Zmeny v druhom pilieri
Parlament v minulom roku schválil veľkú reformu druhého dôchodkového piliera, ktorý vznikol ako kapitalizačný dôchodkový pilier. V zásade ide o jednu z najväčších reforiem po niekoľkých rokoch a v druhom pilieri sa zmenilo niekoľko jeho kľúčových parametrov, ktoré sa dotknú sporiteľov. V tomto videu vám v krátkosti priblížim druhý piliera a hlavne všetky spomínané zmeny, ktoré sa v najbližšom čase v druhom pilieri udejú. A rovnako spolu zhodnotíme či sú to pozitívne alebo negatívne zmeny v druhom pilieri a dôchodkoch.
Zjednodušene. Druhý pilier vznikol v roku 2004 ako kapitalizačný dôchodkový pilier. To znamená, že suma ktorá bude na vašom účte v rámci druhého piliera v čase, keď pôjdete do dôchodku, bude záležať od toho aký objem príspevkov v ňom máte a ako ste ich počas vášho pracovného života zhodnotili. Všetky jeho ostatné parametre a zmeny si v najbližších minútach priblížime.
Presun sporiteľov do rizikovejších fondov
Prvou zmenou je zavedenie Predvolenej investičnej stratégie a s tým súvisiaci presun časti sporiteľov do rizikovejších fondov.
Aby sme pochopili prvú, najzásadnejšiu zmenu, ktorá bola prijatá, tak sa musíme vrátiť pravé do roku, kedy vznikol druhý pilier. V tom čase si 2. pilier získal veľkú pozornosť a zapojilo sa do neho postupne viac ako 1,5 milióna sporiteľov. Títo sporitelia si poväčšine, aj pod vplyvom kampane, či finančných sprostredkovateľov vybrali investície do akciových fondov, ktoré síce sú najrizikovejšie, avšak aj najvýhodnejšie.
Napriek tomu, v roku 2013 nastala zásadná zmena s odôvodnením, že Slováci sú konzervatívni a tak boli sporitelia hromadne presunutí do dlhopisových fondov. Zmena sa udiala zaujímavou formou. Každá z dôchodkových správcovských spoločností zaslala svojim klientom tzv. návratku. Išlo o dokument v ktorom ak sporiteľ aktívne nevyjadril nesúhlas, teda, že s presunom do dlhopisových fondov nesúhlasí, dôchodková správcovská spoločnosť úspory presunula.
Keďže Slováci sa o úspory v druhom pilieri všeobecne veľmi nezaujímajú a inak tomu nebolo ani v tej dobe, väčšina sporiteľov bola skutočne presunutá.
A preto, zatiaľ čo pred zmenou v roku 2012 bolo rozloženie sporiteľov v súlade s finančnou teóriou, teda, že mladší majú investovať rizikovejšie – pretože dĺžka investície presahuje desiatky rokov a potenciál akciovo ladených fondov je v dlhodobých horizontoch najvyšší – po tejto zmene skončilo viac ako 90 % sporiteľov v dlhopisových dôchodkových fondoch. Väčšina sporiteľov o tom, že pomer úspor sa im zmenil ani nevedela a doteraz dostatočne dobre nevie.
Podľa finančnej teórie by najmä mladší sporitelia mali mať úspory rozložené oveľa rizikovejšie. Najväčšiu skupinu sporiteľov tvoria ľudia vo veku 35 – 44 rokov, ktorých je viac ako 559 tisíc, potom ľudia vo veku do 54 rokov. Napriek tomu však podiel majetku sporiteľov v dlhopisových dôchodkových fondoch je tesne pod úrovňou 60 %.
Ako sa však ukázalo v priebehu posledných desiatich rokov, garantované dlhopisové fondy majú oproti negarantovaným fondom nízke výnosy. Dlhopisové dôchodkové fondy priemerne za rok zarobili asi 1 až 2 %. Priemerné ročné zhodnotenie indexových fondov je na úrovni od 7 do 10 %, akciové fondy okolo 4 %. Aj keď indexové fondy vznikli až v roku 2012, predchádzali im akciové fondy, ktorých zhodnotenie bolo tiež vyššie ako v prípade dlhopisových fondov.
V konečnom dôsledku hrozí, že sporitelia, ktorí budú čoskoro na dôchodok odchádzať aj z druhého piliera v tisícových počtoch dostanú mizerné dôchodky, pričom jedným z dôvodov je slabé zhodnotenie v dlhopisových fondoch.
