Inflácia v Maďarsku je viac ako 24%
Keď si pozriete štatistiky inflácie za jednotlivé krajiny v Európskej únii za posledné mesiace, tak im v podstate dominuje dlhodobo Maďarsko so svojou skoro 25% infláciou. Veľa sa hovorí o tom, že na tak vysokej inflácii nemá podiel len vojna, ale aj Orbánove populistické opatrenia. No a o tom si v tomto videu povieme viac, keďže to čo sa deje v Maďarsku je tak trochu učebnicový príklad ako to nerobiť.
Keď sa pozrieme na posledné štatistiky rastu cien v krajinách európskej únie, tak Maďarsko je na samom vrchole s medziročnou infláciu v apríli na úrovni 24%. Keď sa pozrieme do ekonomicky podobných krajín ako napríklad Česko či Poľsko, ktoré sú výkonom podobné a majú rovnako vlastnú menu, tak inflácia bola v oboch krajinách o približne 10 p.b. nižšia. Keby sme brali aj Slovensko s eurom, ktoré je mimochodom štruktúrou ekonomiky Maďarsku asi najpodobnejšie, tak je v zásade na tom tak nejako ako Poľsko a Česko.
Maďarsko je svojou infláciou anomália. A dôvodom inflácie je viacero faktorov či už na strane dopytu alebo ponuky, prečo, to si hneď vysvetlíme. Poďme ale pekne po poriadku. Inflácia odráža rast cien spotrebného koša vecí, ktoré si nakupuje priemerná domácnosť. Inak vyzerá spotrebný kôš domácnosti v Nemecku, Slovensku, ale aj Maďarsku. Skrátka rozhodujú kultúrne špecifiká, ale aj príjmové a cenové rozdiely.
Najviac rastú ceny potravín
Keď si rozbijeme infláciu na drobné, tak v Maďarsku sa na raste cien najviac podieľa práve rast cien potravín a ostatných produktov. Vidíme, že energie sa na celkovom rastie cien podieľajú len menšinovo a aj to len preto, lebo ich vláda zastropovala, ale o tom si ešte povieme.
Samotné ceny potravín rastú v posledných mesiacoch v maďarsku medziročne až skoro o 50% čo je v rámci Európskej únie najviac a celosvetovo je to 10. najvyššia úroveň inflácie potravín. Ľudia v dôsledku tak vysokej inflácie zmenili nákupné správanie a začali kupovať potraviny, ktorých ceny rástli menej, reštaurácie zase zmenili svoje menu alebo zmenili ingrediencie za lacnejšie alternatívy, aby nemuseli radikálne zvyšovať ceny. Ceny položiek ako chleba, mlieko, maslo či vajcia vystrelili o viac ako 80%. Podľa analytikov je za tým nízka produktivita potravinárskeho sektora, ktorého energetická kríza zaskočila. Navyše celú situáciu zhoršili ešte suchá počas minulého roka a devalvujúci forint čo predražilo import do Maďarska. A to napríklad je Maďarsko čistým vývozcom potravín, teda exportuje viac ako importuje. Napriek tomu asi 30% položiek v obchodoch musí byť dovážaných.
Aj keď to na prvý pohľad vyzerá, že za všetkým sú len externé šoky spôsobené hlavne vojnou, tak to nie je úplne tak.
Z analýz vyplýva, že počiatky príčin dnešnej inflácie v Maďarsku sa už začali niekedy počas pandémie. V tom čase centrálne banky naprieč Európou zachraňovali situáciu a ekonomiky a znižovali úrokové sadzby a snažili sa čo najviac stimulovať finančné trhy, aby sa firmy a v konečnom dôsledku aj bežní ľudia nedostali do ešte väčších problémov. Navyše uvoľnená menová politika išla ruka v ruke s uvoľnenou fiškálnou, teda rozpočtovou politikou.
Problémy počas pandémie
Zaviedli sa rôzne ochranné opatrenia pre zamestnancov a pre firmy, odpustenia splátok, dostupnejšie úvery a tak podobne. Skrátka štáty sa snažili v čo najväčšej miere zachrániť svoju ekonomiku a nevyvolať bankroty a prepúšťanie. Problémom je, že už tieto opatrenia začali tlačiť na rast cien, a to nie len v Maďarsku ale aj v Európe, keďže sa k tomu všetkému pridali aj už známe problémy v subdodávateľských reťazcoch, keďže globálny obchod je komplexný a každý štát, ktorí bol v ňom zapojení vo rôznej miere zavádzal protipandemické opatrenia, ktoré výrobu a transport obmedzovali.
Navyše keď už v priebehu roka 2021 to začalo s pandémiou vyzerať priaznivo, tak začali postupne a potichu rásť ceny energií, keďže Rusko začalo škrtiť svoje plynovody do Európskej únie. Plnohodnotne sa šok v cenách energií ukázal po začiatku invázie v roku 2022, ktorý museli vlády jednotlivých štátov riešiť. Maďarsku navyše nepomohli ani parlamentné voľby v apríli 2022, ktoré ako už býva zvykom sú vždy záťažou pre štátny rozpočet. No a na konci dňa sa do toho zamiešali aj Orbánove populistické ochranárske opatrenia.
