večer či v noci. Dôvodom sú nižšie letiskové poplatky pre spoločnosť.
Okrem toho na letiskách stoja lietadlá veľmi krátko a len doplnia zásoby vezmú ďalších ľudí – ktorí mimochodom idú k lietadlu autobusom a používajú schody – a opäť odletia.
Samozrejme desaťeurová letenka sa môže v konečnom dôsledku prostredníctvom poplatkov predražiť. Chcete viac miesta na nohy? Chcete sedieť s rodinou? Chcete batožinu so sebou na palubu? Za všetko si priplatíte. Prirodzene, na palube nemáte nič zadarmo a za všetko jedlo či pitie sa dopláca.
V preklade, je to lietajúca MHD.
Ryanair je v tomto celkom úspešný z hľadiska počtu liniek je celosvetovo na prvom mieste. Z pohľadu počtu prepravených pasažierov je v top desiatke. Tržbami okolo 7 miliárd eur v roku 2018 je na 20. mieste, avšak čistým ziskom viac ako jedna miliarda eur na siedmom mieste celosvetovo.
Skrátka Ryanair vie čo robí.
Prečo je návrat k modelu lacného lietania nepravdepodobný
Samozrejme je to v určitej miere špekulácia ale existuje niekoľko relevantných argumentov. O dvoch z nich sa už dlhodobo diskutuje a tretí je aktuálny kvôli korona-vírusu.
Prvým je, že stále častejšie sa ozývajú hlasy za zdanenie emisií leteckých spoločností, keďže rastúce množstvo lietadiel vo vzduchu negatívne vplýva na klímu, aj keď v európskom priestore viac oxidu uhličitého vytvára cestná doprava, ktorá má 72 percentný podiel a letecká doprava tak ako aj lodná doprava tvorí 13% emisii v doprave.
Letecké spoločnosti sú síce od roku 2012 v rámci Európskej únie súčasťou systému obchodu s emisiami, avšak povolenky väčšinou dostávajú zadarmo, pretože ich cena bola po poslednej kríze nízko.
Druhým je daňové oslobodenie leteckého paliva. Mimochodom, vy na Slovensku do svojho auta zaplatíte z jedného litra benzínu 55 centov bez ohľadu na cenu za liter. Výnimka zo zdaňovania má korene v Chicagskej dohode z roku 1944, ktorá mala podporiť rozvoj leteckej dopravy.
Zmeniť to, aspoň čiastočne, mala európska smernica o zdaňovaní energetiky z roku 2003. Dovolila členským krajinám EÚ zdaniť letecké palivo, spálené na vnútroštátnych letoch. K tomu sa však žiaden štát neodhodlal.
Európska komisia k zdaneniu leteckého paliva vypracovala analýzu. Vyplýva z nej, že keby tisíc litrov paliva zdanila napríklad 330 eurami, cena leteniek by sa zdvihla o desať percent. Priemerná cena letenky by stúpla na 333 eur a počet pasažierov by klesol o 11 percent na 613 miliónov ročne.
Podľa prepočtov Európskej komisie by zavedenie dane z paliva mohlo znížiť emisie leteckej dopravy o 11 percent. Naopak, na HDP či zamestnanosť v EÚ by nová daň nemala mať výraznejší vplyv.
V tomto išli niektoré krajiny vlastnou cestou. Napríklad spomínané Nemecko alebo aj Holandsko od roku 2021 zavedie daň z leteniek vo výške 7,5 eura na pasažiera.
Tretí argument, vychádza zo samotnej koronakrízy, teda že väčšina lietadiel je v súčasnosti na zemi a množstvo letísk ani nefunguje. Jednoducho dopyt po letenkách sa prepadol. O tom hovorí jeden z kľúčových ukazovateľov v leteckej doprave, a to Revenue passenger kilometers (RPK) resp. príjmy z osobokilometrov, ktoré sa dramaticky prepadli. A to v prípade medzinárodných letov.
A rovnako aj v prípade domácich letov.
Tu je vidieť hlavne problémy Číny, pretože sú stále dostupné len dáta za február, avšak niečo podobné bude aj v USA a v Európe. Z hľadiska počtu letov celosvetovo, ktoré sa sledujú na týždennej báze to vyzerá na prepad o 80 %.
Problémom je, že návrat po kríze nebude pravdepodobne taký rýchly, teda v tvare V. Dôkazom toho je aj Čína, kde lietanie v rámci krajiny stále výrazne zaostáva za štandardom a posledný mesiac je počet letov oproti januáru polovičný.
Medzinárodné združenie leteckých dopravcov prognózuje ešte v 4. kvartáli príjmy z osobokilometrov nižšie o 33% oproti 4. kvartálu minulého roka. Celkovo za rok 2020 by mali byť medziročne príjmy o polovicu nižšie.
Problémom pri finančnom zdravý leteckých spoločností je fakt, že podľa združenia priemerne 50 % nákladov aerolínií sú fixné náklady, čo znamená, že ich aerolínie platia bez ohľadu na to či lietadlá odlietajú 6-krát denne alebo stoja na letisku.
Preto je rozhodujúce ako dlho to potrvá, keďže spoločnosti majú rôzne finančné zdravie. A rovnako to či ľudia sa aj po otvorení hraníc nebudú báť cestovať. Svoje hovorí nasledujúci prieskum, ktorí sa robí v 11 krajinách a z neho vyplýva, že 40 % ľudí bude čakať šesť a viac mesiacov kým opäť budú cestovať.
V súčasnosti už niektoré spoločnosti oznámili prepúšťanie alebo krach. Záchranou pre nich môže byť štátna podpora.
Kľúčové je, aký bude stav po kríze, aký bude dopyt a ponuka a aké budú platiť opatrenia. Možno príde druhá vlna vírusu a možno nie. Predstavte si, že by sa lietať kvôli cirkulácii vzduchu v lietadle nemohlo alebo by sa museli udržovať odstupy v lietadle, To znamená zníženie obsadenosti lietadiel (Load factor), a to by samozrejme viedlo ku vyššej cene leteniek. Stať sa môže aj to, že dopyt bude vzhľadom k ponuke príliš nízky, keďže kríza zasiahne aj peňaženky bežných ľudí a spoločnosti si povedia, že nech hlavne lietajú aj za cenu strát. Tu netreba zabúdať, že to nie je dlhodobo udržateľné.
Ja osobne si myslím, že ceny leteniek v nejakej miere porastú, keďže trh sa počas krízy vo väčšej či menšej miere vyčistí.
Zdroje
- Použité grafy nájdete v analýzach tu
- Deregulácia v EÚ
- Výpočet nákladov na jeden len pochádza z webu Aktuality.sk
- O leteckom palive som písal svojho času na webe Index
- O tom ako sa letectvo (ne)zdaňuje tu
- O fungovaní zdaňovania letectva v Holandsku