Súčasná vláda sa podujala tento problém riešiť. Napriek tomu, že riešenie trvalo pomerne dlho, nakoniec sa našlo. Do zákona sa zaviedol pojem „predvolená investičná stratégia“. Štát tak navrhol predvolenú stratégiu, ktorá má reagovať na poznatky z ekonómie a finančných trhov a sporiteľom tak rozdelí majetok podľa vopred určenej stratégie, čo bude prínosné najmä pre tých, ktorí si netrúfajú sami investovať.
Až do veku 50 rokov budú všetky prostriedky investované v indexovom fonde. Potom sa každý rok presunú 4 percentá majetku do dlhopisových fondov. Sporiteľ sa samozrejme, na základe svojich požiadaviek môže rozhodnúť aj inak, no predvolená investičná stratégia myslí najmä na ľudí, ktorí síce svoj majetok chcú mať v druhom pilieri, no nerozumejú teórii finančných trhov, prípadne ich tieto prostriedky až tak nezaujímajú.
Majetok mladších sporiteľov do 50 rokov, ktorí po presune od roku 2013 neurobili žiadne rozhodnutie a boli pasívni, ako aj príspevky všetkých pasívnych sporiteľov sa od mája 2023 budú spravovať podľa predvolenej investičnej stratégie. Takýchto sporiteľov, ktorí sú v druhom pilieri a v roku 2013 boli presunutí a o svoj dôchodok sa nezaujímajú je asi 710 000. Mladších pasívnych sporiteľov je asi 576 tisíc a ich majetok predstavuje viac ako 3,7 miliardy eur.
Mladší pasívni sporitelia, teda tí, ktorí sú narodení po roku 1969, budú mať postupne presunutý investovaný majetok ako i nové príspevky. Starší sporitelia, narodení pred rokom 1968 budú mať presunuté iba nové príspevky, ktoré im prichádzajú do druhého piliera. Samozrejme, sporitelia dostanú možnosť odmietnuť takúto zmenu. Presun úspor sa bude týkať iba tých ľudí, ktorí na informáciu od svojej dôchodkovej správcovskej spoločnosti nezareagujú.
Od 50. roku života sporiteľa sa majetok v indexovom fonde bude postupne znižovať v prospech dlhopisového fondu a to o 4% každý rok. Investícia sa postupne presunie a to tak, že každý rok budú štyri percentá majetku investované v dlhopisovom garantovanom fonde. Podľa predvolenej stratégie by mal dôchodca pri vstupe do dôchodku mať stále 50 % majetku investovaného v indexových fondoch.
Všetci sporitelia, vrátane sporiteľov starších ako 54 rokov, dostali informáciu o tom, že by majetok mohli presunúť a zosúladiť s tzv. predvolenou investičnou stratégiou. Ak sú to však pasívni sporitelia starší ako 54 rokov, budú mať predvolenú investičnú stratégiu aplikovanú len na nové príspevky. Teda správcovská spoločnosť nebude presúvať úspory a nasmeruje do indexového fondu len nové príspevky, dovtedy, kým sa nedosiahne rozloženie úspor pre daný vek.
Tiež je dôležité povedať, že každá zo správcovských spoločností si určí vlastný plán presunu úspor a preto aj medzi sporiteľmi vzniknú rozdiely.
Aj aktívny sporiteľ, teda taký, ktorý vstúpil do druhého piliera od roku 2013 alebo od roku 2013 zmenil dôchodkovú správcovskú spoločnosť alebo dôchodkový fond, dostane možnosť presunúť svoje úspory do predvolenej investičnej stratégie.
Táto zmena tiež znamená, že všetky dôchodkové správcovské spoločnosti budú musieť od prvého januára vytvoriť indexový dôchodkový fond. Doterajšie akciové a zmiešané fondy zostanú atraktívnymi najmä pre takých sporiteľov, ktorí sa rozhodnú investovať sami a určiť si svoju investičnú stratégiu sami.