Práve rastúca cena energií a potravín sú typickým príkladom tzv. ponukových šokov. Skrátka rástli ceny vstupov ktoré boli spôsobené suchom, problémom s dodávateľskými reťazcami a vojnou. Takto rastúce ceny si skrátka importujete do krajiny, preto sa tomu hovorí aj importovaná inflácia. Monetárna politika a ani fiškálna politika s tým veľa nespravia a zvyčajne len tlmia dopady. Na strane druhej bola za infláciou aj tzv. strana dopytu. Dovtedajšie uvoľnená menová politika, kvôli pandémii, teda nízke úroky a dostupnosť kapitálu a rovnako fiškálne stimuly zabezpečili zvýšenú spotrebu obyvateľstva a firiem čo zase vyvolalo dopytovú infláciu. Mimochodom obe boli v Maďarsku jedny z najuvoľnenejších.
Na to banka reagovala zvýšením úrokových sadzieb, aby znížila tzv. inflačné očakávania ľudí. Inflačné očakávania sú komplexná téma na samostatné video, ale v zásade platí, že keď sú inflačné očakávania vysoké tak ľudia sa snažia viac míňať pretože očakávajú ešte vyššie ceny a banka tak musí reagovať utlmením ekonomickej aktivity, čo zvyčajne robí prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb, čo maďarská CB aj spravila.
Keď tento tlak z oboch strán skombinujete tak skrátka dostanete 25% infláciu, ktorá je v súčasnosti v Maďarsku. A to aj napriek tomu, že maďarská centrálna banka výrazne priškrtila menovú politiku a v súčasnosti sú tam najvyššie sadzby z krajín V4.
Pravdou je, že za oslabený dopad reštriktívnych opatrení, ktoré mali inflácii zabrániť môžu aj Orbánove populistické opatrenia. Maďarská vláda si totiž celkom obľúbila také tie typické ochranárske opatrenia, ktoré majú na prvý pohľad ochrániť obyvateľov od nepriazni trhových síl. Samozrejme ono to nie je úplne zlá politika a aj v Európe sme videli tieto opatrenia, avšak boli skôr nemierené na nízkopríjmové a ohrozené skupiny obyvateľstva.
Orbánove opatrenie
Úplne typickým príkladom, kde to Orbánovi nevyšlo boli ceny benzínu a nafty. Tie som podrobnejšie rozoberal v inom videu, ktoré uvidíte v pravom hornom rohu, ale v skratke. Niekedy v polovici novembra 2021 zaviedol Orbán zastropovanie cien pohonných hmôt. Cenu skrátka administratívne určil niekde okolo 1,3 eura za liter. Prvotne platila táto cena pre každého. Neskôr v júli to už kvôli palivovej turistike obmedzil len pre rezidentov Maďarska no a nakoniec to obmedzili aj veľkosťou vozidla. Skrátka tankovať už mohli len bežní ľudia s osobnými automobilmi. Nehovoriac o tom, že to spôsobilo problémy čerpačkám, ktoré museli obmedziť tankovanie za zľavnenú cenu no a niektoré musel štát zachraňovať, a tak celkovo to spravilo na trhu pekný bordel. Nakoniec bolo zastropovanie ceny palív koncom roka 2022 úplne zrušené.
Podobné opatrenie prišlo aj v prípade potravín po začatí vojny v minulom roku. Cena sa zastropovala v prípade potravín ako mlieko, kuracie prsia, cukor, múka, alebo oleje. Strop bol niekoľkokrát zmenený a aj zastropovanie rozšírené o ďalšie potraviny. Pôvodne malo toto opatrenie skončiť 30. apríla tohto roka, avšak nakoniec sa len transformovalo do nového, a to do povinných zliav na potraviny. Problémom je, že cenové stropy a obmedzenia veľmi nepomáhajú, obchodníci totiž zdvihli marže na ostatných potravinách, ktoré zastropované neboli, aby si straty kompenzovali.
Zároveň boli v Maďarsku dlhodobo zastropované ceny plynu a elektriny okolo 24 resp. 75 eur za MWh. Kvôli rastúcim cenám sa strop musel v auguste 2022 meniť v prípade vyššej spotreby ako bol priemer v krajine. Ceny sa nastavili bližšie k trhovým cenám a mali by sa revidovať každý kvartál. Napriek tomu je toto opatrenie kritizované pretože stojí príliš veľa peňazí, keďže niekto musí trhovú cenu zaplatiť a zvyčajne je to štát. A napríklad MMF odporúča ceny viac uvoľniť a pomôcť len tým, ktorí to potrebujú.
Summa summarum Maďari platia v Európe stále najmenej za elektrinu a aj plyn a nevyzerá, že sa to tak rýchlo zmení.
Nedá sa opomenúť ani Orbánova politika, ktorá nie je v súlade s Európskou a ktorá mu zabezpečila pozastavenie Eurofondov, čo je zásadná vec. Okrem toho, že sa tak Maďarsko oberie o ekonomický rast to spôsobuje aj reputačné riziko. To v konečnom dôsledku pretavili aj ratingové agentúry, keď znížili Maďarsku rating a tak de facto zhoršila dôveryhodnosť Maďarska pre investorov.
Maďarsku sa Orbánova politika skrátka vypomstila a populizmus okolo zastropovania cien orbánoví vyčítajú ekonómovia a napríklad aj medzinárodný menový fond, keďže tým kazí politiku centrálnej banky a štátny rozpočet to stojí kopec peňazí.
Summa sumarum plošne stropovať ceny sa neoplatí, je to príliš drahé a spôsobuje to výpadky v ponuke daných tovarov a kopec ďalších problémov, ktoré sa ukázali pri zastropovaní cien palív. O ekonomike Maďarska by to bolo ešte na ďalšie video, pokiaľ o neho máte záujem napíšte do komentárov.