So zmenami v druhom pilieri súvisí aj prehodnotenie systému garancií. V roku 2013, po spomínanom presune sporiteľov došlo tiež k zavedeniu plošných garancií do dlhopisových dôchodkových fondov. Doterajší, plošný systém garancií, nahradili individuálne garancie. Tie sporiteľovi zaručujú, že pri odchode do dôchodku DSS porovná povinné príspevky – vklady do dlhopisového dôchodkového fondu a aktuálnu nasporenú sumu a ak bude rozdiel záporný, tak zvyšok doplatí z vlastných peňazí. Doterajší systém garancií nebral ohľad na jednotlivca ale bral do úvahy celkový vývoj fondu počas obdobia desať rokov. Najmä minuloročný pokles dlhopisov odhalil zraniteľnosť takéhoto systému.
Automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera
Druhú zmenu v druhom pilieri predstavuje automatický vstup nových sporiteľov do druhého piliera. Ide zväčša o mladých ľudí, ktorí vstúpia na trh práce, teda zamestnajú sa.
Aj keď v pôvodnom návrhu zákona sa automatický vstup neobjavil, v široko prijatom pozmeňovacom návrhu v parlamente ho nakoniec do zákona poslanci vložili. Automatický vstup do druhého piliera pre nových pracujúcich je niečo, čo sa na Slovensku cyklicky zavádza a potom ruší, podľa toho, ktorá vláda práve vládne.
Pôvodne bol pri vzniku druhého piliera vstup povinný pre všetkých nových poistencov, pričom k zdobrovoľneniu prišlo v roku 2008. Od roku 2012 existoval opäť automatický vstup do druhého piliera, pričom nový sporiteľ mal možnosť do určitého času z piliera vystúpiť. Táto zmena vydržala necelý rok a od roku 2013 bol zavedený dobrovoľný vstup pre sporiteľov mladších ako 35 rokov.
Od 1. mája 2023 bude vstup pre tých, ktorí vstúpia na trh práce opäť automatický, s možnosťou vystúpiť pre sporiteľov do dvoch rokov. Navyše sa rozšíri vek pre dobrovoľný vstup do druhého piliera a posúva sa z 35 na 40 rokov, pričom tento vek sa bude dynamicky zvyšovať podľa zvyšovania dôchodkového veku.
Ak si predstavíme typického mladého človeka, ktorého sporenie na dôchodok neveľmi trápi a nebude si vedieť vybrať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, tú mu určí Sociálna poisťovňa. Následne však bude môcť požiadať o zmenu a rozhodnúť sa pre prestup. Žiadna zo spoločností by nemala byť zvýhodnená. Výber fondov bude zvolený na základe predvolenej investičnej stratégie.
Zmeny v prístupe k dôchodkovému sporeniu
Treťou zmenou je zníženie byrokracie a administratívnej záťaže. Pre sporiteľov sa výrazne zjednodušuje prestup medzi dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Kým doteraz sporiteľ, ktorý chcel zmeniť dôchodkovú správcovskú spoločnosť musel navštíviť Sociálnu poisťovňu, táto povinnosť od 1.1.2023 zanikla. Došlo totiž k zrušeniu tzv. akceptačných listov. Sporiteľ bude môcť zmeniť dôchodkovú správcovskú spoločnosť z pohodlia domova raz za pol roka a v prípade prvej zmluvy až po roku.
Od mája tiež nebude od sporiteľov vyžadované, aby v prípade, ak sporia v dvoch fondoch museli časť prostriedkov sporiť v dlhopisovom garantovanom fonde. Vyžadovať sa tento prístup bude iba od starších sporiteľov a ako som už spomenul, od 50 rokov vyššie sa úspory postupne začnú presúvať aj do dlhopisových fondov. Doteraz platilo, že človeku nad 52 rokov sa postupne začali prostriedky presúvať do dlhopisových fondov. Navyše, od zmeny bude pre sporiteľa možné sporiť v jednom, alebo vo viacerých fondoch danej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a to podľa toho, ako to daná spoločnosť umožní. Doteraz bola umožnená pre sporiteľa jedna alternatíva, kedy mohol rozložiť úspory len medzi indexový, resp. akciový a dlhopisový fond. Po novom môže investovať časť do pasívne riadeného indexového fondu a časť napríklad do akciového aktívne riadeného fondu. Vzniká tak zaujímavý priestor na konkurenciu medzi jednotlivými spoločnosťami, pričom sporiteľ bude mať možnosť viac pracovať s investičnými stratégiami.
Ďalšou zmenou je tiež prehodnotenie výšky poplatkov v druhom pilieri. Zrušil sa poplatok za vedenie účtu ako aj odplata za zhodnotenie vo všetkých fondoch, teda poplatok za to, že DSS zarobila. Je pravdou, že najmä v prípade indexových fondov bol tento poplatok nezmyslom, ale v prípade akciových, či iných fondov mohol motivovať DSS k dosahovaniu lepších výsledkov. Zároveň sa ale zvýši poplatok za správu a to na 0,45 % zo súčasných 0,3 % no po prechodnom období klesne. Pre sporiteľov ide o pozitívnu správu, no na druhej strane, už v súčasnosti klesá počet správcov a prílišné obmedzovanie poplatkov môže viesť k nižšej konkurencii na trhu dôchodkového sporenia.
Poslednou veľkou zmenou, ktorá sa dotýka užívateľského zážitku z druhého piliera a stojí za zmienku je možnosť platiť dobrovoľné príspevky aj bez zmluvného dojednania s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.
Zmeny vo výplatnej fáze od roku 2025
Poslednou veľkou skupinou zmien sú zmeny vo výplate dôchodkov z druhého piliera. Doterajší systém umožňoval sporiteľom vybrať si z dvoch produktov – doživotného dôchodku a programového výberu. Doživotný dôchodok je produkt, pri ktorom si sporiteľ pri vstupe do dôchodku zakúpi od životnej poisťovne dôchodok v určitej výške a to za všetky alebo časť svojich úspor. Nevýhodou je, že po uplynutí určitej lehoty sú prostriedky nedediteľné. Keďže nasporená suma väčšiny sporiteľov bola v uplynulých rokoch pomerne nízka, doživotný dôchodok nebol dostatočne atraktívnou alternatívou.
Druhou možnosťou, ktorú doteraz sporiteľ mal bol výber prostriedkov programovým výberom. Ak však človeku priznali dôchodok zo Sociálnej poisťovne aspoň vo výške priemerného dôchodku, prípadne dosiahol na výšku priemerného dôchodku kombináciou prvého a druhého piliera, mohol si nasporené prostriedky vybrať zo systému aj jednorazovo. Väčšina sporiteľov si vyberala práve túto možnosť.
Nasporené prostriedky sa od roku 2024 pri programovom výbere rozdeľujú na dve časti, pričom prvých cca desať rokov sa má vyplácať postupne po mesačných splátkach. Druhá časť je postupne zhodocovaná v dôchodkových fondoch a po uplynutí desiatich rokov si sporiteľ bude musieť zakúpiť doživotnú anuitu.
Aj keď je zmien množstvo a vláda napríklad zmrazila zvyšovanie pomeru príspevkov v prospech druhého piliera, celkovo sa dajú zmeny hodnotiť kladne. Vo veľkej miere má vláda ambíciu naprávať krivdy z minulosti. Pôvodne bol druhý pilier zamýšľaný ako plnohodnotný dôchodkový nástroj. O tom svedčilo aj pôvodné nastavenie, kedy bol vstup automatický a povinný pre všetkých, či pomer odvodov 9:9. Druhý pilier mal postupne zaistiť až polovicu dôchodkových príjmov dôchodcu. Nastavenie druhého piliera sa v priebehu rokov zmenilo, vlády ho niekoľkokrát otvorili na vstup a výstup a zmenil sa aj odvod, ktorý sa zmenšil a dnes je pomer odvodov 12,5:5,5.
Aj úloha druhého piliera sa preto zmenila a dnes druhý pilier predstavuje doplnkový zdroj financovania dôchodkov. Aj preto pomôže tlmiť negatívne dopady starnutia populácie iba čiastočne. Zásahy z minulosti určite spôsobili sporiteľom škody a sporitelia si nasporili menej a mnohí nebudú na dôchodku spokojní. Na jednej strane nízke príspevky, v jednom čase iba 4 % zo mzdy, na strane druhej neodborné zásahy do investičných stratégií majú za následok nízke nasporené sumy. Vláda teraz konečne vo veľkej miere aplikuje výsledky ekonomických výskumov a teórie finančných trhov a snaží sa, správnym nastavením skutočne docieliť, aby boli dôchodky pokiaľ možno čo najvyššie. Túto snahu treba pochváliť a ak nepríde ďalšia séria neodborných zásahov, môže sa podariť.
A nezabudnite keď sa vám video páčilo dajte mu like a tomuto kanálu odber, aby ste žiadne ďalšie video nezmeškali. A keď ma chcete podporiť, tak mi môžete kúpiť kávu.